Komplexná rehabilitácia: Cesta k samostatnosti a plnohodnotnému životu

Komplexná rehabilitácia, známa aj ako ucelená rehabilitácia, je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces. Jeho základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu a pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Ak už raz človek chorobu získa, musí sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Komplexná rehabilitácia predstavuje ucelený prístup k obnove zdravia a kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Zahŕňa rôzne formy podpory a intervencií, ktoré sú navzájom prepojené a koordinované. Cieľom je minimalizovať dôsledky zdravotného postihnutia a umožniť jednotlivcovi plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Zložky komplexnej rehabilitácie

Komplexná rehabilitácia zahŕňa niekoľko základných zložiek, ktoré sa navzájom dopĺňajú a zabezpečujú celostný prístup k osobe so zdravotným postihnutím. Medzi tieto zložky patria:

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Problémy s ochabnutými svalmi, dystrofia svalového aparátu sú neľahkým problémom pacientov pripútaných nielen na lôžko. Medicína však pokročila aj v tejto oblasti a vďaka špeciálnym zdravotným pomôckam sa zdravotný stav vášho blízkeho môže zmeniť k lepšiemu.

Rehabilitácia nie je univerzálny proces, ktorý vyzerá rovnako pre každého pacienta. Správny typ rehabilitácie závisí od diagnózy, rozsahu poškodenia nervového systému, aktuálnych schopností pacienta aj cieľov terapie. V praxi sa najlepšie výsledky dosahujú kombináciou viacerých typov rehabilitácie. Kombinovaný prístup zohľadňuje individuálne potreby pacienta a umožňuje flexibilne reagovať na jeho pokrok. Výber vhodného typu rehabilitácie by nemal byť náhodný. O najvhodnejšom postupe vždy rozhoduje odborné vyšetrenie a individuálne posúdenie pacienta. Neexistuje jeden „správny“ typ rehabilitácie pre všetkých pacientov. Každý prípad je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup.

Typy liečebnej rehabilitácie a ich využitie:

• Neurologická rehabilitácia: Je určená pre pacientov s ochoreniami alebo poškodením nervového systému. Cieľom neurologickej rehabilitácie je podporiť mozog v opätovnom učení pohybov, rovnováhy, koordinácie a každodenných činností. Terapia je zameraná na využitie neuroplasticity - schopnosti mozgu vytvárať nové nervové spojenia.
• Robotická rehabilitácia: Predstavuje modernú formu terapie, pri ktorej sa využívajú špecializované zariadenia na podporu pohybu. Výhodou robotickej rehabilitácie je presné a opakované vedenie pohybu, ktoré je pre mozog mimoriadne dôležité. Terapia prebieha vždy pod dohľadom odborníka a je súčasťou komplexného rehabilitačného programu.
• Klasická fyzioterapia: Je základným pilierom rehabilitácie. Zameriava sa na zlepšenie pohyblivosti, svalovej sily, stability a správnych pohybových vzorcov. Fyzioterapia je vhodná pri neurologických aj ortopedických diagnózach a často sa kombinuje s ďalšími formami rehabilitácie. Fyzioterapia sa uplatňuje pri mnohých poruchách aj ochoreniach: ochorenia nervového systému (stavy po úrazoch, operáciách, zápaloch nervového systému, degeneratívne ochorenia), poúrazová a pooperačná rehabilitácia, vertebrogénny syndróm, ortopedické ochorenia, reumatologické ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, respiračné ochorenia, geriatria, pediatria.
• Kinezioterapia: Liečba pohybom, ktorá zahŕňa cvičenia na zlepšenie sily, rozsahu pohybu, koordinácie a rovnováhy.
• Manuálna terapia: Diagnostika a liečba porúch pohybového aparátu pomocou špeciálnych manuálnych techník.
• Fyzikálna terapia: Využíva rôzne fyzikálne modality, ako napríklad elektroliečbu, ultrazvuk, laser, magnetoterapiu a termoterapiu, na zmiernenie bolesti, zápalu a zlepšenie hojenia tkanív. K fyzikálnej terapii patrí i elektroliečba, pri ktorej sa využíva liečebný účinok rôznych foriem elektrickej energie. Ultrazvuk využíva mechanické vlastnosti zvukových vĺn s vysokou frekvenciou na zmiernenie svalových kŕčov. Diatermia je využitie vysokofrekvenčných prúdov na hĺbkové prehrievanie tkanív.
• Mäkké techniky: Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia bolestivosti a svalového napätia a uľahčenia následnej mobilizácie, manipulácie alebo postizometrickej relaxácie.
• Masáže: Pomáhajú uvoľniť svalové napätie, zlepšiť prekrvenie a zmierniť bolesť.
• Hydroterapia: Využíva liečebné účinky vody na zmiernenie bolesti, uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti.
• Lymfodrenáž: Ide o tlakovú masáž na špeciálnom prístroji, ktorý aktivuje lymfatický systém, krvný obeh, je prevenciou voči kŕčovým žilám a pôsobí proti syndrómu ťažkých nôh.
• Rašelinové zábaly: Rašelinový zábal je druh tepelného zábalu, ktorý má schopnosť udržania tepla a tepelného pôsobenia na pokožku 5x väčšiu ako bežný tepelný vodný zábal (tepelný vankúš).
• Parafínový zábal: Parafínové obklady prehrievajú a tlmia bolesť, uvoľňujú svalové napätie. Používajú sa pri bolestiach chrbta a kĺbov končatín.
• Ergoterapia: Pomáha pacientovi zlepšiť schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a zapojiť sa do pracovného života. Zameriava sa na nácvik bežných denných aktivít a zlepšenie sebestačnosti pacienta.
• Psychologická rehabilitácia: Zameriava sa na zvládanie psychických ťažkostí a zlepšenie psychickej pohody pacienta.
• Logopedická rehabilitácia: Pomáha pacientom s poruchami reči a komunikácie.

Sociálna rehabilitácia

Základným predpokladom pre proces rehabilitácie je to, že zdravie človeka sa zmenilo/zhoršilo na základe choroby, nepriaznivej životnej situácie, prípadne úrazu. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje sociálnu rehabilitáciu v § 21, ako „odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri samoobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite“.

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu. Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom sociálnej rehabilitácie je podporovať samostatnosť prijímateľa sociálnej služby. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Ak má prijímateľ ťažké zdravotné postihnutie a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, tak je sociálna rehabilitácia zameraná na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu.

Kto realizuje sociálnu rehabilitáciu?

Sociálnu rehabilitáciu realizujú inštruktorky sociálnej rehabilitácie. Ich hlavnou úlohou je pomáhať, rozvíjať a podporovať schopnosti prijímateľov, ktorí to potrebujú, tak, aby ich život bol čo najkvalitnejší a aby boli schopní žiť plnohodnotný život, pokiaľ možno čo najsamostatnejšie. Preto každému prijímateľovi, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, vypracováva inštruktorka program sociálnej rehabilitácie zameraný na rozvoj a podporu samostatnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ktorý je súčasťou jeho individuálneho plánu, ktorý sa pravidelne polročne vyhodnocuje za prítomnosti prijímateľa, kľúčového pracovníka, rodiny, sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry. Záverom stretnutia je vyhodnotenie splnenia, resp. nesplnenia cieľa doterajšími aktivitami a tiež plán aktivít prijímateľa na nové obdobie. Aby bol cieľ naplnený, inštruktorky sociálnej rehabilitácie denne plánujú a realizujú s týmito prijímateľmi: individuálne orientované aktivity denného života, pravidelné individuálne nácviky, techniky a metódy sociálnej práce. V snahe predchádzať sociálnej izolácii prijímateľov sa inštruktorky pravidelne venujú aj prijímateľom, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinu dňa trávia na izbách. Pokiaľ sú vysádzaní do kresiel či invalidných vozíkov, sú podľa ich možností zapájaní aj do sociálnych aktivít s ostatnými prijímateľmi. Práca s nimi býva často individuálna, zameraná na potreby daného prijímateľa. Bohužiaľ, niekedy zdravotný stav nedovolí zmenu prostredia, preto sa prijímateľom venujú na izbách, vtedy je to najmä komunikácia, pri ktorej nesmie chýbať fyzický kontakt, dotyk či pohladenie.

Praktické aspekty sociálnej rehabilitácie:

• Rozvoj a tréning poznávacích schopností: Je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.
• Nácvik komunikácie: Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
• Podpora emocionálneho rozvoja: Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii. Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie.
• Nácvik sociálneho správania: Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb.
• Nácvik sebaobslužných činností: Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie. Nácvik sebaobslužných činností (obliekanie, vyzliekanie, česanie, krémovanie, samostatnosť pri stravovaní a pod.), nácvik rozvoja motoriky (jemnej, hrubej), hospodárenie s finančnými prostriedkami, nácvik čítania, písania, nácvik práce s PC, sociálna komunikácia, resp. špeciálna komunikácia (obrázkami, symbolmi), nácvik priestorovej orientácie, nácvik používania pomôcok, nácvik správania pri rôznych spoločenských podujatiach.
• Rozvoj fyzickej kondície: Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.
• Trávenie voľného času: Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Počas sociálnej rehabilitácie odporúčame zorganizovať privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno-pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Vzdelávanie na základnej úrovni poskytujú zdravotne postihnutým špeciálne školy koncipované pre jednotlivé druhy a kombinácie postihnutia (viacnásobne postihnutí). Neformálne sa aj zdravotne postihnutý človek rozvíja počas celého svojho života. Vo vzdelávaní sa zohľadňujú špecifiká zdravotného postihnutia.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti. K začleneniu zdravotne postihnutého človeka do pracovnej činnosti mu umožňuje nájsť nový kolektív ľudí, nových spolupracovníkov a nadviazať nové kontakty.

Cieľom Inštitútu pracovnej rehabilitácie je pomôcť každému občanovi so zdravotným postihnutím na Slovensku do takej miery, aby sa napriek svojím zdravotným obmedzeniam dokázal dopracovať k samostatnému a nezávislému spôsobu života a znovu nadobudol svoju osobnú dôstojnosť v procese dôstojnej práce, za ktorou je dôstojný život tak dôležitý pre človeka s postihnutím, ako aj pre spoločnosť, v ktorej žije.

Definícia komplexnej rehabilitácie osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP)

Komplexná rehabilitácia (KR) osôb so špeciálnymi výchovnými potrebami je súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraný na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutia (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálnej socializácie. Ide o vzájomne zladený a nadväzný, v plánovom slede alebo súčasne uskutočňovaný rad činností všetkých zúčastnených odborníkov v záujme socializácie jednotlivca so špeciálnymi edukačnými potrebami.

Komplexná rehabilitácia sa dá vo veľmi zjednodušenej forme vyjadriť nasledovným vzťahom:

KR = f (Lr, Vr, Sr, Pr, Km, M)

• KR = komplexná rehabilitácia
• Lr = liečebná rehabilitácia
• Vr = výchovná rehabilitácia
• Sr = sociálna rehabilitácia
• Pr = pracovná rehabilitácia
• Km = kompenzačné mechanizmy
• M = motivácia
• f = funkcia

Z uvedeného vyplýva, že komplexná rehabilitácia je funkciou súčinnosti jej komponentov, akými sú: liečebná, výchovná, sociálna, pracovná rehabilitácia, kompenzačných mechanizmov a motivácie rehabilitovaného jednotlivca.

• Liečebná rehabilitácia spočíva v aplikovaní liečebných metód v záujme dosiahnutia stavu relatívneho zdravia jednotlivca, zmiernenia následkov postihnutia, tiež v prevencií postihnutí a narušení.
• Sociálna rehabilitácia je multiodborné, zladené pôsobenie (priame alebo nepriame) na jednotlivca a jeho užšie prostredie v záujme dosiahnutia čo najvyššej úrovne socializácie, t. j. vyrovnania sa s postihnutím, žiť relatívne kvalitný život, vytvoriť preto vhodné podmienky vonkajšie a vnútorné a tým dosiahnuť relatívnu osobnú spokojnosť.
• Pracovná rehabilitácia je súhrn aktivít (pracovných pohybov, pracovných úkonov, pracovných operácií) v záujme využitia práce ako prostriedku sebarealizácie postihnutého a narušeného jednotlivca, vytvárania pozitívnych návykov, zručností a spôsobilostí.
• Výchovná rehabilitácia sa realizuje prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jednotlivca, aplikovaním špeciálnych metód edukácie, reedukácie, stimulácie, korekcie a ďalších.
• Kompenzačné mechanizmy - tendencie postihnutého jednotlivca spočívajúce v aktivizácii činností, postojov, dosiahnuť vyrovnanosť výkonnosti funkcie alebo orgánu, ktoré následkom postihnutia alebo narušenia vykazujú deficit.
• Motivácia - vnútorný alebo vonkajší podnet zameraný na uspokojovanie potrieb človeka. Predstavuje hnaciu silu v dosahovaní zmien v stave organizmu, v sociálnej pozícii, v psychickom stave organizmu, v sociálnej pozícii a pod. Významne sa podieľa na činnosti kompenzačných mechanizmov.
• Vzdelanosť - stav jednotlivca prejavujúca sa v úrovni osvojovania poznatkov, postojov, spôsobilostí, ktoré nadobudol v priebehu školského, mimoškolského vzdelávania, pôsobenia médií a sebavzdelávania. Úroveň vzdelanosti je multifaktoriálne podmienená, preto má spravidla v interindividuálnom porovnaní veľmi heterogénny charakter.
• Vychovanosť - spôsobilosť jedinca žiť v ľudskej spoločnosti. Manifestuje sa schopnosťou nadväzovať a udržiavať interpersonálne kontakty, v schopnosti žiť kvalitný život, byť tvorcom a ochrancom hodnôt. Mierou vychovanosti je úroveň dodržiavania právnych, morálnych a spoločenských noriem.

Metódy, zásady a formy komplexnej rehabilitácie

Metódy komplexnej rehabilitácie

• kompenzácia (vyrovnávanie znížených výkonov funkcií, orgánov)
• resocializácia (pozitívne zapojenie do spoločnosti)
• korekcia (náprava dysfunkcie)
• akceptácia (individuálne osobitosti)
• špeciálna edukácia (výchova, vzdelávanie, stimulácia a pod.)
• reedukácia (prevýchova, eliminácia nesprávnych návykov, postojov)
• terapia (aplikácia metód liečby)
• psychoterapia (aplikácia metód psychologickej, pedagogickej terapie)
• právna ochrana (poradenstvo, tvorba legislatívy)
• osvetová činnosť (snaha zmeniť postoje jednotlivcov a spoločnosti)

Zásady komplexnej rehabilitácie

Tradičné zásady (Kábele, 1988):

• individuálneho prístupu (podľa špeciálnych edukačných potrieb)
• komplexnosti (akceptovať potrebu celostného prístupu)
• primeranosti (akceptovať vek, druh a stupeň postihnutia)
• reflexnosti

Novšie zásady (Vašek, 1996):

• kognitivizácie (rozvíjanie poznávacích procesov)
• ortofunkcionalizácie (budovanie a rozvíjanie správnych funkcií)
• hyperemocionalizácie (vytváranie silných emočných stimulov)
• detenzionalizácie (odstraňovanie psychického napätia)
• substitucionalizácie (nahradzovanie poškodených systémov)
• synergetizácie (vzájomná podpora podnetov a procesov)
• kreativizácie (podpora tvorivého myslenia činnosti)

Formy komplexnej rehabilitácie

Liečebná, výchovná, sociálna a pracovná. Formy komplexnej rehabilitácie so zameraním na zlepšenie hybnosti. Motorika - hybnosť je častým cieľovým zámerom komplexnej rehabilitácie. Je zameraná na zlepšenie pohyblivosti kĺbov, vrátane chrbtice, zlepšenie svalovej sily, úpravu svalovej nerovnováhy, držania tela a zlepšenie kondície.

Význam komplexnej rehabilitácie

Komplexná rehabilitačná starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v živote osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím. Pomáha im dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti, sebestačnosti a spoločenskej integrácie. Umožňuje im aktívne sa zapájať do života spoločnosti a realizovať svoje osobné a pracovné ciele.

Zlepšenie kvality života

Komplexná rehabilitácia prispieva k zlepšeniu kvality života osôb s postihnutím tým, že im umožňuje:

• Získať alebo obnoviť stratené funkcie a zručnosti.
• Zvýšiť sebadôveru a sebaúctu.
• Zlepšiť fyzické a psychické zdravie.
• Nadviazať a udržiavať sociálne kontakty.
• Zapojiť sa do pracovného procesu.
• Realizovať svoje záujmy a koníčky.

Podpora nezávislosti

Sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím.

Odstraňovanie bariér

Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií. Komplexná rehabilitácia sa snaží tieto bariéry prekonať a umožniť osobám s postihnutím plnohodnotný život.

Tímová práca v rehabilitácii

Úspešná liečebná rehabilitácia vyžaduje tímovú prácu a multidisciplinárny prístup. V tíme spolupracujú lekári, fyzioterapeuti, ergoterapeuti, psychológovia, logopédi, sociálni pracovníci a ďalší odborníci.

Psychologické dopady na rodinu

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Fázy vyrovnávania sa s realitou narodenia dieťaťa s postihnutím:

• Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením.
• Fáza popretia reality: Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu.
• Fáza viny a hnevu: Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny.
• Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo.
• Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie, ktorá vznikla príchodom postihnutého dieťaťa do rodiny a ktorej musia čeliť v každodenných činnostiach.
• Zmeny fungovania rodiny: Táto fáza nastáva, keď sa rodičia vyrovnajú s postihnutím svojho dieťaťa a prijímajú ho také, aké je.
• Fáza dozretia: V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťaťa boli v rovnováhe.
• Fáza rozvratu: Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene, nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov.
• Fáza slobody a samostatnosti: V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa.

Šport a telesné postihnutie

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe cvičenia.

Inštitút pracovnej rehabilitácie (IPR)

Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím pri IPR v Bratislave na Mokrohájskej ulici 1 je zameraná na ich profesijnú prípravu a tvorí súčasť komplexu. Tento komplex je časti verejnosti známy pod názvom Inštitút pracovnej rehabilitácie občanov so ZP. Inštitút pracovnej rehabilitácie poskytuje komplexnú rehabilitáciu žiakom so zdravotným postihnutím špecifikovaným ako telesný postih, choroba alebo zdravotné oslabenie a dospelým občanom so zdravotným postihnutím bez úzkej špecifikácie tohto postihnutia. Rehabilitáciou teda pripravujeme zdravotne postihnutých na zmysluplný život v spoločnosti, v ktorom práca je hlavnou podmienkou tejto zmysluplnosti. Edukácia a rehabilitácia v zariadení IPR tvoria organickú jednotu, kde edukácia v zmysle profesijnej prípravy končí po štyroch rokoch prípravy, ale proces rehabilitácie pokračuje ďalej.

Integrácia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

tags: #komplexna #rehabilitacia #zlozky