Kaktus: Správna starostlivosť pre zdravý rast a krásne kvety

Kaktusy sa stali medzi pestovateľmi obľúbenými rastlinami hneď z viacerých príčin. Nie sú náročné na pestovanie, sú veľmi odolné a dlhoveké, no hlavne vedia očariť svojou nezvyčajnou krásou. Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade cactaceae. Doposiaľ je známych takmer 2 000 druhov kaktusov a takmer všetky pochádzajú z amerického kontinentu. Jednotlivé druhy sa značne líšia veľkosťou (od pár cm až do niekoľkých metrov), tvarom, kvitnutím a inými vlastnosťami. V tejto časti sa budeme venovať tradičným suchomilným kaktusom, ktoré si väčšina z nás predstavuje pod pojmom kaktus. Tieto sukulentné rastliny sú prispôsobené na drsný život v púštnych podmienkach, takže starostlivosť o kaktusy nie je náročná.

Kaktusy pochádzajú prevažne z oblasti Mexika, USA a z niektorých krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Uruguaj, Čile). V týchto oblastiach majú iné podmienky pre svoj rast (svetlo, teplo, voda) ako u nás. Tento základný návod by mal pomôcť úspešne pestovať kaktusy a sukulenty v našich podmienkach vo vnútri v byte/dome. Aby sme v pestovaní uspeli, musíme sa snažiť čo najviac napodobniť podmienky v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú (jar-leto-jeseň) a odpočinkovú (zima) s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.

Svetlo

Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac svetla počas celého roku. Preto ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa najviac slnka (južné okno, prípadne JV, JZ). V ich domovine je slnečné žiarenie násobne intenzívnejšie ako u nás, preto im doprajeme slniečka čo najviac. V prípade tmavého zimovania ich na jar musíme zatieniť, aby ich ostré jarné slnko nepopálilo a nepoškodilo. Ako tienidlo sa používajú noviny, sieť na tienenie rastlín, sieť proti vtákom, zabielené sklo alebo plast, čokoľvek čo rozptýli prudké priame slnečné žiarenie. Po cca dvoch týždňoch tienidlo odstránime.

Teplo

Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac tepla počas rastovej sezóny (od apríla do septembra). Platí priama úmera, čím viac tepla tým viac svetla. Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu su do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje. Existujú aj plne mrazuvzdorné rastliny, ktoré vydržia našu zimu, avšak musia byť chránené pred snehom a dažďom, ich pestovanie je nad rámec tohto základného návodu.

Väčšine odrôd sa darí pri teplotách od 18°C do 30°C. Znesú však aj trochu chladu, neumiestňujte ich však na chladné, prievanové miesto ani priamo do blízkosti ohrievača. V zimných mesiacoch, keď je rast kaktusov spomalený alebo dokonca úplne zastavený, je vhodné ich umiestniť v chladnejšom prostredí. Tento druh preferuje viac tienisté miesto bez priameho slnečného žiarenia. Vianočný kaktus je tiež citlivejší na zmeny teploty, a preto by mal byť chránený pred prudkými teplotnými výkyvmi.

Voda

S vodou treba šetriť, pretože kaktusy s ňou vedia dobre hospodáriť. Prísun vody závisí od teploty a ročného obdobia. Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny, čo znamená že vo svojom tele dokážu zadržať vodu. V najsuchších oblastiach (Čile, Mexiko) v prírode nezaprší aj niekoľko rokov a kaktusy to prežijú. S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty s ňou vedia dobre hospodáriť. Počas rastovej sezóny kaktusy polievame raz za dva týždne, sukulentné rastliny 1-2x do týždňa. Prvýkrát polievame kaktusy po zimovaní zhruba v druhej polovici marca až 1. apríla, posledný krát koncom septembra. Vždy však až po preschnutí substrátu, čo trvá týždeň až dva podľa druhu kvetináča, substrátu a umiestnenia rastliny. Pokiaľ ich pestujeme v skleníku, tak kaktusy v najhorúcejšom lete nepolievame pri teplotách nad 35°C, pretože im ich obranný mechanizmus nedovolí vodu prijať. Voda, ak jej je v kvetináči veľa, spôsobí odhnitie koreňov a následný úhyn rastliny. Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Počas zimy kaktusy a sukulenty nepolievame a už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tme a v chladnej miestnosti. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. Takto poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roka bez vody hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spravidla s listami, môžeme v zime poliať, 1-2x mesačne, podľa druhu. Konkrétne informácie o pestovaní sukulentných rastlín je nutné zistiť si na internete alebo v literatúre.

Kaktusy milujem slnko! Umiestnite svoj kaktus na miesto, kde má dostatok denného svetla. Ideálny je parapet orientovaný na juh, pretože sa naň dostane najviac slnka. Sú skutočnými milovníkmi slnka a potrebujú aspoň 4 až 6 hodín slnečného svetla denne, aby dobre rástli. Jedna z najdôležitejších vecí, o ktorej by ste mali vedieť kaktusy že nepotrebujú veľa vody. V skutočnosti by ste ich nemali zalievať príliš často, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Pred opätovným zalievaním nechajte pôdu medzi zavlažovaním dôkladne preschnúť. V lete, keď kaktus aktívne rastie, ho môžete zalievať raz za 2 až 3 týždne.

Správne polievanie je kľúčom k zdravému rastu kaktusov. Polievajte kaktusy raz týždenne. Zabránilo hnilobe koreňov. V lete, keď rast aktívne rastie, ho môžete zalievať raz za 1 - 2 týždne, v závislosti od teploty a vlhkosti v miestnosti.

Počas letných mesiacov a v období rastu môže byť potrebné zvýšiť frekvenciu zálievok, zatiaľ čo v chladnejších mesiacoch by sa mala znížiť. Na druhej strane, Vianočný kaktus, známy tiež ako Schlumbergera, má oproti tradičným kaktusom odlišné potreby. Jeho pôvod v tropických lesoch vyžaduje častejšie a miernejšie zalievanie. V jeho prípade by zemina by medzi zálievkami nemala úplne preschnúť, aby sa podporil jeho kvitnutie počas zimných mesiacov.

Substrát

Substrát musí byť veľmi priepustný, rýchlo nasiakavý a vyschýnajúci, aby korene neboli dlho vo vlhku. Substrát môžeme zakúpiť, alebo si pripraviť vlastný. V rovnakom objemovom pomere zmiešame piesok, drobný štrk (antuka, drobný keramzit, liapor, perlit, pemza) a záhradnú zem (najlepšia je z krtinca, v prípade núdze aj rašelina). Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit).

Pôda pre kaktusy by mala byť ľahká a priepustná, aby sa zabránilo akumulácii vlhkosti okolo koreňov, čo by mohlo viesť k ich hnitiu. Rašelina poskytuje potrebné živiny a udržuje vlhkosť, zatiaľ čo perlit a štrk zvyšujú vzdušnosť a zlepšujú drenáž. Pri záhradných kaktusoch je dôležité zabezpečiť, aby pôda bola veľmi ľahká a s vynikajúcou drenážou. Pre vnútorné kaktusy sa odporúča použitie špeciálnej hliny, ktorá je zmesou rôznych zložiek poskytujúcich optimálne podmienky pre rast. Ideálny substrát by mal obsahovať rovné časti pôdy, rašeliny, perlitu, štrku a piesku v pomere 1:1:1:1:1.

Presádzanie

Rastliny by sa mali presádzať vtedy, ak je priemer rastliny zhodný s kvetináčom, čo je približne raz za 2-3 roky. Nový kvetináč volíme tak, aby medzi telom rastliny a okrajom kvetináča bol 1-2 cm. Najvhodnejší čas na presádzanie rastlín je zimné obdobie alebo začiatok rastovej fázy. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu.

Kaktusy nepotrebujú veľké kvetináče, preto ich presádzajte do kvetináčov, ktoré sú len o niečo väčšie ako ich koreňový systém. Najlepšie je to urobiť na jar, keď rastlina začne rásť. Tip: Pri presádzaní kaktusov buďte opatrní s ostňami! Kaktusy rastú pomaly, ale možno ich budete musieť občas presadiť, ak sú príliš veľké pre svoj črepník.

Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém.

Po presadení kaktusov je nesmierne dôležité zdržať sa ihneď zalievania. Korene potrebujú čas na zotavenie z možného mechanického poškodenia počas presádzania. Vianočný kaktus, na rozdiel od svojich suchomilných príbuzných, má špecifické požiadavky na presádzanie. Tento druh sa presádza menej často, ideálne každé tri až päť rokov. Vzhľadom na jeho rozložitejší tvar a potrebu väčšieho priestoru pre korene je vhodné vybrať plytší, ale širší kvetináč.

Hnojenie

Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže).

Kaktusy potrebujú minimálne hnojenie počas sezóny. Môžete ich hnojiť raz za mesiac počas jarnej a letnej sezóny, keď aktívne rastú. Použite špeciálne hnojivo pre kaktusy, ktoré je nízke na dusík a podporuje tvorbu zdravých tkanív.

Kaktusy hnojte raz za mesiac počas rastovej sezóny (jar a leto). V tomto období rastliny aktívne rastú a potrebujú viac živín.

Vrúbľovanie kaktusov

V tejto časti nášho webu sa budeme venovať vrúbľovaniu kaktusov. Záujemci o vrúbľovanie môžu nájsť na rôznych internetových stránkach množstvo informácií, dokonca aj videá na túto tému prevažne v anglickom jazyku... Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Najčastejšie sa používajú Myrtilocactus geometricans (slangovo myrtilák), Eriocereus jusbertii, Trichocereus pasacana, Trichocereus pachanoi, Echinopsis eyriesii, rôzne druhy Hylocereusov. Niektorí kaktusári s obľubou používajú aj iné druhy, napr. ferokaktusy, astrofytá, stetsonie, či opuncie alebo echinocerusy. Cieľom článku je ukázať techniku vrúbľovania, nie uviesť všetky podložky. Kto by mal záujem zisťovať, veľmi dobrá je publikácia Igora Drába o Pestovaní kaktusov, kde v jej závere autor uvádza množstvo podložiek a ich kompatibilitu s vrúbľami. Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať.

Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní, rovnako ako pri výseve semien kaktusov. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. V polovici režeme preto, aby vrchná odrezaná časť podložky mala silu zahojiť ranu, zakoreniť a znova sa mohla použiť ako podložka v budúcnosti. Ak sa nám rez nepodarí viesť na jeden krát, prípadne rovno, nevadí, ešte to môžeme v ďalších krokoch napraviť. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho. Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy, kým je rez čistý bez škvŕn. Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa. Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou. Viď obrázok. Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Niektorí kaktusári zvyknú reznú plochu na podložke po umiestnení a zafixovaní vrúbľa ešte posypať vrstvou hliníkového či uhlíkového prášku ako prevenciu pred rôznymi chorobami. Vrchné časti podložiek upravíme šikmým zrezaním rebier a pripravíme ich na namočenie do práškového stimulátroa zakoreňovania. Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové trńe. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Niektoré vzácne veľmi pomaly rastúce kaktusy rodu Ariocarpus, ktorým trvá viac ako 10 rokov kým od výsevu zakvitnú, dokážu po navrúbľovaní zakvitnúť ešte na jeseň toho istého roku, keď sme ich navrúbľovali. Rovnako ako Thelocactus heterochromus, ktorý tiež nerastie extra rýchlo a potrebuje zhruba 7 rokov na kvet to ako navrúbľovaný zvládne už v druhom roku (na obr. Nezabudnite, že po navrúbľovaní pestujete, polievate a hnojíte podložku, ktorá plní pre vrúbeľ funkciu náhradných koreňov. Podložka zvládne aj pestovateľské prešľapy, ako častejšie poliatie alebo dlhšie sucho.

Zimovanie kaktusov a sukulentov

Tohtoročná zima sa aspoň v Bratislave a okolí zatiaľ tvári skôr ako neskorá jeseň alebo začiatok jari. Teploty dnes na Štedrý deň 2014 dosahujú v Bratislave neuveriteľných 13 stupňov Celzia v tieni a na slnku sa dá chodiť aj v tričku, nebyť silného vetra. Ak ste doteraz nestihli zazimovať rastliny (platí pre okolie Bratislavy) tak sa im pravdepodobne nič nestalo, pokiaľ nezmokli a nie sú vo vlhkom substráte. Podľa predpovedí by sa už zajtra pozajtra malo ochladiť, takže teraz cez Vianoce je najvyšší čas rastliny premiestniť na zimovisko. Za normálneho stavu počasia, sukulentné rastliny odpočívajú od októbra až do marca. Počas zimovania potrebuje väčšina kaktusov teploty od 7 do 12 stupňov Celzia a uskladnenie v SUCHEJ miestnosti. Ak im môžeme dopriať svetlo je to výhoda, ak nie, nič sa nedeje, bez tak počas našej zimy oddychujú.

Ak máme rastlín málo a sme na tom rovnako s miestom, môžeme rastliny opatrne vybrať z kvetináčov a očistiť korene od substrátu. Takto vybrané rastliny môžeme zabaliť do jednej vrstvy novinového papiera a hoc aj poukladané na seba ich dáme do bedničky a napríklad do pivnice. Vybratie kaktusov z kvetináčov na zimu má tú výhodu, že začiatkom jari rastliny zasadíme do nového substrátu - nemusíme ich potom hnojiť a máme prehľad o zdravotnom stave ich koreňov (pozor na zákernú koreňovku - biele chumáčiky vaty o veľkosti 1-2-3 milimetre). Niektoré druhy sú vyslovene teplomilné, napr. pár druhov rodu Ferocactus, všetky Melocactusy, Discocactusy a Uebelmannie. Tie z kvetináčov nevyberáme ale ich prenesieme na parapet do bytu, avšak rovnako ako ostatné kaktusy aj tieto nepolievame celú zimu až do marca. Na obr. Ak máme kaktusov viac a nie je čas na ich vyberanie z kvetináča, tak ich umiestnime tak ako sú do bedničiek, a tie napríklad naukladané na seba dáme opäť do suchej miestnosti podľa požiadaviek uvedených vyššie. Šťastlivci, ktorí majú vykurované skleníky - tí už vedia čo s nimi - pre nich tento návod nie je. Im stačí nastaviť teplotu na termostate na 7 stupňov a netrpezlivo čakať na jar. Vo všetkých prípadoch, po skončení zimovania a po prenesení rastlín na ich letné stanovisko musíme rastliny chrániť pred prudkým jarným slnkom, ktoré ich spoľahlivo spáli. Preto ich na jar prvé dva tri týždne pestujeme prikryté novinami, sieťovinou proti vtákom, sklom natretým na bielo alebo iným tieniacim materiálom. Predsa len 3-5 mesiacov zimovania v tme alebo pri našich svetelných podmienkach znamená, že si odvykli od svetla a ich pokožka je citlivá na popálenie.

V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V Mexiku sú teploty počas zimy na úrovni nášho teplého jesenného dňa (10 až 20 stupňov) a málokedy tam klesnú pod bod mrazu. Svetla majú kaktusy v domovine tiež násobne viac ako u nás, preto im v ich domovine takéto počasie nevadí. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roka bez vody s prehľadom hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spra...

Bežné druhy kaktusov a ich charakteristika

Kaktusy a sukulenty sú snáď najobľúbenejšou skupinkou rastlín. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť. Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu. Medzi Opuntioideae patria známe opuncie. Tých poznáme asi 300 druhov. Niektoré rastú vzpriamene, iné sa plazia. Sú väčšinou ploché, ich telo je zložené z článkov, tvarom často pripomínajú ušká zajačikov alebo Mickeyho mousea (najčastejšie pestovaná Opuntia microdasys je krásnym príkladom). Ich tŕne sú buď drobné, niektoré tenšie ako vlasy a viaceré druhy naopak tŕne nemajú vôbec. Väčšinou sú tieto kaktusy jedlé - konzumujú sa ich plody, prípadne aj čerstvé výhonky. Najviac druhov rastie v Mexiku, kde z nich robia džemy, džúsy, múku, dávajú sa i do čajových zmesí a používajú sa ako sladidlo. Tiež ich používajú ako objemové krmivo pre dobytok.

Rod astrophytum zahŕňa 6 druhov (Astrophytum- asterias, capricorne, caput-medusae, coahuilense, myriostigma a ornatum ) kaktusov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky. Názov astrophytum pochádza z gréčtiny a mohli by sme ho voľne preložiť ako hviezdna rastlina, čo zodpovedá tvaru tohto druhu kaktusov. Tento rod severoamerických kaktusov je špecifický silnými, hustými tŕňmi ( “echino” znamená v gréčštine pichľavý) a malými kvetmi. Niektoré druhy rodu echinocactus dorastajú do 2 m výšky aj šírky a možno preto sa spolu s rodom ferocactus často označujú aj ako barelové kaktusy. Azda najznámejším druhom tohto rodu, pestovaným aj v interiéri je Echinocactus grusonii. Táto suchomilná rasltina je špecifická súdkovitým zeleným telom, pokrytým záplavou žltých tŕňov. Echinocactus grusonii je vhodný aj pre začiatočníkov.

Tento početný rod kaktusov zahŕňa cca. 300 druhov, pochádzajúcich z celého amerického kontinentu (od Kanady až po Čile). Opuncie vytvárajú charakteristické sploštené telá, ktoré sú chránené ostňami a menej viditeľnými štetinami, ktoré vedia byť ešte bolestivejšie. Viacero druhov opuncií vytvára ovocie v tvare hrušiek, vďaka ktorým sa opuncia pestuje aj ako hospodárska plodina. Plody opuncie sa konzumujú ako ovocie, využívajú sa v potravinárstve, ako krmivo, farbivo a na iné účely. Najznámejšou opunciou pestovanou aj na hospodárske účely je opuntia ficus indica.

Tento rod malých až stredných kaktusov sa vyznačuje valcovitým tvarom tela, krátkymi ostňami a zahŕňa cca. 70 druhov, ktoré pochádzajú z Mexika a juhu USA. Rastú na slnečných, skalnatých stanoviskách, kde odolávajú aj tým najväčším horúčavám.

Tento rod zahŕňa približne 100 známych druhov malých juhoamerických kaktusov, ktoré majú obvykle guľovité telo a väčšinou rastú len do výšky 15 cm. Ich tŕne môžu byť riedke až veľmi husté, ich kvetné púčiky sú dlhé a na rozdiel od väčšiny kaktusov nie sú ochlpené.

Je početný rod kaktusov zahŕňajúci takmer 200 druhov pochádzajúcich najmä z Mexika a juhu USA. Sú to pomerne malé kaktusy s oválnym telom, ktoré rastú samostatne alebo v trsoch. Ich ostne nahusto pokrývajú rastlinu a pri niektorých druhoch sú veľmi jemné a teda pripomínajú skôr štetiny.

Kaktusy rebutia pochádzajú z Bolívie a Argentíny. Väčšinou sú to malé rastliny guľatého tvaru a bez rebrovania, ktoré produkujú veľké kvety v pomere k ich vzrastu. Pre veľkú podobnosť botanici často zaraďujú pod rod rebutia aj rody Aylostera, Cintia, Sulcorebutia a Weingartia.

Tento rod kaktusov sa vyznačuje štíhlymi, vysokými stonkami, ktoré sú husto pokryté ostňami. Pochádzajú z horských oblastí Južnej Ameriky (Peru, Uruguay, Bolívia, Argentína), kde ich môžeme nájsť až do výšky 3 000 metrov nad morom.

Túto obľúbenú izbovú rastlinu môžeme nájsť v nejednej domácnosti. Vyniká svojou dlhovekosťou, nenáročnosťou a nádherným vianočným kvitnutím. Na rozdiel od suchomilných kaktusov potrebuje vianočný kaktus častejšiu zálievku a vlhší vzduch, pretože pochádza z tropických častí Južnej Ameriky.

Tento výnimočný rod kaktusov sa svojim zovňajškom aj vlastnosťami sa skôr podobá orchideám ako klasickým suchomilným kaktusom. Rod Epiphyllum zahŕňa 19 druhov, ktoré pochádzajú z džunglí Strednej Ameriky. Sú to epyfytické rastliny, takže tak ako orchidey, rastú v korunách stromov, no neparazitujú na nich. Kvety týchto kaktustov často kvitnú len jeden deň a pri viacerých druhoch len v noci.

Medzi pomerne obľúbené a aj akýmsi tajomstvom opradené rastliny patria kaktusy. Podmienky, ktoré vyžadujú, nie sú veľmi náročné. Na začiatok si kaktusy rozdelíme do niekoľkých skupín - každá z nich má iné požiadavky na pestovanie. Prvú skupinu tvoria druhy, ktoré v prírode rastú ako epifyty. Teda v spoločenstvách rastlín, ktoré rastú na stromoch v machu. Medzi ne patria tzv. vianočné a veľkonočné kaktusy (Schlumbergera a Rhipsalidopsis), ale aj ripsalky (Rhipsalis) a hatiora. Tieto kaktusy majú vegetačné obdobie aj v zime, často vtedy okrem rastu aj kvitnú.

Do ďalšej skupiny patrí veľká väčšina druhov kaktusov podľa ich pôvodných typov stanovísk výskytu. S výnimkou pár rodov z teplých oblastí (ako sú melokaktusy, niektoré ferokaktusy a raritnejšie discokaktusy, uebelmannie) ich zimujeme veľmi špecifickým spôsobom, ktorý je nutné poznať a dodržiavať. Takže v čom tkvie tajomstvo krásnych, zdravých a kvitnúcich rastlín? Kaktusy pochádzajú z oblastí, kde sa prirodzene adaptovali na vysoký stupeň slnečného svitu, takže tieto podmienky sú pre ne nutné. V našich končinách sa im v zimnom období dostáva menej slnka - jednak sú v zime krátke dni, a zároveň je v tomto období aj veľa dní s pochmúrnym počasím, teda majú veľmi málo slnečného svitu. Ak kaktusy v zimnom období (už od októbra až do marca) nedostávajú vodu a ideálne ich dáme do priestorov s teplotami cca 8 - 12 °C, spôsobí to, že sa dostanú do stavu akejsi hibernácie. Prečo v tmavých, keď sme zdôrazňovali slnečné žiarenie? Nuž, až takúto moc má takáto hibernácia - kaktusy skutočne dokážu až pol roka odpočívať, lenže iba pri splnení týchto podmienok. Ak by boli v zimnom období v teple, zazimujú jedine vtedy, ak by vôbec nedostávali vodu. Áno, toto je ešte dôležitejšie ako teplota. Ak niekto tieto zásady nepozná a nedodržiava, výsledkom sú „vytiahnuté“ (etiolované) rastliny, ktoré majú zdeformované rastové vrcholy a aj na tŕňoch badať, že sa nevytvárajú štandardne - ostne sú atrofované a slabé. To, že kaktusy dokážu v chlade a suchu znášať tak dlho i úplnú tmu, dovoľuje aj pestovateľom, ktorí inak nemajú vhodné podmienky, prezimovávať rastliny hoci aj v pivniciach a bez svetla. Rastliny, ktoré prezimovali v tme, je potrebné po jarnom prebudení na svetlo privykať postupne, inak by sa na slnku nepekne popálili. Nevyzeralo by to pekne a natrvalo by im to mohlo zastaviť ďalší rast. Preto takéto rastliny balíme na prvé 2 týždne do jednej vrstvy novín alebo podobne filtrujeme počiatočný svit. So zálievkou začíname až po adaptácii, pretože „nasucho“ sú oveľa odolnejšie proti všetkým stresovým faktorom - slnku či prípadnému prílišnému jarnému nočnému chladu. Treba ich zalievať s citom, pretože sa neraz stane, že rastliny si naraz naberú také objemy vody, až prasknú a vytvoria sa na nich trhliny. V sezóne umiestnime kaktusy na priame slnko. Počas obdobia kvitnutia a rastu zalievame kaktusy radšej menej, substrát (ideálne určený priamo pre kaktusy a sukulenty) by mal medzi jednotlivými zálievkami preschnúť. Treba vedieť, že pri teplotách 35 °C a viac aj púštne kaktusy vodu neprijímajú. Pre sukulenty platí všetko, čo sme uviedli pri kaktusoch, len v miernejšej podobe - teploty nemusíme až takto výrazne znižovať a zálievku síce minimalizujeme, no nevypúšťame ju úplne (okrem lithopsov). Treba si dať pozor aj pri kaktusoch vrúbľovaných na teplomilné podložky, čo je typický prípad kaktusov z holandských zdrojov. Pre úplnosť spomenieme aj spôsob zimovania klasických kaktusov bez substrátu. Vyberú sa z pestovacích nádob a zabalené v novinách nasucho odložia.

Kaktusy nie sú len robustné rastliny, ktoré okamžite dodajú vášmu interiéru skvelý vzhľad, ale aj starostlivosť o ne je veľmi jednoduchá. Či už ste začiatočník alebo už jeden odborník na kaktusy, táto rastlina je ideálna pre každého milovníka rastlín. Kaktusy rastú pomaly, ale možno ich budete musieť občas presadiť, ak sú príliš veľké pre svoj črepník. Najlepšie je to urobiť na jar, keď rastlina začne rásť.

Kaktusy sú známe svojim pomalým rastom. Môže trvať mesiace, kým uvidíte viditeľnú zmenu, ale buďte trpezliví! Je to práve tento pomalý rast kaktusy robí to tak zvláštne.

Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Vďaka ich rozmanitosti, odolnosti a jedinečnému vzhľadu sa tešia veľkej popularite nielen medzi skúsenými pestovateľmi, ale aj začiatočníkmi. Tento návod sa zameriava na všetky dôležité aspekty pestovania, starostlivosti, rozmnožovania a ochrany pred škodcami.

Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Jednou z najčastejších chýb pri pestovaní sukulentov a kaktusov je preliatie. Tieto rastliny sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia.

Sukulenty a kaktusy potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne.

Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka.

Sukulenty a kaktusy sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami.

Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém.

Pestovanie kaktusov a sukulentov je nielen esteticky príťažlivé, ale aj uspokojivé, pretože tieto rastliny vyžadujú len minimálnu starostlivosť.

Kaktusy, známe svojou schopnosťou prežiť v suchých podmienkach, vyžadujú špecifický prístup k zalievaniu. Aby ste zabezpečili ich zdravý rast, dôležité je dodržiavať pravidlo, že zemina by mala medzi zálievkami úplne preschnúť. Pri zalievaní kaktusov je lepšie byť skôr opatrný. Ak máte pochybnosti, či už je čas na ďalšiu zálievku, radšej počkajte.

Pri príprave substrátu pre kaktusy je tiež dôležité zvážiť typ konkrétneho kaktusu, ktorý pestujete. Niektoré druhy môžu mať špecifické požiadavky na pôdu a substrát. Niektoré druhy môžu preferovať viac alkalickú alebo kyslejšiu pôdu, zatiaľ čo iné môžu vyžadovať viac organického materiálu.

Rozmnožovanie kaktusov je fascinujúcim a odmeňujúcim procesom, ktorý môže byť realizovaný dvoma hlavnými metódami: semenami a vegetatívnymi odrezkami. Rozmnožovanie kaktusov semenami je trpezlivý a dlhodobý proces, ale umožňuje pestovanie rôznych druhov a hybridov. Semená kaktusov sa vysievajú do ľahkého a dobre drenážneho substrátu. Podmienky pre klíčenie sú zvyčajne teplé a vlhké, preto je dôležité udržiavať konštantnú, ale nie prílišnú vlhkosť. Klíčenie môže trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov, v závislosti od druhu kaktusu. Rozmnožovanie odrezkami je rýchlejšia a jednoduchšia metóda, vhodná pre mnohé druhy kaktusov. Odrezky môžu byť získané z bočných výhonkov alebo vrchných častí rastliny. Po vytvorení kalusu sa odrezok zapichne do vhodného substrátu. Podobne ako pri výbere substrátu pre pestovanie, aj tu je dôležité, aby pôda bola ľahká, priepustná a dobre drenážna. V prvej fáze po zasadení odrezkov je dôležité udržiavať substrát mierne vlhký, ale nie mokrý. Toto zabezpečí, že odrezky správne zakorenia.

Kaktusy, hoci sú odolné rastliny, nie sú imúnne voči rôznym chorobám a škodcom. Hnitie koreňov je jedným z najbežnejších problémov, s ktorými sa môžu pestovatelia kaktusov stretnúť. Tento stav je väčšinou spôsobený prelievaním alebo použitím substrátu, ktorý neposkytuje dostatočnú drenáž. Preto je dôležité zabezpečiť, aby pôda bola dobre drenážna a voda sa v nej nezadržiavala. Kaktusy môžu byť tiež napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče, alebo šupinavce. Proti týmto škodcom je účinné použitie insekticídnych mydiel alebo postrekov špecifických pre daný typ škodcu. Pri aplikácii postrekov je dôležité dodržiavať odporúčané množstvo a frekvenciu, aby nedošlo k poškodeniu samotnej rastliny. Pri používaní chemických prípravkov je dôležité dbať na bezpečnostné opatrenia, ako je používanie ochranných rukavíc a vetranie priestoru.

Svetlo a teplota sú dva základné faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú rast a zdravie kaktusov. Kaktusy sú rastliny, ktoré prirodzene rastú v prostredí s vysokým množstvom slnečného žiarenia. Väčšina druhov kaktusov preferuje jasné, nepriame svetlo. Teplota tiež hrá dôležitú úlohu pri pestovaní kaktusov. V zimných mesiacoch, keď je rast kaktusov spomalený alebo dokonca úplne zastavený, je vhodné ich umiestniť v chladnejšom prostredí.

Správny výber kvetináča je neoddeliteľnou súčasťou úspešného pestovania kaktusov. Veľmi dôležitým aspektom je prítomnosť odtokových otvorov v spodnej časti kvetináča. Veľkosť kvetináča by mala byť primeraná veľkosti kaktusu. Dôležité je tiež zvážiť tvar a výšku kaktusu.

Kaktusy môžu uskladňovať veľké množstvo vody v svojich stonkách, čo im umožňuje prežiť dlhé obdobia bez vody. Kaktusy kvitnú len za ideálnych podmienok.

Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie rastliny. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť. Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae).

Kaktusy všeobecne obľubujú svetlé slnečné stanoviská, no nie všetky druhy znesú priame slnečné lúče. Kaktusy budú veľmi vďačné za letnenie od jari do jesene na balkóne, terase či záhrade. Je dôležité dodržať v tomto prípade svetelné podmienky daného druhu a taktiež by sme nemali dovoliť, aby na ne príliš veľa pršalo.

Kaktusy je dobré sadiť do terakotových kvetináčov, pretože tiež umožňujú lepšie presychanie a zaručia vzdušnosť pre korene. Keďže kaktusy majú korene pomerne plytké, môžeme ich sadiť aj do plytších, širších nádob a misiek.

Kaktusy môžeme množiť rozsádzaním pri presádzaní, odrezkami, ktoré necháme zakoreniť vo vode, ale tiež aj semienkami, pokiaľ nám kaktusy vykvitnú.

Niektoré druhy kaktusov sa dajú pestovať vonku aj v zime. Tieto kaktusy môžeme vonku pestovať zasadené priamo v zemi. Vyhneme sa umiestneniu v blízkosti zavlažovania či jazierka. Najvhodnejšie je umiestnenie na južnej strane.

Kaktusy nie sú náchylné na choroby. Najčastejším problémom kaktusov je hnitie koreňovej sústavy spôsobené nepriepustným substrátom alebo prelievaním rastliny. Zo škodcov môžu kaktusy napádať najmä vošky a roztoče, na ktoré môžeme použiť insekticídne mydlá alebo postreky.

Kaktusy sú prispôsobené na prežitie v extrémne suchých podmienkach.

tags: #kaktus #spravna #starostlivost