Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s ochorením dýchacích ciest

Ochorenie dýchacích ciest predstavuje rozsiahlu skupinu patologických stavov, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu života pacienta a v niektorých prípadoch viesť až k život ohrozujúcim stavom. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť je preto pri týchto pacientoch kľúčová a zahŕňa širokú škálu intervencií zameraných na podporu dýchania, prevenciu komplikácií a zlepšenie celkového stavu pacienta. Tento článok sa zameriava na poskytnutie prehľadu o špecifikách ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov s ochoreniami dýchacích ciest, s dôrazom na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV) a s ňou spojené aspekty.

Úvod do problematiky ochorení dýchacích ciest

Dýchanie je pre život nevyhnutné a je to centrálne riadená autonómna funkcia organizmu (Firment et al., 2001, s. 226). Ochorenia dýchacích ciest môžu viesť k závažným poruchám tejto funkcie, čo si často vyžaduje intenzívnu lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť. V posledných rokoch pozorujeme výrazný nárast ochorení dýchacích ciest, ako aj úmrtí s nimi spojených. Faktormi, ktoré k tomu prispievajú, sú určite fajčenie (aktívne aj pasívne), znečistenie ovzdušia, alergény, zlé pracovné podmienky (chemikálie, prach), nezdravý životný štýl a genetika. Neliečené infekcie dýchacích ciest môžu viesť k vážnym ochoreniam, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. V mnohých prípadoch ťažkých ochorení kriticky chorých pacientov je potrebná podpora dýchania prostredníctvom umelej pľúcnej ventilácie (UPV).

Nádcha, laryngitída, chrípka, bronchitída či zápal pľúc - to je len zlomok ochorení, ktoré môžu postihnúť dýchacie cesty. Pacienti sa pri týchto ochoreniach sťažujú na rôzne príznaky, ako napríklad horúčka, problémy s dýchaním, bolesť na hrudníku, či pretrvávajúci kašeľ.

Typy ochorení dýchacích ciest

• Reštriktívne ochorenia: Spojené so zníženou kapacitou pľúc.
• Obštrukčné ochorenia: Spojené so zníženým prietokom vzduchu v pľúcach.
• Medzi ďalšie ochorenia dýchacích ciest patria napríklad čierny kašeľ, emfyzém, rakovina pľúc, či ARDS (syndróm akútnej respiračnej tiesne).

V jesenných a zimných mesiacoch sa častejšie vyskytujú infekcie dýchacích ciest, keďže nepriaznivé počasie, oslabená imunita a podchladenie organizmu prispievajú k rozvoju ochorení, ako je prechladnutie, zápal dutín či hrdla. Mnohé ochorenia dýchacích ciest sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Vírus sa šíri kýchaním, kašľaním, ale aj blízkym kontaktom s chorou osobou.

Silná imunita je dôležitá v boji proti infekciám. Dbajte na vyváženú stravu, pravidelnú fyzickú aktivitu, dostatok vitamínu D a nezabúdajte na osobnú hygienu - umývajte si ruky, nedotýkajte sa tváre, kýchnite do lakťa a zakrývajte si ústa pri kašli.

Pľúcny edém je prejav zlyhania ľavej komory srdca. Jeho zvládnutie vyžaduje zabezpečenie adekvátneho štandardu zdravotnej starostlivosti, súčasťou ktorého je efektívna farmakoterapia, zmena spôsobu života pacienta a komplexná ošetrovateľská starostlivosť. Reaktívne ochorenie dýchacích ciest (RAD) je termín často používaný na opis stavu charakterizovaného zvýšenou citlivosťou dýchacích ciest na rôzne podnety, čo vedie k príznakom podobným astme. Je významné, pretože postihuje značný počet jednotlivcov, najmä detí, a ak nie je správne liečený, môže viesť k chronickým respiračným problémom. Reaktívne ochorenie dýchacích ciest je definované ako stav, pri ktorom sa dýchacie cesty zapália a zúžia v reakcii na rôzne spúšťače, ako sú alergény, dráždivé látky alebo respiračné infekcie. Hoci RAD nie je formálna diagnóza, často sa používa zameniteľne s astmou, najmä u pediatrických pacientov.

Reaktívne ochorenie dýchacích ciest môže byť vyvolané rôznymi infekčnými agensmi a faktormi prostredia. Existujú dôkazy naznačujúce, že genetická predispozícia zohráva úlohu vo vývoji reaktívneho ochorenia dýchacích ciest. Jedinci s rodinnou anamnézou astmy alebo alergií sú vystavení vyššiemu riziku. Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť závažnosť a frekvenciu symptómov RAD. Medzi primárne príznaky patrí sipot, kašeľ, dýchavičnosť a tlak na hrudníku. Bronchodilatátory, napr. krátkodobo pôsobiace beta-agonisty, sú používané na liečbu.

Umelá pľúcna ventilácia (UPV)

Umelá pľúcna ventilácia (UPV) je metóda, ktorá sa používa na podporu alebo úplné nahradenie funkcie dýchania u pacientov, ktorí nie sú schopní zabezpečiť adekvátnu výmenu plynov vlastnými silami. UPV je život zachraňujúca metóda, ktorá sa využíva v širokom spektre klinických situácií, od akútnych respiračných zlyhaní až po chronické ochorenia dýchacích ciest. So sebou však prináša aj určité riziká a vyžaduje si špecifický prístup v ošetrovateľskej starostlivosti.

Princípy a režimy UPV

UPV zabezpečuje ventiláciu a oxygenáciu, čím zlepšuje VA/Q (pomer ventilácie a perfúzie) a oxygenáciu zmiešanej venóznej krvi v pľúcach (Török, 2003, s.43). Existuje niekoľko základných režimov UPV, ktoré sa líšia spôsobom riadenia a synchronizácie s pacientovým dychovým úsilím.

• Ventilácia s riadeným objemom: Pri tomto režime ventilátor dodáva nastavený respiračný objem a frekvenciu definuje používateľ.
• Ventilácia s riadeným tlakom: Pri tomto režime ventilátor udržiava nastavenú tlakovú úroveň v dýchacích cestách pacienta.

Zvlhčovanie dýchacích ciest počas UPV

Počas UPV je nevyhnutné zabezpečiť adekvátne zvlhčovanie vdychovaného plynu, pretože umelé dýchacie cesty obchádzajú prirodzené mechanizmy zvlhčovania v horných dýchacích cestách. Používa sa aktívne alebo pasívne zvlhčovanie.

• Aktívne zvlhčovanie: Aktívne zvlhčovanie spočíva v ohriatí a zvlhčení ohriatou sterilnou vodou. Teplota sa reguluje podľa meranej teploty inspirovanej zmesi plynu (Dostál et al., 2005, s.124). Je dôležité nastavovať a rešpektovať alarmy eventuálneho prehriatia tekutiny.

Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti počas UPV

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta na UPV je komplexná a vyžaduje si neustále monitorovanie a prispôsobovanie intervencií podľa aktuálneho stavu pacienta.

Monitorovanie pacienta

• Pravidelné sledovanie vitálnych funkcií: Frekvencia dýchania, srdcová frekvencia, krvný tlak, saturácia kyslíkom.
• Hodnotenie dychového úsilia a synchronizácie s ventilátorom: Sledovanie známok dyskomfortu alebo asynchronie, ktoré môžu signalizovať potrebu úpravy nastavenia ventilátora.
• Auskultácia pľúc: Hodnotenie prítomnosti patologických zvukov, ktoré môžu indikovať komplikácie ako atelektáza alebo pneumónia.
• Hodnotenie farby kože a slizníc: Sledovanie známok cyanózy, ktoré môžu signalizovať nedostatočnú oxygenáciu.

Starostlivosť o dýchacie cesty

• Odsávanie sekrétov: Pravidelné odsávanie sekrétov z dýchacích ciest je nevyhnutné pre udržanie priechodnosti dýchacích ciest a prevenciu infekcií. Odsávanie sa vykonáva pomocou uzavretého (UOS) alebo otvoreného systému (OOS). Použitie uzavretého odsávacieho systému znižuje traumatizáciu, pacienti sú pokojnejší a spolupracujú. Pri použití samočistiacej manžety sa môže odsávací katéter používať 48 hodín a viac. Pri odsávaní je potrebné kanylu fixovať, aby sa predišlo jej dislokácii alebo nežiaducej extubácii.
• Zvlhčovanie dýchacích ciest: Zabezpečenie adekvátneho zvlhčovania vdychovaného plynu.
• Polohovanie pacienta: Pravidelné polohovanie pacienta pomáha zlepšiť ventiláciu a perfúziu pľúc, ako aj predchádzať vzniku preležanín.
• Hygiena ústnej dutiny: Pravidelná hygiena ústnej dutiny je dôležitá pre prevenciu infekcií dýchacích ciest.

Prevencia komplikácií spojených s UPV

• Prevencia ventilátorovej pneumónie (VAP): VAP je závažná komplikácia UPV, ktorá významne zvyšuje morbiditu a mortalitu pacientov. Riziko VAP je vyššie u pacientov ventilovaných dlhšie ako 48 hodín (Chytra et al., 2003, s. 284). Etiologickým agensom zápalu dominujú aeróbne gramnegatívne baktérie (Pseudomonas aeruginosa a Enterobacteriaceae). Častá je polymikrobiálna etiológia. V priebehu štyroch dní po intubácií sa vyvíja včasná VAP, často s patogénmi citlivými na bežné antibiotiká. Neskôr sa uplatňuje flóra, ktorou je pacient kolonizovaný už pred zahájením UPV (Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumoniae), alebo baktérie zo zažívacieho traktu (s. 285).

Preventívne opatrenia proti VAP zahŕňajú:

• Dôkladná hygiena rúk personálu (Firment et al., 2009, s.299).
• Používanie uzavretých odsávacích systémov.
• Polohovanie pacienta do polosediacej polohy.
• Pravidelná hygiena ústnej dutiny.
• Minimalizácia dĺžky trvania UPV.

Medzi rizikové faktory VAP patria ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory, ako napríklad použitie relaxancií, aspirácia, základné ochorenia a operačné výkony v oblasti hrudníka (Dostál, 2005, s. (Firment et al., 2009, s.298). Klinický nález (Firment et al., 2009, s.299).

• Prevencia barotraumy a volutraumy: Zníženie tlakových účinkov UPV.
• Prevencia atelektázy: Pravidelné polohovanie pacienta a podpora expektorácie.
• Prevencia trombózy hlbokých žíl: Profylaxia trombózy hlbokých žíl pomocou farmakologických a mechanických metód.
• Prevencia dekubitov: Pravidelné polohovanie pacienta a starostlivosť o kožu.

Psychologická podpora pacienta

UPV môže byť pre pacienta stresujúca a traumatická skúsenosť. Dôležitá je preto psychologická podpora pacienta a jeho rodiny.

• Komunikácia s pacientom: Neustále komunikovať s pacientom, poučiť pacienta o celom postupe odpájania a navodiť atmosféru psychickej pohody.
• Zapojenie rodiny do starostlivosti: Rodina môže pomôcť navodiť pacientovi pokojné prostredie.

Odpájanie od ventilátora (weaning)

Odpájanie od ventilátora (weaning from mechanical ventilation) je proces postupného znižovania podpory UPV až do úplného osamostatnenia pacienta od ventilátora. Pacienti, ktorí sú na ventilátore závislí dlhšiu dobu, potrebujú dlhšiu prípravu k vlastnému odpojeniu, ktoré je označované ako odvykanie od ventilátora. Tento pojem je vymedzený pre obdobie, kedy sa pacient postupne odvyká z plnej závislosti na ventilátore. Úspešné odpojenie je obyčajne popisované ako schopnosť udržať spontánnu ventiláciu po dobu 48 hodín po odpojení od ventilačnej podpory. Priebehu 48-72 hodín spontánnej ventilácie (Dostál, 2004, s. 237) ukazuje úspešnosť. Názov „weaning“ (odvykanie, odpojovanie) vyjadruje stupňovitú povahu procesu z UPV (Firment et. al., 2001, s. 227). Stres môže výrazne sťažiť proces odvykania. Dôležité je tiež neustále komunikovať s pacientom a jeho rodinou, poučiť pacienta o celom postupe odpájania a navodiť atmosféru psychickej pohody.

Kritériá pre začatie odpájania

Pred začatím odpájania je potrebné zhodnotiť, či pacient spĺňa určité kritériá, ktoré indikujú jeho schopnosť úspešne sa osamostatniť od ventilátora. Medzi tieto kritériá patrí:

• Stabilný klinický stav.
• Adekvátna oxygenácia a ventilácia.
• Schopnosť spontánneho dýchania.
• Zachovaný kašľací reflex.

Metódy odpájania

Existuje niekoľko metód odpájania od ventilátora, ktoré sa líšia spôsobom znižovania podpory ventilátora. Medzi ne patria napríklad metódy riadenej hyperventilácie, avšak výber vhodnej metódy závisí od individuálneho stavu pacienta a jeho potrieb.

Doplnkové prístroje a podporná starostlivosť

Pri liečbe ochorení dýchacích ciest, najmä sezónnych infekcií, je dôležité uvoľniť nosové dutiny. Okrem udržiavania vlhkého vzduchu v byte, môžu pomôcť aj inhalátory a rozprašovače, ktoré sú vhodné pre deti aj dospelých. Pri výbere inhalátora je dôležité zvážiť potreby pacienta.

Inhalátory a rozprašovače

Pre deti sú vhodné napríklad inhalátory Novama Nella, pre celú rodinu zas Novama Familino, či Familino Pro. Inhalátor Ghibli Plus od Flaem ponúka možnosť meniť veľkosť podávaných molekúl liečiva a 4Neb rovnakej značky sa vyznačuje najmenšou molekulou MMAD na trhu. Soľný roztok Zablacka je liečivá voda s vysokou koncentráciou jódu a ďalších mikro a makro prvkov, ktorá môže byť použitá pri inhalácii.

Ak sa stav pacienta nezlepšuje, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Pri infekciách a chronických ochoreniach spojených s dýchacou nedostatočnosťou je veľmi užitočný pulzný oxymeter.

Pulzné oxymetre

Tento malý prístroj rýchlo zmeria saturáciu krvi kyslíkom a pulz pacienta. Nízka saturácia je život ohrozujúci stav a pacient potrebuje hospitalizáciu. Medzi spoľahlivé prístroje patria napríklad BRAUN 1 YK-81CEU s OLED displejom, VITAMMY O2 Connect s BLUETOOTH, CONTEC CMS50D alebo JPD-500G s vysokou presnosťou.

Aromadifuzéry a éterické oleje

Ak má pacient trpiaci momentálne nejakou chorobou dýchacích ciest a má v miestnosti suchý vzduch, stálo by za zváženie použiť aromadifuzér. Rovnako aj použitie správneho esenciálneho oleja môže mať ako terapeutické, tak aj liečebné účinky. Pomôžu chorému zrelaxovať a uľaviť mu od respiračných ťažkostí, ako upchatý nos. Olimpia Splendid Astomi Sound a Malý, ale výkonný aróma difuzér Astomi 80 sú vhodné na vytváranie relaxačnej atmosféry. Vonné oleje sú zmesou prírodných extraktov v kombinácii so synteticky získanými vôňami.

V prípade potreby oxygenoterapie, ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, je možné ju vykonávať aj v domácom prostredí s prenosnými kyslíkovými koncentrátormi. O koncentrácii kyslíka a indikácii oxygenoterapie vždy rozhoduje lekár.

tags: #komplexna #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s