Bývanie pre seniorov sa stáva dôležitou spoločenskou témou, najmä v súvislosti so starnutím populácie. Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku viac ako 970-tisíc obyvateľov nad 65 rokov a tento podiel bude podľa prognóz ďalej stúpať. Demografické starnutie populácie a rastúci počet starších občanov prirodzene zvyšuje dopyt po adekvátnych formách bývania, ktoré by reflektovali ich meniace sa potreby a želania.
Index starnutia, vyjadrujúci počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov na 100 obyvateľov vo veku od 0 do 14 rokov, na Slovensku vzrástol od roku 1989 pomerne dramaticky - z 40,34 na súčasných 104,80. Ľudia rôzneho veku hľadajú bývanie, kde by bola vytvorená aktívna komunita s aktívnym a pestrým životným štýlom, ktorý im umožňuje stále si naplno užívať život a neprepadať panike, pretože dôstojnosť si zaslúži každý a stále.
Moderné modely komunitného bývania
Moderný model bývania, v ktorom majú seniori vlastné byty, ale zdieľajú spoločné priestory - jedáleň, záhradu, spoločenskú miestnosť alebo rehabilitačné centrum, získava na popularite. Tento typ bývania ponúka seniorom nielen nepretržitý dohľad, stravovanie a zdravotnú starostlivosť, ale aj sociálne začlenenie. Ide o celkový koncept života v staršom veku, ktorý zahŕňa pohodlie, bezpečnosť, samostatnosť a sociálne začlenenie. Cena nehnuteľnosti vhodnej pre seniorov závisí od viacerých faktorov - lokality, veľkosti, technického stavu a vybavenia. Seniori často financujú nové bývanie predajom staršej nehnuteľnosti, vďaka čomu získajú aj rezervu na budúce výdavky.
Nie každý senior má vlastné zdroje na kúpu nehnuteľnosti. Štát, samosprávy aj neziskové organizácie ponúkajú rôzne formy podpory - od príspevkov na bývanie až po zvýhodnené nájomné byty. V nasledujúcich rokoch bude dôležité rozvíjať dostupné, bezpečné a funkčné formy bývania. Dopyt po takýchto riešeniach bude rásť, a preto sa očakáva spolupráca verejného a súkromného sektora.
Tri stupne senioriského bývania
- Viacgeneračné spolužitie: Ideálne je, ak má senior možnosť žiť v prostredí, ktoré mu je známe, ktorému rozumie a v ktorom sa pohybujú ľudia, ktorí sú mu blízki - zvyčajne sa jedná o najbližšiu rodinu alebo lokálnu komunitu. Je dôležité pomôcť rodinám udržať takéto spolužitie čo najdlhšie, aby bolo prirodzené a dôstojné pre každého člena domácnosti. V prípade, že sa seniorovi zhorší zdravotný stav, je dôležité, aby sa spolu s rodinnými príslušníkmi vedel rýchlo zorientovať v ponuke sociálnych služieb a aby bol v správnom čase nasmerovaný na správnu službu. Takýmto spôsobom môže rodina získať odbornú pomoc a podporu pri vzájomnom spolužití.
- Samostatné komunitné bývanie: Za druhý stupeň senioriského bývania považujeme situáciu, kedy seniori žijú samostatne, síce bez rodiny, ale v bytoch a domoch prispôsobených ich finančným možnostiam a špecifickým potrebám. Postupne aj na území Slovenskej republiky získavajú na popularite koncepty komunitného seniorského bývania, kde má obyvateľ dostatok súkromia a zároveň priestor pre spoločenské aktivity. Výhodou pri takomto type bývania je dostupnosť sociálnych služieb, ktoré pomôžu seniorom prežívať nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti.
- Pobytové sociálne služby: Pobytové sociálne služby pre seniorov chápeme ako tretí stupeň, kde sa okrem bývania zabezpečuje seniorom sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie, utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a zabezpečuje sa záujmová činnosť.
Architektonické a legislatívne aspekty
Čo sa technických aspektov viacgeneračného súžitia týka, ponúka sa metóda dizajnu pre všetkých (Design for All), ktorej iniciátorom je Európsky inštitút pre navrhovanie a zdravotné postihnutie EIDD (European Institute for Design and Disability Design for All Europe). Štokholmská deklarácia EIDD (2004) definuje „dizajn pre všetkých“ ako navrhovanie zamerané na ľudskú diverzitu, sociálnu inklúziu a rovnoprávnosť. Univerzálne navrhnuté adaptabilné obytné prostredie dokáže reagovať na meniace sa potreby užívateľov, zohľadňuje procesy starnutia, ale i náhle dočasné alebo trvalé zmeny zdravia obyvateľov.
Viaceré krajiny tento koncept už implementovali do legislatívnych procesov, no Slovensko medzi nimi nie je. V našej stavebnej legislatíve sú zahrnuté len základné bezbariérové požiadavky. Napriek tomu sa aj v našej krajine zvyšuje povedomie o potrebách osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu, ktoré sa prejavuje postupným prispôsobovaním prostredia, v ktorom žijeme.
Výzvy a bariéry na Slovensku
Zdravotno-sociálna starostlivosť na Slovensku čelí mnohým výzvam. Nedostatočné kapacity, limity v kvalite poskytovania služieb, legislatívne prekážky a miestami aj neodbornosť naznačujú, že v tejto oblasti máme čo doháňať. Úskalia však nespočívajú len v samotnej starostlivosti, ale aj v architektonickom vyhotovení a celkovom koncepte bývania pre seniorov. V kvalite prístupu sa naša krajina nedokáže priblížiť ani našim susedom, už vôbec nie západným a severným krajinám. Tam už dávno hrajú domovy sociálnych služieb dôležitú úlohu pri tvorbe novej mestskej štvrte, čím sa integrujú do bežného života komunity a podporujú sociálne väzby.
Situácia s infraštruktúrou pre seniorov je na Slovensku naozaj kritická. Napríklad mestská časť Petržalka sa blíži k 30 tisíckam obyvateľov v dôchodkovom veku, no disponuje len niekoľkými stovkami miest v domovoch sociálnych služieb (DSS). Architekt Braňo Husárik z architektonického ateliéru Superatelier je presvedčený, že najväčšou prekážkou pri tvorbe kvalitných moderných domovov sociálnych služieb na Slovensku je kombinácia nedostatočného financovania a zastaranej legislatívy. Chýba celková vízia z hľadiska urbanizmu a rozmiestnenia jednotlivých zariadení. Ondrej Horváth, hlavný architekt mesta Trenčín, poukazuje na to, že tvorbe kvalitných moderných domovov sociálnych služieb, resp. rezidenčného seniorského bývania, bráni najmä systém verejného obstarávania na Slovensku. Za hospodárnosť sa podľa jeho slov považuje väčšinou prvoplánové míňanie čo najmenej peňazí, čo často vedie k obmedzeniu kvality a funkčnosti. Kontrolné orgány to stále nevidia ako problém, ba dokonca je to mnohokrát hodnotené ako neprimeraná požiadavka. Architektka Zuzana Zacharová vníma situáciu podobne: „Objekty pre sociálne bývanie a služby boli dlho na okraji investičného záujmu, komerčne nerentabilné, zväčša financované štátom a spravované samosprávami. Potom sa objavilo zopár lastovičiek s vyšším štandardom, ktoré sú však bežným smrteľníkom finančne nedostupné. Rovnako je to aj s ich architektonickou kvalitou, hoci dobré príklady by sa určite našli.“
Medzinárodné inšpirácie
Príklady zo zahraničia ukazujú, že je možné vytvoriť kvalitné rezidenčné bývanie, ktoré spĺňa rôznorodé potreby seniorov. Komplex The Villages Group a Parc du Cap vo Francúzsku, La Finca, Valle Romano, Grand Estate Living a Residencias L´Hermitage v Španielsku, Monarch Estates a Algarve Lifestyle v Portugalsku, ako aj projekty v Kodani a Viedni, sú dôkazom toho, ako možno vytvoriť miesta, kde sa nielen postarajú o chorých, ale zároveň poskytnú priestor pre aktívny komunitný život tým, ktorí ho hľadajú. Tieto projekty umožňujú každému nájsť to najlepšie pre seba na základe svojej diagnózy a potrieb.
Design Tours: Najlepšie sociálne bývanie na svete?
Nové modely a projekty na Slovensku
Napriek prekážkam sa situácia na Slovensku postupne mení. Minulý rok Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo výzvy z plánu obnovy, vďaka ktorým sa už aj začína stavať. Pribúdajú aj súkromní investori a developeri.
Projekt Hviezdoslavov
Po trojročnej príprave modelu aktívneho a asistovaného bývania pre seniorov sa podarilo prejsť do poslednej fázy dokončenia prvých 27 bytov v obci Hviezdoslavov, ktoré už čoskoro privítajú svojich nových obyvateľov. Tento projekt, realizovaný v spolupráci so spoločnosťou Silvers, predstavuje významný krok k vytvoreniu moderných a dôstojných podmienok pre seniorov. Ponúka moderné bezbariérové byty s možnosťou ich zariadenia podľa predstáv obyvateľov. Svetlé a priestranné miestnosti s celoročným tepelným komfortom vďaka stropnému kúreniu a chladeniu, ako aj široká ponuka aktivít a animácií, vytvárajú podmienky pre aktívny a naplnený život. Spoločné priestory, kvalitná gastronómia a podpora sociálnych väzieb sú neoddeliteľnou súčasťou tohto konceptu.
Projekt Dobrodina
Ďalším príkladom je projekt Dobrodina, ktorý si kladie za cieľ vytvoriť živé a pestré prostredie, kde sa stretávajú rôzne typy komunít. V šiestich bytových domoch vznikne 28 nájomných bytov určených pre vitálnejších seniorov, ale aj pre lekárov, opatrovateľov a iných zamestnancov areálu. Organickou súčasťou projektu je aj materská komunitná škola s modernou budovou a dvoma triedami pre 30 detí vo veku od 3 do 6 rokov, ktorá plánuje spoločné aktivity so zariadením pre seniorov na podporu sociálnych zručností. Severo-južná orientácia bytov v projekte Dobrodina zabezpečí dostatok svetla a zároveň zabráni prehrievaniu. Byty na poschodí sú určené predovšetkým zamestnancom zdravotného strediska, materskej školy a domova seniorov, čím sa vytvorí benefit v podobe kvalitného a dostupného bývania v bezprostrednej blízkosti pracoviska. Niekoľko bytov je vyhradených pre krátkodobé ubytovanie opatrovateľov.
Moderné zdravotné stredisko na severnej strane areálu bude poskytovať všeobecnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť pre všetky vekové skupiny obyvateľstva. Naším zámerom je popri ambulancii všeobecného lekára a lekára pre deti a dorast poskytovať na čiastočný úväzok aj služby špecialistov ako diabetológ, endokrinológ, internista, kardiológ, onkológ, gynekológ, urológ, imunológ a psychiater. Pomocou centrálneho manažmentu zdravotných služieb zabezpečíme, aby zdravotná starostlivosť bola kvalitná a efektívna.
Súčasťou ponuky sú jedno- a dvojlôžkové izby s bezbariérovým prístupom a vlastným sociálnym zariadením, určené pre seniorov, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu počas pracovného dňa. Tieto zariadenia budú poskytovať opatrovateľské aj ošetrovateľské služby, pričom v nich bude pôsobiť lekár aj zdravotné sestry.
Architektonická súťaž v Prievoze
Hlavné mesto, Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) a METRO v októbri vyhlásili architektonickú súťaž pre nájomný bytový súbor určený pre seniorov na Parkovej ulici v Prievoze. Mestský pozemok sa nachádza v tichej lokalite pri rodinných domoch a susedí s Csákyho kaštieľom, ktorý vlastní súkromný majiteľ. Víťazný návrh prináša 8 menších objektov usporiadaných tak, aby vytvárali prirodzený priehľad na kaštieľ od vstupu do územia. Kaštieľ od 50. rokov pôsobí aj ako geriatrické sanatórium, využitie pozemku na byty pre seniorov je tak vyváženou odpoveďou na miestnu situáciu.
„Víťazný návrh citlivo, ale zároveň presvedčivo reaguje na existujúce prostredie. Hlavnou kvalitou návrhu, o ktorej autori porotu presvedčili, je uveriteľná útulnosť navrhnutého prostredia. Návrh tak najlepšie zodpovedá predstavám o dome, kde má každý jeho obyvateľ dostatok súkromia a zároveň priestor pre spoločenské aktivity. Komunitný charakter návrhu prepája novovytvorené centrálne nádvorie - zimnou záhradou, ktorá bude ponúkať širokú škálu aktivít. Superatelier vo svojom návrhu zároveň vytvára odkaz na bývalé skleníky, ktoré patrili v minulosti ku kaštieľu. Nové skleníky budú zároveň dopĺňať komunitné zameranie celého projektu. Cieľom bolo vytvoriť priestor pre seniorov a seniorky, kde sa budú cítiť vítane a zároveň budú v každodennom kontakte so svojimi susedmi.“
Nájomné a sociálne byty
Na Slovensku sa rozvíja aj koncept nájomného bývania, kde krajina zatiaľ zaostáva za priemerom EÚ. Analýzy Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR poukazujú na potrebu efektívnych riešení bytovej politiky. V mestách ako Košice, Trebišov, Michalovce, Humenné, Prešov, Bardejov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Liptovský Mikuláš existujú rôzne formy nájomných a sociálnych bytov, avšak ich kapacita často nedostačuje pokrývať rastúci dopyt.
Pre získanie nájomného alebo sociálneho bytu je potrebné splniť viacero podmienok, ktoré sú vo všeobecnosti podobné naprieč mestami. Záujemca musí písomne podať žiadosť na príslušný mestský úrad a na základe nej je zaradený do poradovníka. Štát prispieva k financovaniu rozširovania a zveľaďovania bytového fondu prostredníctvom štátneho rozpočtu, ako aj prostredníctvom rôznych dotácií. Zákon č. 523/2004 Z. z. upravuje podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, ktoré môžu byť využité aj na kúpu rozostavaného bytu či jeho dokončenie. Špecifickou oblasťou je aj obnova historicky cenných bytových domov.