Sociálny prístup k zamestnancom: princípy a implementácia pre udržateľné pracovné prostredie

V dnešnom uponáhľanom svete je dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom náročnou úlohou. S dlhým pracovným časom, neustálou konektivitou a neustále sa zvyšujúcim pracovným zaťažením je pre zamestnancov ťažšie ako kedykoľvek predtým udržať zdravú rovnováhu medzi ich osobným a pracovným životom. Preto je pre manažérov ľudských zdrojov kľúčové zabezpečiť, aby ich zamestnanci mali prístup k zásadám a programom, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Inkluzívne zamestnávanie ako pilier sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie predstavuje koncept, ktorý má za cieľ vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetkých, bez ohľadu na ich znevýhodnenie. Nie je to len o dodržiavaní zákonných požiadaviek týkajúcich sa rovnosti príležitostí na pracovnom trhu, ale aj o vytváraní pracovných miest a podmienok, ktoré sú prispôsobené potrebám jednotlivcov zo znevýhodnených skupín.

Kto sú inkluzívni zamestnanci?

Inkluzívni zamestnanci sú osoby, ktoré z dôvodu rôznych znevýhodnení čelili ťažkostiam pri získavaní a udržiavaní zamestnania. Patria sem napríklad:

• Osoby so zdravotným postihnutím
• Dlhodobo nezamestnaní
• Migranti
• Starší ľudia, ktorí sa ocitli na okraji pracovného trhu

Inkluzívne zamestnanie nie je len o prácach, ktoré sa prispôsobujú týmto zamestnancom, ale aj o vytváraní pracovných miest, ktoré môžu pomôcť zlepšiť kvalitu ich života, podporiť ich nezávislosť a prispieť k sociálnemu začleneniu.

Integračná suma: Finančná podpora pre inklúziu

Jedným z kľúčových aspektov inkluzívneho zamestnávania je integračná suma. Integračná suma predstavuje objem financií, ktoré sú rezervované na mzdy zamestnancov z cieľovej skupiny znevýhodnených osôb. Táto suma nie je len financovaním miezd, ale aj podporou ďalších nákladov, ktoré môžu vzniknúť pri adaptácii pracovného prostredia alebo poskytovaní potrebnej pomoci. Cieľom integračnej sumy je nielen podporiť zamestnanie ľudí so znevýhodnením, ale aj zabezpečiť, aby mali potrebné zdroje na to, aby mohli byť plnohodnotnými a produktívnymi členmi pracovnej sily.

Výhody inkluzívneho zamestnávania

Implementácia inkluzívneho zamestnávania podporuje nielen individuálny rozvoj zamestnancov, ale aj širší ekonomický rozvoj celej spoločnosti. Zároveň umožňuje firmám využívať širokú škálu talentov a zručností, ktoré môžu zlepšiť ich konkurencieschopnosť a inovácie. Inkluzívne zamestnávanie nie je len trendom, ale dôležitým krokom k vytváraniu spravodlivejšieho a viac inkluzívneho pracovného trhu. Podpora znevýhodnených skupín prostredníctvom integračnej sumy a prispôsobených pracovných miest zabezpečuje, že nikto nezostane mimo pracovného procesu len kvôli svojmu znevýhodneniu.

Psychologická kompetencia sociálnych pracovníkov

Sociálni pracovníci vykonávajú svoju profesijnú činnosť (profesiu) v súlade s funkciami sociálnej práce. To znamená v rámci špecifických aktivít sociálnej pomoci klientom - jednotlivcom, skupinám a komunitám pri riešení ich sociálnych udalostí. Považuje sa za oblasť vedeckého poznania aj za odbornú praktickú činnosť, ktorej možno priradiť, podľa A. Tokárovej (2003, s. 52), prívlastok multidisciplinárna a transdisciplinárna oblasť.

Úloha sociálnych pracovníkov v sociálnej pomoci

Jednou z úloh sociálnych pracovníkov je odborným prístupom a v rámci vlastných profesijných kompetencií realizovať rôzne aktivity odbornej sociálnej pomoci. Sociálnou pomocou sa myslí okrem urgentnej pomoci aj odborné usmernenie ľudí k aktívnej spolupráci a napokon k sociálne samostatnému konaniu. Skutočný zdroj individuálnej sociálnej zmeny je ukrytý v potenciáli každého sociálneho klienta. Sociálna pomoc sa týka prekonávania sociálnej bezmocnosti ľudí a podporovania ich sociálnej spôsobilosti. Klienti sú odborne vedení k svojpomocnému konaniu v sociálnej a psychicky záťažovej situácii. Od klientov sa očakáva, v súlade s osobnými schopnosťami a tiež životnými okolnosťami, ich vyhranený postoj, rozhodnutie a vynaložená aktivita k svojpomocnému zvládaniu sociálneho problému.

Nástroje a formy sociálnej pomoci

Sociálni pracovníci disponujú škálou ekonomických, sociálnych, administratívnych nástrojov a portfóliom poradenských i edukačných aktivít v rámci sociálnej pomoci, ktoré sú vymedzené príslušnými zákonmi platnými v oblasti sociálnej politiky a sociálnej práce. Sociálna pomoc sa poskytuje tak vo forme hmotných dávok a príspevkov, ako aj formou rozmanitých sociálnych služieb a sociálneho poradenstva. K sociálnym službám patrí tiež sociálna edukačná činnosť čiže výchovná, vzdelávacia a poradenská činnosť so zameraním na primárnu, sekundárnu a terciárnu sociálnu prevenciu v oblasti sociálnej práce.

Typy sociálnej prevencie:

• Primárna sociálna prevencia: tzn. socializačná prevencia.
• Sekundárna sociálna prevencia: tzn. resocializačná prevencia.
• Terciárna sociálna prevencia: tzn. rehabilitačná prevencia.

V rámci prevencie môže byť sociálna pomoc poskytnutá edukačným sociálnym poradenstvom. Toto poradenstvo sme vymedzili (M.Machalová, 2013b) na základe sociálnej funkcie edukácie sociálnych klientov. Vychádza sa zo skutočnosti, že sociálne problémy ľudí možno predvídať a možno im predísť realizáciou „na mieru šitými“ výchovnými, vzdelávacími a poradenskými aktivitami. Ráta sa so sociálnym edukačným poradenským vplyvom, čiže s vplyvom výchovy a vzdelávania v rámci sociálneho poradenstva.

Význam výchovy, vzdelávania a poradenstva

Sociálne problémy je potrebné riešiť čo najkomplexnejšie. Preto má aj výchova, vzdelávanie a poradenstvo nezastupiteľné miesto v sociálnej prevencii a tiež v sociálnej terapii klientov. Vplyv výchovy, vzdelávania a poradenstva v rámci sociálnej pomoci nemožno ignorovať. Riešenie sociálnych problémov je v konečnom dôsledku vždy spojené s určitým zasahovaním do psychickej adaptácie ľudí aj do ich sociálnej adaptácie v daných životných podmienkach. Edukácia môže byť prostriedkom korekcie osobného prístupu klientov k vlastnému problému. Sociálni klienti sú nabádaní a sprevádzaní k zmenám v postojoch a v hodnotení životnej situácie, a rovnako tak k potrebnej zmene vlastného prístupu ku konkrétnej sociálnej udalosti a situácii.

Efektívnosť edukačnej sociálnej pomoci závisí od kompetentne pripravených edukačných programov a od odborne vhodne vedených výchovných, vzdelávacích a poradenských aktivít a podujatí pre konkrétnych jednotlivých a skupinových či komunitných klientov sociálnej práce (M. Machalová, 2013b).

Profesijná a psychologická kompetencia sociálnych pracovníkov

Pre vykonávanie pracovných činností sociálnych pracovníkov je od nich požadovaná okrem odborného vzdelania aj náležitá sociálna a psychologická kompetencia. Úroveň sociálnej a psychologickej kompetencie sa odráža v profesionalite sociálnej komunikácie a v úrovni sociálnych vzťahov pracovníkov v rámci pracovnej činnosti (profesionalita v komunikácii a vzťahoch na pracovisku, profesionalita v komunikácii a vzťahoch s klientmi). Komunikácia súvisí so všetkými vyššie uvedenými kompetenciami sociálnych pracovníkov, ktorá sa týka zvyšovania úrovne sociálnej komunikácie a sociálnych vzťahov sociálnych pracovníkov.

Profesijná kompetencia je sotva mysliteľná mimo formovania osobnosti sociálnych pracovníkov. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prejavuje v jeho jedinečnej osobnostnej kompetencii. Ide o komplexnú spôsobilosť poznávať a pochopiť seba samého a tiež poznávať a pochopiť druhého človeka (sociálneho klienta). Sociálna kompetencia sa prejavuje v schopnosti sociálnych pracovníkov v rámci profesijnej činnosti optimálne vecne komunikovať a zároveň kultivovať profesionálne a pritom žičlivé ľudské vzťahy s druhými ľuďmi.

Rozvoj komunikačnej spôsobilosti

Príprava sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnej a interpersonálnej komunikácie spočíva predovšetkým v podpore cieleného profesijného rozvoja ich osobnosti. Pretože sociálni pracovníci svojim konaním a komunikáciou významnou mierou ovplyvňujú konanie a komunikáciu sociálnych klientov. To je dostatočný dôvod k tomu, aby boli sociálni pracovníci cielene motivovaní a pripravovaní k poznávaniu a rozvoju vlastnej osobnosti vrátane vlastnej komunikačnej spôsobilosti. Komunikačná spôsobilosť je v rámci povolania sociálnych pracovníkov nevyhnutná.

Edukačný (výchovno-vzdelávací) proces staviame na komunikačných zručnostiach a skúsenostiach účastníkov. Účastníci sú partnermi v edukácii, dostáva sa im podpora a povzbudenie v procese edukácie s cieľom utvárať a kultivovať ich interpersonálnu komunikáciu a komunikáciu v skupine. Všetci zúčastnení - edukátori a účastníci edukácie (sociálni pracovníci) sú spoluzodpovední za priebeh, efektívnosť a výsledky edukačného podujatia. Výsledky sa napokon sčasti prejavia už v úrovni interpersonálnej komunikácie v danej edukačnej skupine a následne sa odzrkadlia v úrovni komunikačnej spôsobilosti sociálnych pracovníkov (účastníkov edukačného podujatia).

Interpersonálna (medziosobná) komunikácia je vzájomným zdieľaním všetkých zúčastnených a je viditeľná v motivácii a aktivite v rámci edukačného podujatia. Edukátor a účastníci (sociálni pracovníci) majú príležitosť zdieľať svoje pocity, emócie, city, myšlienky, hodnoty, motivácie, správanie sa i konanie v danej edukačnej skupine.

Metódy rozvoja komunikačných zručností:

• „Zástupné učenie sa“ - čiže na príklade, na správaní, na vystupovaní druhých osôb v edukačnej skupine.
• „Zrkadlenie sa“ - čiže sebapoznávanie z odozvy, spätnej väzby od druhých osôb v edukačnej skupine.
• „Holistické videnie“ - čiže vhľad (pochopenie, uvedomenie si) spôsobu komunikácie a povahy edukačnej skupiny, hierarchie v danej skupine, správania sa skupiny a jej jednotlivých členov zvlášť.
• Aktívne zapájanie sa a získanie skúseností z interpersonálnej a skupinovej komunikácie v danej skupine.
• „Všímavosť“ - so zameraním na svoju komunikáciu a na komunikáciu druhých v skupine. Účastníci sa učia byť vnímaví pri pozorovaní spôsobu reči, k argumentovaniu a správania sa druhých a rovnako sa učia byť vnímaví k vlastným prejavom v interpersonálnej komunikácii.

Implementácia politík pre lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom

Ako manažér ľudských zdrojov je vašou zodpovednosťou zabezpečiť, aby vaši zamestnanci mali prístup k zásadám a programom, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Tu je niekoľko praktických tipov, ako môžete implementovať efektívne zásady, ktoré nielenže prospejú vašim zamestnancom, ale prispejú aj k úspechu vašej organizácie.

1. Uprednostňovanie pohody zamestnancov

Jedným z najdôležitejších aspektov vytvárania pozitívneho a produktívneho pracovného prostredia je uprednostňovanie pohody zamestnancov. Ale kde vôbec začať?

1. Rozvíjajte kultúru, ktorá si cení rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom: Začnite propagáciou dôležitosti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom na všetkých úrovniach organizácie. Povzbudzujte manažérov, aby išli príkladom a uprednostňovali svoje vlastné blaho.
2. Ponúknite flexibilné možnosti plánovania: Zvážte ponuku flexibilných plánov, ako je práca na diaľku alebo upravený pracovný čas, aby ste zamestnancom umožnili lepšie zvládať svoje osobné záväzky mimo práce.
3. Poskytujte wellness programy: Wellness programy môžu zahŕňať čokoľvek od členstva v telocvični až po zdroje duševného zdravia a môžu pomôcť zamestnancom postarať sa o seba fyzicky aj psychicky.
4. Prehodnoťte očakávania pracovnej záťaže: Vysoká úroveň stresu môže rýchlo viesť k vyhoreniu, ak sa od zamestnancov očakáva, že budú neustále pracovať nadčas alebo naberať nereálne pracovné zaťaženie.

Uprednostňovanie blaha zamestnancov si môže vyžadovať určité zmeny vo vašej organizácii, ale stojí to za to pre výhody, ktoré prináša jednotlivcom aj spoločnosti ako celku.

2. Podpora kultúry podpory na pracovisku

Ako personalisti je našou zodpovednosťou podporovať kultúru podpory na pracovisku. Jedným z kľúčových aspektov je podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom medzi našimi zamestnancami.

• Ísť príkladom: Ak chcete, aby vaši zamestnanci uprednostňovali svoj blahobyt a osobný život, musíte toto správanie modelovať sami.
• Vytvorte flexibilné pravidlá: Zvážte implementáciu politík, ako je flexibilný pracovný čas alebo možnosti práce na diaľku, aby vaši zamestnanci mali väčšiu kontrolu nad svojimi plánmi.
• Podporujte prestávky: Povzbudzujte členov svojho tímu, aby si počas dňa robili pravidelné prestávky.
• Podporujte starostlivosť o seba: Spolu s členmi tímu zdôraznite dôležitosť starostlivosti o seba.

Pestovanie kultúry podpory si vyžaduje čas, ale stojí to za námahu. Implementácia politík pre lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom nie je životne dôležitá len pre blaho zamestnancov, ale aj pre úspech akejkoľvek organizácie. Uprednostnením potrieb svojich zamestnancov a poskytnutím potrebnej podpory a flexibility im môžete podporiť pozitívnu kultúru na pracovisku, ktorá inšpiruje produktivitu, kreativitu a lojalitu. Ako profesionál v oblasti ľudských zdrojov máte možnosť výrazne ovplyvniť výsledok svojej spoločnosti tým, že zabezpečíte, aby sa členovia vášho tímu cítili oceňovaní, podporovaní a naplnení. Začnite preto konať ešte dnes a začnite budovať pracovisko, kde rovnováha medzi pracovným a súkromným životom nie je len módnym slovom, ale aj realitou, ktorá každému umožňuje, aby sa mu darilo osobne aj profesionálne!

tags: #socialny #pristup #k #zamestnancom