Tento článok sa zameriava na rozdiely v možnostiach prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, s dôrazom na daňové aspekty stravných lístkov a účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť objektívne informácie o nároku na stravný lístok u dohodárov, a to aj po novele Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021.
Stravovanie zamestnancov ako zákonná povinnosť
Zamestnávateľovi pri zamestnávaní zamestnancov vyplývajú rôzne zákonné povinnosti, medzi ktoré patrí aj zabezpečenie stravovania. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú len zamestnanci zamestnávateľov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi na základe pracovnej zmluvy.
Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Zabezpečením stravovania sa rozumie poskytovanie najmä jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí.

Zamestnanci v pracovnom pomere
Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny. Od 1.12.2025 má zamestnanec nárok na príspevok na stravu v minimálnej hodnote 6,98 euro. Maximálne však môže dostať príspevok na stravu 9,30 euro. Zamestnávateľ je zároveň povinný prispievať na stravné minimálne 55 %.
Viac pracovných pomerov súčasne
Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.
- Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Práca z domu a stravné
Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy táto povinnosť nevzniká?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí:
- sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Dohodári a nárok na stravné
Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje, a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky. Dohoda o vykonaní práce aj dohoda o pracovnej činnosti patria medzi dohody o právach vykonávaných mimo pracovného pomeru a na takýto pracovnoprávny vzťah sa vzťahujú len určité ustanovenia Zákonníka práce. Právny nárok na zabezpečenie stravovania v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny podľa Zákonníka práce má len zamestnanec, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Na zabezpečenie stravovania nemá nárok dohodár, aj keď sa podľa § 11 Zákonníka práce považuje za zamestnanca. Dohodár nárok na stravné lístky prioritne nemá.

Výnimky a možnosti pre dohodárov
Existujú však výnimky, kedy aj dohodár môže mať nárok na stravné lístky:
- Dohoda o zabezpečení stravovania v dohode: Ak má dohodár zabezpečenie stravovania a prispievanie na stravovanie písomne dohodnuté v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce].
- Rozšírenie okruhu osôb zamestnávateľom: Ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie o túto skupinu fyzických osôb, t. j. dohodárov. Podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým iba zabezpečí stravovanie aj o fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru/dohodárov, pre bývalých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku uňho pracovali, o konateľov a pod.
Zákonník práce okrem rozšírenia okruhu osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, umožňuje zamestnávateľovi osobitne rozhodnúť aj o tom, či týmto fyzickým osobám, resp. ktorému okruhu takýchto osôb bude aj prispievať na stravovanie.
Formy zabezpečenia stravovania pre dohodárov
Ustanovenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť stravovanie vo všeobecnosti štyrmi spôsobmi, ktoré sa vzťahujú aj na dohodára, ak má dohodnuté v konkrétnej dohode zabezpečovanie stravovania [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce] alebo ak zamestnávateľ rozšíril okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, resp. aj prispievať na stravovanie, o dohodárov [§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce]:
- Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi (teda aj dohodárovi, ak spĺňa podmienky) teplé hlavné jedlo.
- Stravovacie poukážky (gastrolístky): Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.1.2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá zrovnoprávňuje gastrolístky a finančný príspevok na stravovanie.
- Finančný príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce.
- Zabezpečenie stravovania prostredníctvom inej osoby: Zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. gastrolístky.
Výška príspevku na stravovanie pre dohodárov
Zákonník práce v § 152 ods. 3 stanovuje minimálnu (dolnú) a maximálnu (hornú) hranicu príspevku, ktorá predstavuje 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách a z neho vyplývajúce opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne vo výške 55 % ceny jedla, môže sa však rozhodnúť prispievať na stravovanie aj vo vyššej sume, najviac však do výšky 55 % sumy stravného. Od 1.10.2023 do 31.8.2024 je maximálny príspevok v sume 4,29 eura, a od 1.9.2024 maximálny príspevok v sume 4,57 eura.
Tabuľka: Príklady príspevkov na stravné lístky
| Obdobie | Hodnota stravnej poukážky (eurá) | Maximálny daňový výdavok zamestnávateľa (eurá) |
|---|---|---|
| Do 31.8.2024 | 6,50 | 4,29 (55 % z 7,80) |
| Od 1.9.2024 | 6,50 | 4,57 (55 % z 8,30) |
| Od 1.12.2025 | Min. 6,98 | Max. 9,30 (príspevok na stravu) |
Daňové aspekty príspevkov na stravovanie dohodárov
Všetky výdavky zamestnávateľa, teda aj výdavky na stravovanie, musia spĺňať základné podmienky daňových výdavkov (nákladov) definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Základom na uplatnenie výdavkov (nákladov) zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov zabezpečované v súlade so Zákonníkom práce je § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom zamestnávateľa príspevok na stravovanie poskytovaný podľa podmienok ustanovených Zákonníkom práce.
Ak firma dobrovoľne poskytne stravné aj dohodárovi, môže si príspevok uplatniť v nákladoch, avšak je potrebné splniť podmienky prerokovania so zástupcami zamestnancov, prípadne mať upravené podmienky vo vnútornom predpise alebo priamo v dohode. Pre daňové uznanie si je potrebné „zapapierovať“.
Napríklad, ak vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov. Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi.

Príklady z praxe
- Príklad 1: Zamestnávateľ dohodol s dohodárom dohodu o pracovnej činnosti na výkon administratívnych prác v dňoch pondelok a streda vždy od 8:00 do 14:00 hod. V dohode o pracovnej činnosti dohodol aj zabezpečenie stravovania a prispievanie na stravovanie z prostriedkov zamestnávateľa. Dohodár má v dňoch, v ktorých vykonáva prácu, výkon práce viac ako štyri hodiny, čím mu vznikol nárok na zabezpečenie stravovania a na príspevok na stravovanie zo strany zamestnávateľa.
- Príklad 2: Zamestnávateľ uzatvoril s dohodárom dohodu o brigádnickej práci študentov na výkon pomocných prác pri výstavbe tunelov a diaľnic. Práca sa vykonáva mimo obývaných oblastí, kde sú aj všetci zamestnanci ubytovaní bez možnosti zabezpečenia teplej stravy. Z tohto dôvodu zamestnávateľ poskytuje zamestnancom aj dohodárovi finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Finančný príspevok nie je pre zamestnancov, ako aj pre dohodára príjem oslobodený od dane, t. j. podlieha dani z príjmov.
- Príklad 3: Dohodár činný na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon administratívnych prác má so zamestnávateľom v dohode dohodnuté zabezpečovanie stravovania a poskytnutie príspevku na stravovanie. Ak dohodár predložil lekárske potvrdenie od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov môže konzumovať iba osobitný druh stravy (napr. bezlepkovú diétu), zamestnávateľ mu z tohto dôvodu poskytne finančný príspevok na stravovanie. Finančný príspevok je v tomto prípade u dohodára príjem oslobodený od dane.