Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčová otázka započítania doby dôchodkového poistenia, tzv. odpracovaných rokov. V kontexte recidivistov a ich reintegrácie do spoločnosti môže táto otázka nadobudnúť špecifický rozmer, najmä ak sú spojené s obmedzenou možnosťou zárobkovej činnosti. V tomto článku sa pozrieme na všeobecné podmienky započítavania doby štúdia, ktoré sú relevantné pre všetkých občanov, vrátane tých, ktorí mali v minulosti problémy so zákonom.
Započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Historický pohľad (do 31.12.2003)
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Súčasný stav (od 1.1.2004)
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole.
Špecifiká započítavania štúdia na strednej škole
Započítavanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka v inom školskom systéme.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
- Od školského roku 1990/1991: Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. došlo k ďalším úpravám.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Občania narodení v období po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Príklad: Pani Alica
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Invalidný dôchodok a jeho posudzovanie
Pre recidivistov, ktorí môžu mať obmedzenú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť z rôznych dôvodov, je relevantné aj posudzovanie invalidného dôchodku.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Právna veta hovorí: Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podlá všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Odporkyňa rozhodnutím z 15. decembra 2003 zamietla podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení") s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení.
Krajský súd v N. z 21. septembra 2004 rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne z 19. septembra 2003 v spojení so zmenovým rozhodnutím odpor - kyne z 20. februára 2004. Krajský súd v Ž. rozsudkom z 24. marca 2005 potvrdil rozhodnutie odpor - kyne z 8. júla 2004, ktorým znížila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 3 613,- Sk s účinnosťou od 24. septembra 2004 a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom od- porkyne, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára je naďalej inva lidný, ale miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 13. mája 2004. Krajský súd v Ž. rozsudkom z 3. júna a 2004 potvrdil rozhodnutie odpor- kyne z 3. decembra 2003, ktorým odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok s účinnosťou od 6. januára 2004 pre nesplnenie zdravotnej podmienky s odô vodnením, že nie je invalidný, ale len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení"). Súčasne potvrdil roz hodnutie odporkyne z 3. decembra 2003.
Úloha posudkového lekára
Závery posudkového lekára sú kľúčové pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. Právna veta hovorí: Záver posudku posudkového lekára, že invalidita žiadateľa nevznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, a preto nemohol byť vôbec zamestnaný, ani sa pripravovať na sústavné zamestnanie, je predmetom súdneho preskúmania v rámci zisťovania vecnej správnosti rozhodnutia. Rovnako závery odborných lekárskych vyšetrení žiadateľa o invalidný dôchodok o jeho schopnosti vykonávať sústavné zamestnanie (resp. odporúčané práce) musia byť dostatočné a presvedčivé aj v určení dátumu vzniku invalidity. Posudok posudkového lekára súd v konaní hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Právna veta ďalej uvádza: Záver o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku.
Je dôležité, aby posudok bol objektívny. Právna veta upozorňuje: Samotná skutočnosť, že Sociálna poisťovňa bez vykonania ďalšieho dokazovania rozhodla na základe posudku o zdravotnom stave, vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ňou v zmluvnom vzťahu, môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti jej rozhodnutia.
Invalidita a ťažké zdravotné postihnutie
Právne konania a súdna prax
Niektoré prípady týkajúce sa náhrady škody a dôchodkových záležitostí boli predmetom súdnych konaní. Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 350 000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania od 31. marca 1993 do zaplatenia ako náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní, sp. zn. E 1065/96. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť P. S., bytom B., ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 247/91 v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 253/96.
Trestné činy pod vplyvom návykových látok
V kontexte recidívy je dôležité spomenúť aj trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Právna veta uvádza: Pri trestných činoch spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobilej nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť alebo sociálne správanie (§ 89 ods. 140/1961 - Trestný zákon).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. novembra 2003, sp. zn. 2 T 4/03, podľa § 258 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. novembra 2003, sp. zn. 2 T 4/03, ktorým bol obžalovaný Š. M. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému P. pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a členov JUDr. Krajčoviča a JUDr. Ing. P. R. 140/1961 - Trestný zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému P. R. pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Majchráka a členov JUDr. Krajčoviča a JUDr. Ing. E. B. na neverejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2006 v Bratislave odvolanie obžalovaného P. R. zamietol.
tags: #kolko #ma #dochodok #recidivista