Sociálne experimenty a komunikácia na vysokých školách: Výzvy a príležitosti

Vysoké školy sú tradične vnímané ako inštitúcie, ktoré majú za úlohu poskytovať kvalitné vzdelanie a pripravovať študentov na ich budúce povolania. V dnešnej dobe sa však čoraz viac hľadajú nové a inovatívne spôsoby, ako zaujať študentov a priblížiť im realitu súčasného sveta. Jednou z týchto metód sú aj sociálne experimenty, ktoré môžu priniesť cenné poznatky o fungovaní spoločnosti a komunikácii medzi ľuďmi. Avšak, využívanie sociálnych experimentov vo vzdelávaní môže byť spojené s kontroverziami a etickými otázkami, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť.

Kontroverzné prednášky na vysokých školách

Nedávny prípad prednášky influencerky Zuzany Strausz Plačkovej na súkromnej vysokej škole University College Prague (UCP) vyvolal vlnu diskusií a kontroverzií. UCP sa k tomuto kroku rozhodla ako k sociálnemu experimentu, ktorý mal za cieľ analyzovať online marketing, sociálne siete a online médiá. Škola argumentovala tým, že tzv. guerilla marketing, ktorý je v zahraničí populárny, sa na Slovensku takmer vôbec nevyužíva.

Rozhodnutie UCP pozvať Plačkovú na prednášku bolo spojené s rizikami pre reputáciu školy, avšak vedenie sa rozhodlo ísť do toho s cieľom realizovať sociálny experiment, ktorý nemá na Slovensku obdobu. Po zverejnení pozvánky na prednášku sa objavili negatívne reakcie zo strany študentov a verejnosti, ktorí poukazovali na Plačkovej kontroverznú minulosť. Aj napriek tomu, že príspevky propagujúce kontroverznú prednášku z profilu školy a tiež influencerky zmizli, Plačková na univerzitu nakoniec dorazila. „Po zvážení prínosov a rizík pre reputáciu vzdelávacej inštitúcie sme sa rozhodli pre tzv. sociálny experiment, ktorý nemá na Slovensku obdobu,“ prezradilo vedenie školy. „Po odsúhlasení si podmienok spolupráce a vopred stanovených kritérií vedeckého výskumu sme zverejnili pozvánku na prednáškovú besedu na vopred stanovený časový limit 24 hodín.

Podobný prípad sa stal aj na Prešovskej univerzite, ktorá si na prednášku pozvala Noru Kabrheľovú (Mojsejovú). Témou boli „píplmetre“, ktoré slúžia na meranie sledovanosti pre zadávateľov reklamy. Kabrheľová študentom vysvetľovala, ako využíva sociálne siete na prezentáciu svojho života a ako sa snaží ukazovať len pozitívne veci. Študenti sa jej pýtali na skúsenosti z natáčania rôznych relácií.

Sociálne experimenty: Etické dilemy a poučenia

Sociálne experimenty sú mocným nástrojom na pochopenie ľudského správania, ale ich realizácia si vyžaduje starostlivé zváženie etických aspektov. Vďaka experimentom mohli vedci získať obrovské množstvo prevratných informácií o ľudskom správaní, avšak metódy, ktoré psychológovia použili na testovanie teórií, občas prekračovali etické hranice. Niektoré mohli dokonca pôsobiť dosť sadisticky, pričom účastníci nie vždy vyviazli bez ujmy. Pozrime sa na niektoré z najznámejších a najkontroverznejších sociálnych experimentov, ich ciele, metódy a etické dôsledky.

Milgramov experiment: Poslušnosť voči autorite

Milgramov experiment patrí medzi kontroverzné experimenty. Profesor sociálnej psychológie z Yale University Stanley Milgram chcel posúdiť, či by ľudia skutočne robili činy, ktoré by boli v rozpore s ich svedomím, ak by im to nariadila autorita. Pre každý test Milgram použil troch ľudí, ktorí boli rozdelení do rolí „experimentátora“ (alebo autoritatívnej postavy), „učiteľa“ a „učiaceho sa“ (v skutočnosti herca). Potom bol učiteľ oddelený od učiaceho sa. Následne im bolo povedané, aby vyhoveli experimentátorovi. Učiteľ sa mal pokúsiť doučovať študenta. Trest za nesprávnu odpoveď študenta bol šokujúci vo viacerých smeroch. Študent predstieral, že dostáva bolestivé a čoraz silnejšie výboje elektriny, o ktorých si učiteľ myslel, že sú pravé. Experiment ukázal alarmujúcu mieru poslušnosti voči autorite, aj keď to znamenalo spôsobiť bolesť inej osobe.

Malý Albert: Vytváranie strachu

Tento experiment zosnoval americký sociálny psychológ John B. Watson na Johns Hopkins University. Watson sa zaujímal o to, či bude schopný prinútiť dieťa, aby sa bálo niečoho obyčajného. Spojil to s niečím iným, čo podľa neho vyvolalo vrodený strach. Watson si požičal osemmesačné bábätko Alberta na neetický psychologický experiment. Najprv Watson zoznámil dieťa s bielym potkanom. Watson si všimol, že to Alberta nevystrašilo, a tak opäť priviedol potkana, len tentoraz spolu s náhlym hlasným zvukom. Hluk, prirodzene, Alberta vystrašil. Watson potom zámerne prinútil Alberta, aby si potkana spojil s hlukom. Experiment "Malý Albert" demonštroval, ako sa dajú podmieniť emócie, ale vyvolal vážne etické obavy kvôli spôsobenému stresu a možnému dlhodobému psychickému dopadu na dieťa.

Stanfordský väzenský experiment: Vplyv situácie na správanie

V auguste 1971 sa profesor psychológie na Stanfordskej univerzite Philip Zimbardo rozhodol otestovať teóriu, že konflikty a zlé zaobchádzanie s väzňami a väzenskými dozorcami sú spôsobené najmä osobnostnými črtami jednotlivcov. Zimbardo a jeho tím postavili simulované väzenie v budove psychológie Stanford a dali 24 dobrovoľníkom rolu väzňa alebo strážcu. Účastníci boli potom oblečení podľa pridelených rolí. Zimbardo si dal úlohu superintendenta. Zatiaľ čo Zimbardo nasmeroval stráže k vytvoreniu „pocitu bezmocnosti“ medzi falošnými väzňami, to, čo sa stalo potom, bolo dosť znepokojujúce. Približne štyria z tucta väzenských dozorcov sa stali aktívne sadistickými. Väzni boli vyzliekaní a ponižovaní, ponechaní v nehygienických podmienkach a nútení spať na betónových podlahách. Jeden bol zatvorený v skrini. Experiment bol predčasne ukončený po šiestich dňoch kvôli extrémnym psychologickým dopadom na účastníkov. Stanfordský väzenský experiment ukázal silný vplyv situácie na ľudské správanie a vyvolal rozsiahle diskusie o etike psychologického výskumu.

Ďalšie kontroverzné experimenty

• Experimenty na primátoch s drogami: Hľadanie závislosti. GA Deneau, T. Yanagita a MH Seevers injekčne podali primátom drogy ako kokaín, amfetamíny, morfín, LSD a alkohol. Cieľom bolo zistiť, či zvieratá budú sami chcieť pokračovať v podávaní psychoaktívnych látok, čo preukázalo súvislosť medzi užívaním drog a psychickou závislosťou.
• Bábika Bobo: Učenie agresii. Psychológ Albert Bandura sa pokúsil preukázať, že ľudské správanie sa dá ovplyvňovať formou odmeny alebo trestu. Zistil, že deti napodobňovali agresívne správanie dospelých, čo prispelo k pochopeniu vplyvu médií a prostredia na rozvoj agresivity.
• Averzná terapia homosexuality: Neetické pokusy o "liečbu". Tieto experimenty, ktoré sa snažili "liečiť" homosexualitu pomocou elektrických šokov, sú dnes považované za neetické a škodlivé, pretože homosexualita nie je choroba a averzná terapia môže spôsobiť vážne psychické problémy.
• Tretia vlna: Experiment s fašizmom. Učiteľ Ron Jones vytvoril vo svojej triede autoritatívnu atmosféru, aby ukázal žiakom, ako mohlo dôjsť k holokaustu. Experiment demonštroval, ako ľahko sa dá manipulovať s ľuďmi a ako rýchlo môžu podľahnúť autoritárskemu režimu.
• Štúdia o vysadení liekov u schizofrenikov: Riziká pre pacientov. Psychológ Keith H. Nuechterlein a psychiater Michael Gitlin z UCLA Medical Center nechali schizofrenikov vysadiť lieky, aby zistili, či sa im bude dariť lepšie. Táto štúdia vyvolala etické obavy kvôli riziku relapsu a zhoršenia stavu pacientov.
• Experiment s koktaním: Negatívny dopad na reč. Študentka Mary Tudorovú pod dozorom psychológa Johnsona rozdelila osirelé deti na dve skupiny, pričom jedna dostala pozitívnu spätnú väzbu a druhá bola znevažovaná za svoje problémy s rečou. Štúdia mala veľký vplyv na ľudské subjekty.
• Prípad Davida Reimera: Rodová identita a etika lekárskeho zásahu. Prípad Davida Reimera, ktorý po zbabranej obriezke podstúpil operáciu na zmenu pohlavia a bol vychovávaný ako žena, ukázal komplexnosť rodovej identity a vyvolal etické otázky týkajúce sa lekárskych zásahov do rodovej identity u detí.

Digitálna závislosť: Novodobý sociálny experiment

Závislosť ľudí na sociálnych sieťach či videohrách je problém, o ktorom sa veľmi nehovorí. No je skutočný. Podávajú o tom svedectvá tí, ktorí si prešli procesom odvykania, a rovnako i odborníci-lekári, ktorí sa so závislými osobami stretávajú takmer denno-denne. Medzi nich patrí aj MUDr. Renáta Lošková, ktorá v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici vedie Pracovisko liečby nelátkových závislostí. Odborníčka potvrdila, že závislosť od moderných technológií, ktorá sa označuje aj pojmom „digitálna“, sa nevyhýba ani Slovensku a má stúpajúcu tendenciu. „Je dokázané, že digitálne technológie majú škodlivý vplyv na mozog - narastá úzkosť, depresie, samovraždy, rozpadajú sa medziľudské vzťahy. Používaním digitálnych technológií alebo médií sa niektoré schopnosti mozgu oslabujú,“ vysvetľuje psychiatrička.

Vplyv na deti a mladistvých

Nebezpečenstvo číha najmä na tých najzraniteľnejších - deti. Tie niekedy nedokážu rozlišovať medzi virtuálnym svetom a skutočnosťou. Lekárka to ilustruje na prípade, ktorý sa stal na jednej nemenovanej škole, priamo tu na Slovensku. Členovia neziskovej organizácie Chameleón, ktorí sa zaoberajú aj prevenciou nelátkových závislostí priamo na školách, raz v triede na tabuľu napísali číslicu 100 000. Žiakom a žiačkam povedali, že podľa ich odpovedí na konci besedy vyberú jedného alebo jednu z nich a týchto 100 000 ako finančnú čiastku dostane. „Každý sa prihlásil a každý niečo povedal. Vybrali jedného žiaka a povedali mu: ‚tu máš svojich 100 000, sú tvoje‘. Dieťa nepochopilo, že je to len číslo, že je to niečo nereálne. Vzhľadom na to, že reálne chcelo 100 000, tak vytrhlo krídlo tabule, vybehlo z triedy, […] pričom utekalo celou chodbou a nieslo si svojich 100 000. Personál bol nútený zavolať záchranku,“ spomína lekárka. Podľa psychiatričky deti niekedy celkom nechápu, že virtuálna mena v skutočnosti neexistuje.

Prevencia a riešenia

Je preto dôležité o problémoch hovoriť. Ľudia by mali poznať riziká. A začína to u rodičov. No ako expertka z vlastnej skúsenosti hovorí, dospelí svoje deti často nekontrolujú, hrozby nepoznajú, prípadne ich podceňujú alebo ignorujú. Aj prehnané používanie digitálnych technológií však môže byť problém, vo virtuálnom svete a na internete navyše číha množstvo nebezpečenstiev. Rodičia by preto u svojich ratolestí mali rozvíjať záľuby a zaistiť, aby trávili voľný čas zmysluplne. Veľmi dôležitá je pritom komunikácia. „S dieťaťom, dospievajúcim mladým človekom, je potrebné komunikovať v reálnom, nie virtuálnom svete. To znamená z očí do očí. Súčasne je potrebné mu vysvetľovať, prečo nemôže byť na mobile a prečo je to nebezpečné. Je síce fajn, že si môžem niečo pozrieť, ale je potrebné vedieť aj to, čo všetko môže internet obsahovať a ako mi môže uškodiť,“ približuje odborníčka.

Spolupráca rodiny a školy

Predpokladom pre úspešné zvládnutie novodobých výziev je však i spolupráca rodiny a školy, ktorá by v tomto smere mala deti vzdelávať. V rámci primárnej prevencie by preto mala byť samozrejmosťou informovanosť o danej problematike aj v rámci procesu vyučovania. Psychiatrička zdôrazňuje, že deti by mali poznať nástrahy online sveta tak, ako sa učia iné veci. „Je potrebné zaviesť finančnú gramotnosť do škôl alebo sa jej intenzívnejšie venovať, lebo deti nepoznajú hodnotu peňazí. V prípade, keď už niekto závislý je, tak aby mal dostatok informácií, kde a na koho sa môže obrátiť a kde môže vyhľadať odbornú pomoc,“ hovorí Lošková. Práve finančné problémy sú však aj častou črtou už skutočne závislých. Je to pritom stav, keď si už človek sám pomôcť nedokáže a potrebuje podporu druhých.

Fotografia ako komunikačný prostriedok

Okrem sociálnych experimentov je dôležité venovať pozornosť aj iným formám komunikácie, ako je napríklad fotografia.

Tri základné zložky média fotografie

V súvislosti s vnútornou štruktúrou média fotografie hovoríme o troch základných zložkách - technologickej, obrazovej a ideovej. Pri fotografovaní ide o percepciu reality, čítanie obrazu a vizuálny jazyk, ktorý pracuje so symbolom, metaforou, dramaturgiou, rytmom a protikladom.

Fotografia ako nástroj na zmenu hodnôt a vzťahov

Fotografia môže vstupovať ako významný neverbálny komunikačný prostriedok medzi ľudí, meniť hodnoty, vzťahy, analyzovať problémy a kultivovať estetické a etické myslenie. Projekt KEGA sa zameriava na podporu výskumu a metodiky poznávania média fotografie, kreativitu, imagináciu, sociálnu senzibilitu a empatiu k nepopulárnym témam a hlbším hodnotám.

Intermediálny rozmer fotografie

Intermediálny rozmer fotografie sa stáva veľmi populárnym u mladej generácie ľudí, ktorá uvažuje globálnejšie a je zručná v digitálnych a komunikačných technológiách. S dynamickým procesom edukácie média fotografie a dejinami fotografie sa stretávame vo viacerých akreditovaných programoch univerzít a odborných škôl.

Súťaž Misia Mars: Podpora vedeckého výskumu a zapojenie študentov

Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) a Slovenské elektrárne organizujú 1. ročník súťaže pre stredné a vysoké školy Misia Mars. Do 24. októbra 2016 sa môžu do súťaže prihlásiť so svojim projektom jednotlivci - stredoškoláci alebo študentské tímy zložené zo stredoškolákov a vysokoškolákov. Úlohou prihlásených študentov alebo tímov je vytvoriť projekt vedecko-technického experimentu, ktorý následne uskutoční medzinárodný kolektív pod vedením slovenskej vedkyne Dr. Michaely Musilovej.

Súťaž nie je určená pre vysokoškolákov (jednotlivcov) ani tímy zložené iba zo študentov vysokých škôl. Z prihlásených experimentov bude v prvom kole vybraných 5 najlepších. Tie budú predstavené verejnosti počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku (7. - 13. 11.).

„Oslovila som Slovenské elektrárne s podnetom zorganizovania tejto súťaže, keď ma vybrali viesť ďalšiu misiu na simulovaný Mars. Keď som išla prvý krát na „Mars”, tak som už vtedy mohla reprezentovať Slovensko a SOSA. Malo to veľký úspech a veľa ľudí a organizácií po celom svete sa dozvedelo, že aj na Slovensku sa venujeme vesmírnemu výskumu. Tentokrát som chcela Slovensko ešte viac zapojiť do misie a hlavne slovenských študentov a školy,“ hovorí Dr. Michaela Musilová.

Motivácia pre študentov

Súťaž Misia Mars predstavuje pre študentov unikátnu príležitosť zapojiť sa do prestížnej medzinárodnej spolupráce a zrealizovať vlastný výskum v Marťanskej púštnej výskumnej stanici. „Najväčšia motivácia pre študentov by mohla byť práve tá, že toto je tá unikátna príležitosť môcť sa zapojiť do prestížnej medzinárodnej spolupráce niekoľkých krajín a vesmírnych agentúr z celého sveta. Študenti si môžu vymyslieť a zrealizovať vlastný výskum v Marťanskej púštnej výskumnej stanici, kde sa normálne robí veľmi náročný konkurz pre výber posádky a experimentov do misie. Ak sa ich experiment podarí, tak budú mať aj možnosť publikovať svoje výsledky vo vedeckých časopisoch. Táto misia bude takisto sledovaná svetovými médiami a tým pádom študenti budú mať možnosť medzinárodne spropagovať svoju prácu,“ dodáva Dr. Musilová.

Dr. Michaela Musilová: Vzor pre mladých ľudí

Dr. Michaela Musilová (1988) pochádza z Bratislavy. Maturovala na francúzskom Lycée Chateaubriand v Ríme (2007). V rokoch 2007 - 2011 študovala planetárne vedy na University College v Londýne (UK) a California Institute of Technology (USA), kde absolvovala bakalárske a magisterské štúdium. Doktorát získala na University of Bristol (UK). Počas svojho štúdia získala aj výskumný grant pre prácu priamo v NASA Jet Propulsion Laboratory (USA). Za odmenu za jej výskum v NASA mohla Michaela vložiť svoj podpis do robota Curiosity, ktorý je momentálne na Marse.

Michaela Musilová je astrobiologička so zameraním na extrémofily - organizmy žijúce v extrémnych podmienkach, ako sú pevninské ľadovce, oceánske priekopy a pod. Podľa jej slov, práve takéto organizmy by sme mohli nájsť na iných planetárnych telesách vo vesmíre. Ako jedna z mála zakúsila aké je to byť astronautom žijúcim na Marse. V roku 2014 totiž absolvovala simulovanú misiu na Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station) v USA. Nedávno sa vrátila na Slovensko s túžbou pomôcť rozvinúť slovenský vesmírny výskum a priemysel spolu so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej je predsedníčkou. „Je to dlhý príbeh čo všetko ovplyvnilo moje vedecké smerovanie a životné rozhodnutia. V skratke, išlo o to, držať sa svojej vášne a svojich snov, napriek množstvu prekážok, ktoré som mala pred sebou. Mala som vášeň pre prírodné vedy od malička a hlavne teda pre vesmír. Keby nebolo môjho odhodlania ísť si za štúdiom astrobiológie, tak ešte na strednej by som sa bola rozhodla pre úplne iný odbor (históriu umenia alebo diplomaciu) a neviem či by som dnes bola spokojným človekom.“

„Minulý rok som sa vrátila na Slovensko, aby som sa tu pokúsila rozbehnúť astrobiologický výskum a niekoľko medzinárodných projektov, aby sa tu mohol rozvinúť vesmírny sektor. Mala som síce niekoľko lákavých ponúk v zahraničí, ale chcela som pomôcť posunúť tento odbor ďalej a tým pádom, aby sa tu výskumníci zaoberajúci sa vesmírom (a najmä astrobiológiou), či už Slováci alebo zahraniční vedci, mohli uplatniť. Teraz je aj na to ten správny čas. Slovensko je totiž momentálne spolupracujúcim štátom v takzvanom PECS programe v rámci ESA (Európska vesmírna agentúra). To znamená, že máme približne päť rokov na to, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopné vo vesmírnom priemysle a výskume v porovnaní s ostatnými ESA krajinami. Až potom sa budeme môcť stať plnými členmi ESA a využívať výhody členstva ESA naplno. Máme tu veľký potenciál a veľa šikovných ľudí, takže verím, že sa to podarí. Len treba spojiť sily a zapojiť čím viac študentov, akademikov, firiem aj organizácií, akou sme v SOSA, aby sme ten potenciál do najlepšej miery využili. Stále na tom pracujem, takže moje očakávania sa ešte nesplnili. Za to robíme vo vesmírnom sektore veľmi dobre pokroky vpred a mám z toho veľkú radosť.“

Budovanie šťastnej školy a komunity

Sociálne experimenty by sa mali zamerať na budovanie kolektívu z detí, celého školského tímu. Zamerať sa v experimente len na jedného človeka by bolo príliš egoistické a navyše nereálne. Manažér šťastia síce bude vztyčným dôstojníkom tohto projektu, nebude však jediným. Do projektu vstupuje každý koho sa tento experiment bude dotýkať.

Iste poznáte rôzne rebríčky, ktoré hodnotia, ktorá škola je najlepšia v tej alebo inej kategórií. Predstavte si, že by bola celkom iná súťaž, v ktorej by mohli vyhrať všetci. Nikto by s nikým nesúťažil, zapojili by sme tvorivú energiu každého kto by sa chcel zapojiť. Kde by neexistovali kvantitatívne podmienky k tomu, aby sa škola vyhlásila za šťastnú. Kde by sa v škole budovali triedne kolektívy, priateľstvá medzi mladšími a staršími deťmi, svojimi učiteľmi ale i s rodičmi. Škola, v ktorej základom by bola slušná komunikácia, empatia a aktívne načúvanie. Kde by boli len dve miesta, na tom prvom mieste by boli školy, ktoré sú skutočne šťastné (nemyslíme tým hrané šťastie plné pretvárky) a na tom druhom školy, ktoré by ešte šťastie do svojich priestorov nedostali. Tie, ktoré by boli na prvom mieste by mohli pomáhať tým z miesta druhého práve príkladom praxe, ktorú by zaviedli u seba. Poznali by sa navzájom a mohli by spoločne si podľa chuti a kreativity organizovať akcie nielen na svojej miestnej ale i celoslovenskej úrovni. Veď práve to je na tom to krásne, že každý môže svojim nápadom či priložením ruky k dielu pomôcť pri tvorení šťastnej školy a tým k vytvoreniu šťastných menších komunít, ktoré sa môžu spájať cakumprásk v celok. Ak má byť vzťah šťastný, mali by sa snažiť o šťastie obaja rovnako. Ak má byť škola šťastná, mali by sa snažiť o šťastie všetci, ktorí do nej vstupujú. Preto tento experiment nebude o manažérovi šťastia, bude o celej komunite.

Príklady jednoduchých experimentov pre deti a školy

Pre ilustráciu, aké jednoduché, no poučné experimenty možno realizovať, uvádzame niekoľko príkladov:

• Bublinková sopka: Téma Vzduch a voda. Deti sa naučia, že vzduch, ktorý fúknu do vody s čistiacim prostriedkom, vytvorí bubliny.
• Plávajúce a potápajúce sa predmety: Téma Hustota a vztlak. Deti hádajú, či predmety budú plávať alebo sa potopia a diskutujú o dôvodoch.
• Vírenie vody vo fľaši: Téma Pohyb tekutín. Deti pozorujú vírenie vody pri trasení alebo krúžení fľaše.
• Magnet v pohybe: Téma Magnetizmus. Deti pohybujú kancelárskymi spinkami pomocou magnetu, pričom si môžu prilepiť postavičku a nakresliť cestičku, po ktorej sa bude pohybovať.

tags: #komunikacia #socialny #experiment #pre #vysoko #skoly