Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (OZP) prináša zamestnávateľom nielen spoločenskú zodpovednosť, ale aj konkrétne finančné výhody a podporu zo strany štátu. Uznanie práva osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými je zakotvené v medzinárodných dokumentoch, ako je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a legislatíva Slovenskej republiky, predovšetkým Zákon o službách zamestnanosti a Zákonník práce, jasne definujú povinnosti zamestnávateľov a možnosti podpory pri zamestnávaní OZP. Tieto právne predpisy sa vzťahujú na zamestnávateľov vo verejnom aj súkromnom sektore.
Legislatívny rámec a definícia občana so zdravotným postihnutím
Pojem „občan so zdravotným postihnutím“ je definovaný v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Rozumie sa tým občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, alebo občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú sťažené pracovné uplatnenie, patria aj občania so zdravotným postihnutím alebo invalidní dôchodcovia. Ich pracovné a životné podmienky sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom a Ústavou Slovenskej republiky.
Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní OZP
Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov a ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) eviduje uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím, majú povinnosť zamestnávať OZP v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu ich zamestnancov. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k sankciám.
Okrem povinného podielu zamestnávania OZP, zamestnávatelia majú ďalšie povinnosti:
- Zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce OZP, vrátane primeraných úprav pracoviska (napr. rozšírenie zárubní, prispôsobenie pracovného stola).
- Vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu OZP a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu ich kvalifikácie.
- Umožniť OZP aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách organizovaných zamestnávateľom.
Finančné výhody a príspevky pre zamestnávateľov
Zamestnávanie OZP je pre zamestnávateľov finančne výhodné. Môžu získať rôzne príspevky od štátu a platiť nižšie odvody.
Zvýhodnené odvody do zdravotnej poisťovne
V prípade zamestnania občana so zdravotným postihnutím platí zamestnávateľ zvýhodnenú sadzbu preddavkov do zdravotnej poisťovne, ktorá je v polovičnej výške oproti zamestnancovi bez zdravotného postihnutia (5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca).
Príspevky na zriadenie pracoviska a podporu zamestnávania
Zamestnávatelia môžu získať príspevky na úpravu pracoviska, nákup špeciálnych pomôcok alebo na pracovného asistenta. Tieto príspevky sú nastavené motivačne a základnou podmienkou je zachovanie pracovného miesta minimálne 2 roky. Zamestnávateľ môže získať príspevok aj na zriadenie chránenej dielne alebo získanie štatútu integračného sociálneho podniku.
Štát poskytuje aj príspevok na udržanie OZP v zamestnaní zamestnávateľom, ktorý zamestnáva viac ako 25 % OZP z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov.
Náhradné plnenie
Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať OZP v stanovenom počte, môže využiť možnosť náhradného plnenia. To znamená, že zadá zákazku dodania tovaru alebo poskytnutia služby inému zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva OZP. Výška zákazky musí zodpovedať určitému násobku celkovej ceny práce.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch
Zákonník práce poskytuje zvýšenú ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ môže dať takému zamestnancovi výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVaR, inak je výpoveď neplatná.
Predchádzajúci súhlas úradu práce nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ je tiež povinný výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia.
V prípade nesplnenia povinnosti získať súhlas úradu práce pred podaním výpovede, zamestnanec sa môže obrátiť na súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Panelová diskusia a zdieľanie skúseností
Na tematickom workshope bola súčasťou aj panelová diskusia, kde odborníci z radov zamestnávateľov zdieľali svoje skúsenosti so zamestnávaním OZP. Zhodli sa, že pri vytvorení vhodných podmienok a adekvátnej podpory môžu OZP pracovať, zlepšovať sa a obohacovať pracovný tím.
Veľkou pridanou hodnotou bola aj osobná skúsenosť lektorky, ktorá je sama osobou so zdravotným postihnutím a prešla procesom uplatňovania sa na trhu práce. Zdôraznila potrebu primeraných úprav a osobitného prístupu, pričom OZP by mali sami uviesť, aké úpravy považujú za nevyhnutné.
Príkladom vhodných úprav pracovných podmienok môže byť úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu alebo telepráca.
