Zlomenina zápästia je bežné zranenie, ktoré si vyžaduje správnu liečbu a rehabilitáciu, aby sa predišlo dlhodobým problémom. V tomto článku sa podrobne pozrieme na rôzne aspekty zlomeniny zápästia, od príčin a diagnostiky až po proces rehabilitácie a tipy na prevenciu.
Čo je zlomenina zápästia?
Zlomenina zápästia nastáva, keď dôjde k zlomeniu vretennej alebo lakťovej kosti, prípadne oboch, v blízkosti zápästia. Tieto zlomeniny sa často vyskytujú pri pádoch na vystretú ruku. Správna liečba a rehabilitácia sú kľúčové pre obnovenie funkcie a zabránenie trvalým deformitám. Zanedbanie rehabilitácie môže viesť k opätovnej deformácii, skráteniu šliach a obmedzeniu pohyblivosti zápästia.
Ako vzniká zlomenina zápästia?
Zlomeniny zápästia zvyčajne vznikajú pri pádoch na vystretú hornú končatinu. Lakťová kosť (Collesova zlomenina) sa zlomí, keď dlaň smeruje nahor. Zlomeniny sa môžu vyskytnúť pri športe alebo traumatických pádoch. Ľudia s osteoporózou, ktorá spôsobuje krehnutie kostí, sú obzvlášť náchylní na zlomeniny zápästia. Zlomeniny zápästia sú zvyčajne traumatické a vznikajú v dôsledku silného nárazu.
Najčastejšou príčinou zlomeniny je pád, pri ktorom pacient spadne na pravý alebo ľavý bok svojho tela. Zlomenina však môže vzniknúť aj pádom na ruky, kedy sa energia pádu prenesie na ramennú alebo kľúčnu kosť, kde následne dôjde k zlomenine.
S pacientmi trpiacimi týmito zlomeninami sa stretávame najčastejšie v jarných a jesenných mesiacoch. Je to zapríčinené pádmi v zimnom a letnom období počas športovania (pri lyžovaní, snowboardingu, korčuľovaní, bicyklovaní a podobne).
Collesova verzus Smithova zlomenina
Collesova a Smithova zlomenina sú dva typy zlomenín zápästia, ktoré sa líšia lokalizáciou. Oba typy vyžadujú intenzívnu rehabilitáciu, aby sa predišlo trvalým deformitám, ktoré by si mohli vyžadovať chirurgický zákrok.
- Collesova zlomenina: Vzniká pri páde na vystretú ruku s dlaňou smerujúcou nahor, čo vedie k zlomenine lakťovej kosti v blízkosti zápästia.
- Smithova zlomenina: Vzniká pri páde na vystretú ruku s dlaňou smerujúcou nadol, čo spôsobuje zlomeninu vretennej kosti v blízkosti zápästia.
Pri zlomenine zápästia sa môže jednať nie len o Collesovu, ale aj o Smithovu zlomeninu. Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou zápästia je v lokalizácií. Obe zlomeniny si vyžadujú rovnaku intenzitu rehabilitácie bez ktorej môžu nastať trvalé deformity vyžadujúce chirurgický zákrok.
Collesova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde, počas ktorého je horná končatina vo vystretej polohe, dlaň smeruje nahor - dochádza k zlomenine lakťovej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k malíčku.
Smithova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde vektorizovanom na hornú končatinu vo vystretej polohe, dlaň však smeruje nadol - dochádza k zlomenine vretennej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k palcu.
Príznaky a diagnostika
Zlomeniny zápästia sa delia na stabilné a nestabilné. Stabilné zlomeniny sú priame zlomeniny bez posunutých častí kosti.
Príznaky zlomeniny zápästia
- Opuch v oblasti zápästia
- Bolestivosť
- Podliatiny (hematóm)
- Znížené prekrvenie prstov
Fraktúra (zlomenina) je zlomenie kosti alebo chrupavky. Prejavuje sa tupou bolesťou. K prejavom silnej bolesti sa pridáva opuch, pocit stuhnutosti a brnenie v ruke.
Príznaky Collesovej zlomeniny
- Opuch v mieste zápästia
- Bolestivosť
- Vznik hematómu (modriny)
- Odkrvenie prstov
Diagnostika
Diagnostika zlomeniny zápästia sa vykonáva pomocou RTG snímky. RTG snímka pomáha lekárovi určiť, či ide o Collesovu alebo Smithovu zlomeninu.
Pri podozrení na zlomeninu ramena alebo zápästia je dôležité dostať poraneného čo najskôr do nemocnice na ošetrenie. Kým sa mu dostane lekárskej pomoci, je potrebné zranenú ruku znehybniť a zafixovať. Dá sa to urobiť napríklad dvomi šatkami s tromi rohmi, ktoré sa uviažu okolo krku. V prípade otvorenej zlomeniny treba zastaviť krvácanie. V nemocnici zlomeniny najskôr vyšetria pomocou röntgenu, aby lekár mohol posúdiť vážnosť poranenia a jeho presnú lokalizáciu. Niekedy sa využíva presnejšie zobrazenie prostredníctvom CT.
Diagnostika zlomeniny zápästia sa vykonáva pomocou RTG snímku. Pomocou RTG snímku ošetrujúci lekár zistí, či sa jedná o Collesovu či Smithovu zlomeninu s ktorou je často zamieňaná.
Zlomenina predlaktia je úrazom, ktorý si mnoho pacientov privodí svojim nedbalým správaním. Lekári pri podozrení na zlomeninu vykonajú röntgenové snímky, ktoré diagnózu potvrdia, alebo vyvrátia.
Liečba
Rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou liečby zlomeniny zápästia. Liečba začína diagnostikou pomocou RTG a zhodnotením, či je zlomenina stabilná alebo nestabilná. Dôležitá je aj anamnéza pacienta.
V závislosti od stability zlomeniny a zdravotného stavu pacienta lekár zvolí vhodnú liečbu. V prípade stabilných zlomenín sa zvyčajne aplikuje fixná liečba (sadra) na 3-6 týždňov.
Rehabilitácia po zlomenine zápästia je nevyhnutnou súčasťou liečby. Začiatkom liečby je diagnostika pomocou vizualizačných procedúr (RTG). Lekár vyhodnotí, či je zlomenina stabilná alebo nestabilná, dôležitou súčasťou je aj anamnéza pacienta. Na základe anamnézy či trvalej diagnózy pacienta, napr. osteoporóza, sa proces liečby mení. V prípade, že je zlomenina stabilná, avšak pacient trpí osteoporózou, lekár nevolí repozíciu (napravenie kosti), ale odporučí chirurgický zákrok - ťahová sila repozície by mohla ohroziť celistvosť iných kostí. V optimálnom prípade lekár aplikuje fixnú liečbu (sadra) v období od 3-6 týždňov v závislosti od priebehu hojenia. Týmto však liečba nekončí a začína rehabilitovanie zápästia.
V prípade otvorenej zlomeniny lekár ošetrí ranu a preventívne sa môžu pacientovi podávať antibiotiká. V niektorých prípadoch je nutné naprávanie (repozícia) zlomeniny. Ide o bolestivý zákrok, pri ktorom je zvyčajne nutná anestézia. Niekedy sa repozícia robí chirurgicky a vo vážnejších prípadoch sa na fixáciu kosti použijú aj drôty či skrutky. Lekár pacienta poučí, ako sa má starať o zlomeninu. Pacient pravdepodobne bude chodiť na kontrolu, súčasťou liečby bývajú aj opakované röntgenové vyšetrenia.
Liečba zlomeniny lakťa, predlaktia či zápästia sú častými zlomeninami, s ktorými pacienti navštevujú pohotovosť, alebo traumatologickú ambulanciu.
Ďalšie aspekty liečby zlomenín
- Fixácia: Zlomená noha alebo ruka si vyžaduje fixáciu, aby sa zabezpečil pokoj potrebný na hojenie. Pokojový režim a zvýšená poloha pomáhajú znižovať opuch. V prípade operačnej fixácie sa používajú rôzne kovové materiály, ako sú skrutky a drôty, na spevnenie kosti.
- Lieky: Na liečbu bolesti a zápalu sa bežne používajú lieky proti bolesti a protizápalové lieky.
- Strava: Vyvážená strava bohatá na vápnik, bielkoviny a vitamín D môže podporiť hojenie zlomenín. Vyhýbajte sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu kostí.
Pri zlomenine lakťa je teda pravdepodobné, že bude poškodený aj kĺbový obal a nadväzujúce väzivá. Zlomenina vretennej kosti, či kosti predlaktia sa radí medzi najčastejšie.
Bežná doba liečenia vo fixnej dlahe je okolo 6 - 8 týždňov, pričom sa táto lehota môže líšiť od zdravotného stavu pacienta a jeho veku.
Zlomenina zápästia je stavom, počas ktorého dôjde k zlomenine vretennej či lakťovej kosti, príp. oboch, a to v blízkosti epifýzy (konca kosti smerujúcej k zápästiu). Správna liečba a rehabilitácia zlomeniny zápästia je mimoriadne dôležitá pre zamedzenie vzniku estetických a funkčných deformít. V prípade, že je rehabilitácia zanedbaná, môže dôjsť k opätovnej deformite, skráteniu šliach a obmedzenej pohyblivosti zápästia.
Pri zlomeninách najskôr imobilizujeme (znehybníme) zlomeninu pomocou sadry, dlahy alebo ortézy, aby sme zabezpečili bezproblémové hojenie. Doba fixácie trvá zvyčajne od 2-6 týždňov.
Rehabilitácia po zlomenine zápästia
Cieľom rehabilitácie je znovuobnovenie funkcií dolnej časti hornej končatiny, a to obnova pohyblivosti, elasticity a upevňovania ochabnutých svalov vplyvom stavu fixácie (sadry). Fyzioterapeut je dôkladne oboznámený s diagnózou pacienta a priebehom prechádzajúcej liečby.
Fyzioterapeutický postup je veľmi podobný ako pri zlomenine kľúčnej alebo ramenne kosti. Postupnosť krokov je rovnaká, no predsa nachádzame určité odlišnosti.
Fyzioterapeutické kroky
- 1. Krok: V prvej fáze je najdôležitejšie ošetriť lopatku, rebrá a krčnú chrbticu, ktoré sú často krát po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívame jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré nám problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov.
- 2. Krok: V ďalšej fáze sa dostávame k všetkým trom kĺbom hornej končatiny a to ramenu, lakťu a zápästiu. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Preto sa naša fyzioterapia sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily.
- 3. Krok: V tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.
Pacient prichádza k fyzioterapeutovi zväčša po 4 až 6 týždňovej fixácii hornej končatiny, ktorej môže predchádzať aj operačný zákrok. Pri znehybnení dominantnej ruky sa z praváka stáva ľavák a naopak. Preto si ako prvé musíme určiť krátkodobé a dlhodobé ciele.
Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.
Rehabilitačné techniky
- Mobilizačné techniky: Obnovujú pohyblivosť kĺbu súvisiaceho so zlomeninou zápästia. Zahŕňajú asistované polohovanie ruky na zlepšenie elasticity kĺbu a rozsahu pohybu.
- Mäkké techniky: Zameriavajú sa na posilnenie a zlepšenie elasticity svalov, väzov a šliach, ktoré prispievajú k pohyblivosti. Tieto techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia.
- Aktívne asistované pohyby: Používajú maximálny rozsah pohybu ruky v rôznych polohách na zníženie napätia a zlepšenie prekrvenia, čo pomáha odstraňovať patogénne látky.
- Fyzikálna terapia: Používa magnetoterapiu na stimuláciu hlbších vrstiev svalov, urýchľuje hojenie, zmierňuje bolesť a znižuje opuch.
Mobilizačné techniky: Cieľom je obnova pohyblivosti kĺbu, ktorý priamo súvisí so zlomeninou zápästia. Súčasťou je asistované polohovanie ruky tak, aby sme ovplyvnili elasticitu kĺbu, a tým ovplyvnili pohybový rozsah celého zápästia.
Mäkké techniky: Sústreďujú sa na spevňovanie a elasticitu svalových tkanív, väzivových spojov a šliach, ktoré kooperujú na celej pohyblivosti. Mäkké techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia.
Aktívne asistované pohyby: Aktívne asistované pohyby využívajú maximálne rozmedzie pohybu ruky v rôznych polohách (vzopätá a otvorená dlaň a pod.) Cieľom je znižovanie tenzie (napätia) a zlepšovanie prekrvenia danej partie - odbúravanie patogénnych látok prúdením krvi v krvnom riečisku.
Fyzikálna terapia: Fyzikálna terapia využíva najmä magnetoterapiu pôsobiacu pod istou frekvenciou určenou pre stimuláciu hlbších vrstiev svalu.
Dĺžka rehabilitácie
Dĺžka rehabilitácie sa líši v závislosti od závažnosti zlomeniny a individuálneho priebehu hojenia. Liečba zlomeného ramena alebo zápästia trvá rôzne dlho v závislosti od vážnosti zlomeniny. Zvyčajne sa zahojí v priebehu niekoľkých týždňov, vážnejšie prípady sa môžu hojiť aj 6 mesiacov. Čas trvania rehabilitácie je rôzny, závisí od konkrétneho pacienta a vážnosti zlomeniny.
Je dôležité dodržiavať pokyny lekára a fyzioterapeuta a postupne zvyšovať záťaž.
Časový priebeh hojenia a návrat k aktivitám
Doba hojenia a návrat k aktivitám sa líši v závislosti od typu zlomeniny, závažnosti a individuálneho priebehu hojenia. Dôležité je dodržiavať pokyny lekára a fyzioterapeuta a postupne zvyšovať záťaž.
Niektorí pacienti sa po odstránení sadry a absolvovaní rehabilitácie rýchlo vracajú k bežným aktivitám, zatiaľ čo iní potrebujú viac času a trpezlivosti.
Cvičenia po zlomenine zápästia
Prevencia zlomenín
- Pravidelná fyzická aktivita na podporu kvality kostí a svalovej hmoty.
- Vytvorenie bezpečného domáceho prostredia na minimalizáciu rizika pádu.
- Používanie ochranných prvkov pri športe.
- Opatrnosť pri aktivitách, ktoré môžu viesť k pádom.
Dôležité je všímať si varovné signály - opúchanie prstov, zmena farby kože (modranie a podobne), silná bolesť. Ak sa takýto príznak vyskytne, je potrebné ísť čo najskôr k lekárovi.
tags: #kolko #trva #rehabilitacia #zlomenina #zapastia