Alternatívne komunikačné stratégie pre sluchovo postihnutých pacientov

Komunikácia je základným kameňom kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Schopnosť efektívne komunikovať s pacientmi je pre zdravotníckych pracovníkov, najmä pre sestry a opatrovateľov, kľúčová pre poskytovanie optimálnej starostlivosti. Avšak táto komunikácia sa môže stať náročnou, ak pacient trpí sluchovým postihnutím. V takýchto prípadoch je potrebné prispôsobiť komunikačné stratégie a techniky tak, aby sa zabezpečilo, že pacient rozumie a je vypočutý.

O tom, ako komunikujú nepočujúci, či už vo svojom svete bez významov, ktoré sú nesené zvukom, alebo vo svete počujúcich, vieme zatiaľ stále veľmi málo. Na Slovensku sa touto problematikou hlbšie rozhodli zaoberať lingvisti.

Sluchové postihnutie: Prekážka v komunikácii

Sluchové postihnutie je obmedzená alebo úplná strata sluchu - zvukových podnetov. Hospitalizácia je pre každého pacienta stresujúca situácia, no pre osoby so sluchovým postihnutím sa tento stres môže ešte znásobiť, ak zdravotnícky personál nevie, ako s nimi efektívne komunikovať. Pocit osamelosti a izolácie je u týchto pacientov bežný, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť spôsobu, akým s nimi komunikujeme.

Typy porúch sluchu

Existujú rôzne typy porúch sluchu v závislosti od spôsobu postihnutia sluchového aparátu:

• Prevodová vada: Postihnutie vnútorného a stredného ucha. Porucha v mechanickej časti sluchového aparátu. Dochádza tu len k zoslabeniu sluchového vnemu.
• Percepčná vada: Postihnutie citlivých buniek Cortiho orgánu vnútorného ucha. Podstatné skreslenie sluchového vnemu.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Porušením časti CNS, ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupne sluchového postihnutia

Rozlišujeme rôzne stupne sluchového postihnutia:

Výzvy pre sluchovo postihnutých pacientov v zdravotníctve

Osoby so sluchovým postihnutím čelia v zdravotníckych zariadeniach mnohým výzvam. Bežné postupy, ako napríklad telefonické objednávanie sa na vyšetrenia, môžu byť pre nich neprekonateľnou prekážkou. V slovenskom zdravotníctve stále pretrváva objednávanie sa prostredníctvom linkových telefónov, čo pre sluchovo postihnutých predstavuje vážny problém. Rovnako aj komunikácia v lekárni, kde čaká viac pacientov, môže byť bariérou. Hoci úplná debarierizácia nie je reálne možná, je nevyhnutné snažiť sa eliminovať existujúce bariéry a zlepšiť prístupnosť zdravotnej starostlivosti pre túto skupinu pacientov.

Dôležitosť správnej komunikácie

Správna komunikácia je pri starostlivosti o pacientov so sluchovým postihnutím mimoriadne dôležitá. Je dôležité, aby opatrovateľka pochopila informácie, ktoré pacient poskytuje, jeho potreby a obavy, a aby ich správne interpretovala. Rovnako je dôležité, aby informácie, ktoré poskytuje opatrovateľka, pacient dostal a porozumel im.

Typy komunikácie

Komunikáciu delíme na verbálnu a neverbálnu. Pod komunikáciou sa spravidla rozumie sprostredkovanie informácií medzi systémami. V ľudskej spoločnosti ide o interpersonálnu - sociálnu komunikáciu, ktorá slúži ako prostriedok sociálnej interakcie. Prijatie informácie pozostáva z jej percepcie, dekódovania, uloženia, následného vybavenia a pokračuje jeho adekvátnym použitím.

Verbálna komunikácia

Prostriedkom verbálnej komunikácie je hovorené alebo písané slovo, ktoré sprostredkováva slová, pojmy a významy. Patrí sem:

• Artikulovaná reč - hláskami (fonémy).
• Písaná reč - písmenami (grafémy).
• Prstová abeceda (daktylotika).
• Dotyky prstov (braillovým písmom) - bodové písmo.
• Chirografické znaky.
• Značky (symboly vyjadrujúce pojmy).

Neverbálna komunikácia

Verbálnu komunikáciu väčšinou podvedome podporuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika a reč tela. Neverbálna komunikácia, hoci nevyjadruje slová, prenáša aj informácie. Niekedy sa stačí na niekoho len pozrieť, aby ste vedeli, že je nahnevaný, šťastný alebo smutný. Z výrazov tváre možno vyčítať mnohé ďalšie emocionálne stavy: strach, utrpenie, hnev alebo zúrivosť. Sluchovo postihnutý sa pri komunikácii odlišuje od počujúcich predovšetkým pohybmi rúk a mimických svalov, taktiež ešte polohou hlavy a hornej časti trupu.

K neverbálnej komunikácii patria tieto druhy:

• Proxemika: Približovanie, vzďaľovanie.
• Haptika: Dotyky.
• Posturika: Fyzické postoje.
• Kinezika: Mimovoľné pohyby.
• Gestika: Pohyby rúk, nôh, hlavy a pod.
• Mimika: Výraz tváre.
• Paralingvistika: Akustické prejavy.

Náhodný a nezainteresovaný pozorovateľ takejto komunikácie býva obvykle naklonený názoru, že nepočujúci používajú na dorozumievanie hlavne gestá a mimiku, teda prostriedky neverbálnej komunikácie. Sústavnejšie pozorovanie a analýza komunikácie nepočujúcich však ukázala niečo iné: prostriedky, ktoré nepočujúci používajú ku komunikácii, sú s neverbálnymi gestami a mimikou príbuzné len na prvý pohľad, svojou podstatou sú od nich odlišné a porovnateľné sú naopak s prostriedkami tých jazykov, ktoré používajú počujúci ľudia. Takýto pohľad na dorozumievanie nepočujúcich je pomerne novodobý názor. Ešte lingvisti 1. polovice 20. a 30. rokov označovali komunikáciu „skupiny hluchonemých“ za niečo porovnateľné s gestami Indiánov. V roku 1957 psychológ Myklebust považoval „reč nepočujúcich“ za niečo menej ako bežnú reč, a človek, ktorý používa tento jazyk, podľa neho nikdy nenaplní všetky ľudské možnosti, a preto je „menej ľudský“. V dnešnej dobe tento názor neprevláda, avšak problémy pri komunikácii sluchovo postihnutého a počujúceho sa stále objavujú.

Komunikačné stratégie a techniky

Verbálna komunikácia s pacientmi, ktorí počujú s ťažkosťami

U prevažnej väčšiny dospelých pacientov so sluchovým postihnutím dochádza k poruche sluchu pomerne neskoro a sluch sa im vekom systematicky zhoršuje. Títo pacienti väčšinou nevedia používať posunkovú reč, takže komunikujú zvyčajne písomnou formou. Tu sú dôležité tipy:

• Získanie pozornosti: Pred začatím rozhovoru s nepočujúcim mu musíte nejakým spôsobom dať najavo, že chcete hovoriť. Môžete napríklad zamávať rukou, tak aby Vás videl. Nikdy sa však k pacientovi nepribližujte zozadu, aby ste ho nevystrašili.
• Jasná artikulácia: Aby pacient vedel prečítať slová z pohybu vašich pier, hovorte pomaly a zreteľne. Vety by mali byť krátke. Vyhýbajte sa ťažkým slovám.
• Trpezlivosť a opakovanie: Ak má pacient problémy s pochopením určitej vety alebo slova, trpezlivo ho opakujte. Keď stále nerozumie, vetu napíšte na papier veľkými paličkovým písmom. Praktické je mať po ruke tabuľu s kriedou, či bielu popisovaciu tabuľu a fixu. Slová po prečítaní tak môžete zotrieť.
• Odstránenie hluku: Odstráňte všetky zdroje hluku: vypnite rádio, zatvorte okno. Hovorte pomaly a zreteľne a používajte jednoduché a krátke vety bez zložitých slov. Otázky formulujeme tak, aby pacient vedel odpovedať jedným slovom (áno / nie) alebo jedným gestom hlavy či žmurknutím. Môžete si pripraviť kartičky so slovami „áno“ a „nie“ a dohodnúť si aké gesto budete používať pri súhlase a aké pri nesúhlase.

Verbálna komunikácia s pacientmi, ktorí používajú posunkovú reč

Pacienti, ktorí od narodenia nepočujú, používajú posunkovú reč. Ideálne je, ak sa o takého pacienta stará opatrovateľka, ktorá hovorí posunkovou rečou.

Neverbálna komunikácia

Pri komunikácii s nepočujúcimi je neverbálna komunikácia obzvlášť dôležitá:

• Mimika a gestá: Používajte expresívnu mimiku a gestá, aby ste posilnili svoje slová a vyjadrili emócie.
• Očný kontakt: Udržiavajte očný kontakt, aby ste ukázali, že ste pozorní a angažovaní v komunikácii.
• Reč tela: Dbajte na svoju reč tela. Otvorená a uvoľnená poloha tela signalizuje prístupnosť a ochotu pomôcť.

Starostlivosť o pacientov s poruchami reči

Starostlivosť o chorého človeka s poruchami reči je mimoriadne náročná. Pacientovi je ťažko rozumieť a navyše často, keď človek s rečovými ťažkosťami vidí, že je nepochopený, znervóznie, hnevá sa a môže byť aj agresívny. Opatrovateľka takého pacienta musí byť najmä chápavá a trpezlivá. Aj keď je vzájomná komunikácia s takýmto pacientom veľmi obmedzená, nie je nemožná. Opatrovateľka musí v prvom rade posúdiť alternatívne spôsoby komunikácie s pacientom. Napríklad, či vie pacient čítať, písať, kývať hlavou, hýbať rukami a pod. V prípade mobilného pacienta môžete opäť využiť písané slovo. V prípade imobilného pacienta, kedy nie je možné slová písať na papier, je potrebné postupovať podľa špecifických pokynov.

Psychologické aspekty a empatia

Pri rozhovore s nepočujúcimi pacientmi a pacientmi s poruchou reči treba počítať s tým, že pochopenie informácií si vyžaduje veľa pozornosti a sústredenia. Pri rozhovore treba vždy trpezlivo čakať na odpoveď pacienta. Nenaliehajte na neho, aby to urobil, a nezodpovedajte zaňho. Empatia je kľúčová pri starostlivosti o pacientov so sluchovým postihnutím. Je dôležité si uvedomiť, že ich postihnutie môže mať vplyv na ich psychické zdravie a emocionálnu pohodu. Niektorým nedorozumeniam nemôžeme zabrániť. Našou úlohou však nie je vytvoriť si dokonalú šablónu správania voči sluchovo postihnutému. Dôležité však je prejaviť sa voči takému človeku s láskou a porozumením. Musíme sa učiť vedieť ľuďom prejaviť, že sú hodnotní a potrební. O to viac pri ľuďoch, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom postihnutí. Nenechajme sa odradiť odlišnosťou!

Teória komunikácie osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Pod komunikáciou sa spravidla rozumie sprostredkovanie informácií medzi systémami. Komunikačný proces, t. j. sprostredkovanie a prijímanie informácií, sa realizuje prostredníctvom informačného kolobehu. Informačný kolobeh možno ponímať ako pohyb informácie od komunikátora (vysielateľa) k recipientovi (prijímateľovi) cez senzorické kanály, centrálny spracovateľský a úložný aparát späť k vysielateľovi prostredníctvom spätnej väzby, pričom informácia za vhodných podmienok sa môže kvalitatívne zmeniť na poznatok.

U postihnutých tento informačný kolobeh môže byť sťažený alebo z časti znemožnený z dôvodu senzorických či kognitívnych bariér, ale aj nedostatkami v oblasti motoriky a emočne-vôľovej oblasti. Postihnutie alebo narušenie je možné chápať aj ako nedostatočnú schopnosť meniť informácie na poznatky. Komunikácia spočíva v sprostredkovaní významov.

Augmentatívna a alternatívna komunikácia

V súvislosti s komunikáciou postihnutých sa často uvádzajú označenia ako:

• Augmentatívna komunikácia: Používa sa u jedincov, u ktorých sa vyskytujú určité komunikatívne spôsobilosti, ale tieto sú nedostačujúce, a preto je potrebné ich pomocou augmentatívnych systémov zvýšiť.
• Alternatívna komunikácia: Používa sa ako náhrada hovorenej reči.

Alternatívne systémy sa môžu rozdeľovať na:

• Dynamické: Daktylotika, posunky, Makaton a pod.
• Statické: Piktogramy, obrazy, systém Bliss a pod.

Náhradné komunikačné systémy

Komunikačné systémy sa ďalej môžu členiť aj podľa toho, ktoré senzorické kanály sú nosnými pri sprostredkovaní informácie. Tieto komunikačné systémy označujeme spravidla ako náhradné komunikačné systémy.

• Mimicko-gestikulačná komunikácia: Je to prirodzený komunikačný prostriedok aj u intaktných jedincov, ktorá je akusticky sprevádzaná a z ktorej sa potom vytvára artikulovaná zvuková reč. Jej nevýhodou pre nepočujúcich pri komunikácii je relatívne nízka úroveň výrazových a významových možností.
• Posunková komunikácia: Je prirodzeným dorozumievacím prostriedkom nepočujúcich. Označuje sa ako „materinská reč nepočujúcich“. V súčasnosti sa používajú konvenčné posunky, pri ktorých sa kodifikoval vzťah medzi posunkom a jeho významom. Označuje sa aj ako „opticko-manuálny jazyk“, ktorého základným komponentom sú posunky.
• Znaková reč: Označuje sa aj termínom „chirografia“ alebo „cued speech“. Je to systém manuálnych fonologických znakov, ktorý slúži na uľahčenie a spresnenie odzerania z úst hovoriaceho, a to používaním doplňujúcich znakov, t. j. prstovej abecedy, a tzv. ideografických znakov, t. j. polohy prstov ruky v určitom vzťahu k tvári, súčasne s artikuláciou slabiky. Ide teda o systém informácií vytvorených súčasnou polohou pier a ruky. Pri rozprávaní spolu s artikuláciou hovoriaci používa aj príslušné spôsoby manipulácie s prstami kladenými na rozličné miesta na tvári.
• Komplexné komunikačné systémy: Môžu sprostredkovať informácie pomocou globálnych znakov, akými sú piktogramy či iné symboly. Sem patrí aj rébus, ktorý predstavuje systém ľahko poznateľných jednoduchých obrázkov alebo obrázkových symbolov. Najvýznamnejším z množstva takýchto rébusových systémov je Peabodyho program čítania rébusov.
• Blissov dorozumievací systém: Je to sústava grafických, obrázkových alebo abstraktných znakov a symbolov, ktorú vytvoril kanadský bádateľ Charles Bliss, pôvodne ako prostriedok dorozumievania sa v medzinárodnej komunikácii. Ukázal sa veľmi prospešným v komunikácii ľudí s výraznými rečovými chybami, najmä ak boli kombinované s mentálnou retardáciou alebo telesným postihnutím. V súčasnosti ide o dobre premyslený súbor základných štandardných symbolov väčšinou vytvorených z bežných geometrických tvarov, z ktorých jednotlivec vyberá alebo ukazuje tie, kombináciou ktorých môže vyjadriť a sprostredkovať nejakú svoju myšlienku. Má mnohé výhody, no veľkou nevýhodou je, že aj v priamej komunikácii dvoch ľudí medzi sebou musia mať obaja prístup nielen k svojej, ale aj k partnerovej tabuľke. Namiesto tabuľky sa v poslednom čase používa počítačový displej.
• Komunikačný systém MAKATON: Bol vytvorený M. Walkeronom ako jazykový program, ktorý používa znaky doplnené hovorenou rečou a symboly. Znaky Makatonu sú v podstate totožné s posunkami nepočujúcich. Symboly zastupujú v zovšeobecnenej forme reálne osoby a predstavy.
• Špeciálna daktylografická abeceda (Lormova abeceda): Predstavuje tzv. „písmo na dlaň a prsty ruky“ na dorozumievanie sa so slepo-hluchými osobami. V nej sa jednotlivé písmená (hlásky) abecedy príslušného jazyka sprostredkúvajú postihnutým pomocou bodového alebo pohybového stlačenia istej časti palca, štyroch prstov, resp. dlane na ich ruke.
• Braillova bodová abeceda: Slúži na písomné dorozumievanie sa medzi nevidiacimi. Pozostáva z variovanej kombinácie 1 až 5 bodov reliéfne vyrazených do papiera, umiestnených v 6-bodovej schéme.
• Totálna komunikácia: Je to označenie pre komplexný dorozumievací systém sluchovo postihnutých. Vychádza z ľudského práva nepočujúceho dieťaťa na optimálny a neobmedzený rozvoj, t. j. použiť všetky doteraz známe metódy a prostriedky komunikácie (mimicko-gestikulačná reč, pantomíma, posunková reč, orálna reč, daktylotika, odzeranie, používanie elektroakustických prístrojov a pod.). V rámci totálnej komunikácie vytváranie reči je (dvojjazyčné) orálne a manuálne.
• Komunikácia pomocou elektroakustických prostriedkov: Do komunikačného procesu sú zapojené rôzne zosilňovacie elektroakustické prístroje individuálneho či skupinového charakteru.
• Komunikácia pomocou vibračných zariadení: Spočíva v zosilnení vibračných pocitov na citlivých miestach ľudského tela pomocou prístroja. V kombinácii s odzeraním a pocitovým rozlišovaním vibračných pocitov, ktoré sprevádzajú artikulovanú reč, táto sa stáva zrozumiteľnou pre nepočujúceho.

Odzeranie

Pri komunikácii s počujúcimi si nepočujúci spravidla vypomáha odzeraním. Odzeranie spočíva v dešifrovaní hlások z pozície perí hovoriaceho. Sprostredkovanie informácií sa realizuje znakom (posunkom), artikulovaným slovom a symbolom. Odpozorovanie je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky; niektoré znejú odlišne (p, m, p), aj keď ich kinéma (artikulačný pohybový vzorec) vyzerá rovnako, iné nemajú žiadny viditeľný artikulačný pohyb (ch), a preto ľahko dochádza k zámene. Pohyb pier sa pri bežnom rozhovore rýchlo mení a jednotlivé kinémy miznú skôr, než ich človek stihne dekódovať. Odpozorovanie je pochopiteľne možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte, rozhovor s väčšou skupinou ľudí nie je týmto spôsobom realizovateľný. Predpokladá sa, že odpozorovaním môžeme zachytiť maximálne 30% informácií. Odpozorúvať bez prestávky je možné maximálne 30 minút. Sluchovo postihnutí majú obmedzenú možnosť porozumieť kontextu komunikácie, ktorý je pre počujúcich samozrejmosťou. Nemôžeme ho dosiahnuť ani odpozorovaním, ani limitovanou sluchovou percepciou. Odpozorovaním nie je možné získať informácie o neverbálnych charakteristikách informácií, napr. intonácia hlasu.

Vzdelávanie detí s poruchou sluchu

V súčasnosti existuje viacero spôsobov, ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tieto metódy majú vlastné pravidlá a postupy, ako pri rozvoji reči postupovať.

Orálna metóda

Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, kde žije. Využívajú sa zvyšky sluchu podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom a odzeranie, ktoré dopĺňa informáciu získanú sluchom. Dieťa chodí k logopédovi, ktorý ho pomocou pomocných artikulačných znakov učí správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Už od mala sa využíva globálne čítanie (vnímanie celých slov). Dieťa by malo vyrastať v hovoriacom prostredí bez posunkov, prirodzené gestá sa pri rozvoji reči používajú.

Auditívno-verbálna (A-V) metóda

Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snaží viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí. Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí, na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu. Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.

Bilingvizmus

Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj nepočujúcej. Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi. Bilingvizmus na rozdiel od simultánnej komunikácie nie je súčasné posunkovanie a hovorenie. O bilingvizme hovoríme, ak sú plnohodnotne zastúpené oba jazyky a každý jazyk sa používa oddelene podľa toho, s akou osobou komunikujem. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti. Pre bilingválnu výučbu sú potrební počujúci i nepočujúci (plne kvalifikovaní) učitelia, ktorí by sa spolu zúčastňovali na bilingválnom vzdelávaní.

Úloha moderných komunikačných technológií

Nová forma komunikačnej technológie - internet - ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do sociálnej spoločnosti. Strata sluchu rôzneho stupňa si vyžaduje vyššiu schopnosť komunikácie, prejavovania svojich myšlienok, pocitov a interakcie so svojím okolím (Rachdito - Hidayat, 2021). Zároveň sa vyžaduje schopnosť prijímať informácie prostredníctvom rôznych komunikačných foriem, ktoré sú pre nich vhodné a prístupné.

V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich. Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu.

Komunikačné zariadenia, ako sú televízia, telefón a rádio, ktoré sú závislé od zvukových zložiek, sa dostali do popredia osobnej interakcie a prenosu aktuálnych udalostí, pričom nepočujúce osoby boli izolované od väčšinovej spoločnosti. V období pred zavedením internetu a objavením mobilných telefónov a tabletov osoby s poruchou sluchu na prijímanie a odoslanie správ častejšie používali iné komunikačné zariadenia, a to faxy. Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov (Johnston - Napier, 2010, in Boderman, 2012).

Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanálu, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ. Nie všetky nepočujúce osoby majú schopnosť odzerať z pier (Boderman, 2012). Spôsoby komunikácie, ktoré používajú osoby s poruchou sluchu, závisia nielen od komunikačných schopností, ale aj od ľudí, s ktorými komunikujú.

Sociálne médiá

Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich (porov. Rachdito - Hidayat, 2021). V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite (porov. Rachdito - Hidayat, 2021).

Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované (Schäfer - Miles, 2023). Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú (Rachdito - Hidayat, 2021). Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia. Na druhej strane videonahrávky, ktoré sa objavujú na sociálnych médiách, môžu narážať na zvukové bariéry, ak nie sú pridané titulky. Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia.

Výskum používania sociálnych médií u osôb s poruchou sluchu

Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, aby sa predišlo neporozumeniu otázok.

Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku. Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %).

Výsledky výskumu komunikácie

Na základe výsledkov výskumu bolo zistené, že:

• V domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk.
• Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Len malá časť respondentov (3,8 % a 1,9 %) používa hovorený jazyk alebo písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s nepočujúcimi priateľmi.
• Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.

Preferencie sociálnych médií a technických prostriedkov

• Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy.
• Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165).
• YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok.
• Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ.

Instagram je druhým najpreferovanejším sociálnym médiom, ktoré využíva 26,4 % respondentov. Messenger je preferovanou platformou pre 14,6 % respondentov. YouTube používa na sledovanie videí len 2,4 % respondentov.

Najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Počítač využíva 22,2 % respondentov pre prístup k sociálnym médiám. Tablet používa 15,1 % respondentov pre sociálne médiá. Iba 0,5 % respondentov využíva internetovú televíziu. Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám.

Frekvencia používania sociálnych médií

Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 - 2 hodiny denne. Určitá časť respondentov, teda 23,1 %, venuje sociálnym médiám 3 - 4 hodiny denne. 18,4 % respondentov používa sociálne médiá menej ako 30 minút denne. 11,3 % respondentov sleduje sociálne médiá len niekoľkokrát týždenne. Malé percento respondentov, iba 8 %, používa sociálne médiá viac ako 5 hodín denne.

Preferované formy komunikácie na sociálnych médiách

Pruhový graf ukázal, že 74,5 % (158) respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % (152) respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % (152), respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Viac ako polovica (53,3 %) respondentov (113) si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky. 41,5 % (88) respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ). 24,5 % respondentov (52) si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ). Iba malá časť respondentov (15,1 % - 32 a 6,1 % - 13) prečíta písané informácie v anglickom jazyku alebo v iných cudzích jazykoch. Menšina respondentov, a to 12,3 % (26), si pozrie videonahrávky bez slovnej či posunkovej komunikácie.

Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa. Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov. 40,6 % respondentov zdieľa videonahrávky v slovenskom posunkovom jazyku.

tags: #komunikacia #so #sluchovo #postihnutymi #alternativne