Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) vymedzuje pojem pracovný čas ako základnú charakteristiku osobnej dispozície zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, v rámci ktorej zamestnanec vykonáva prácu a plní pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V tomto článku si priblížime definíciu pracovného času, jeho prípustnú dĺžku a rôzne formy jeho rozvrhnutia v zmysle kogentných ustanovení Zákonníka práce.
Definícia a dĺžka pracovného času
Pracovným časom je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a v ktorom vykonáva prácu a plní si povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Od pojmu pracovný čas je však potrebné odlišovať pojem dĺžka pracovného času ako časové ohraničenie doby, v ktorej zamestnanec pracuje podľa pracovnej zmluvy. V uvedenom zmysle práca zamestnanca v rámci dohodnutej dĺžky pracovného času je synalagmatickou povinnosťou vo vzťahu k povinnosti zamestnávateľa platiť mzdu zamestnancovi za vykonanú prácu.
Zákonník práce v § 85 ods. 5 ustanovuje, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Tento ustanovený týždenný pracovný čas má pre zamestnanca podstatný význam, nakoľko zamestnávateľ zásadne nesmie od zamestnanca požadovať, aby vykonával prácu nad ustanovený týždenný pracovný čas. Dĺžka ustanoveného týždenného pracovného času v jednozmennej prevádzke je Zákonníkom práce ustanovená najviac na 40 hodín týždenne.
Špecifické prípady dĺžky pracovného času
- Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne.
- Vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
- Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
- Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Ich pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
- Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Ich pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
Time management: Ako to všetko stíhať a využiť čas NAPLNO!
Rozvrhnutie pracovného času
Pracovný čas môže byť u zamestnávateľa rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. V praxi je využívané tiež tzv. konto pracovného času, teda spôsob nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, kedy sa v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, alebo sa práca nevykonáva vôbec.
Pružný pracovný čas
Pružný pracovný čas je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec v rámci pravidiel stanovených zamestnávateľom sám určuje začiatok a koniec pracovného času a tým aj dĺžku pracovnej zmeny v daný deň. Tento systém je medzi zamestnancami populárny, pretože im pomáha skĺbiť pracovný život so súkromným, t. j. hlavne starostlivosť o rodinu a jej potreby.
Pružný pracovný čas sa skladá zo základného pracovného času a voliteľného pracovného času. Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Voliteľný pracovný čas je doba, kedy zamestnanec na pracovisku byť nemusí, ak má odpracovaný čas. Jediný limit dĺžky pracovnej zmeny pri pružnom čase ustanovuje § 88 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý definuje pojem „prevádzkový čas“.
Pružný pracovný čas môže byť uplatnený ako:
- Pružný pracovný deň: Zamestnanec si volí začiatok a koniec pracovného času v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom.
- Pružný pracovný týždeň: Pri týždennom pružnom pracovnom čase si zamestnanec sám volí začiatok, ale aj koniec pracovnej zmeny. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pružného pracovného času nemá zamestnanec stanovenú dĺžku dennej pracovnej zmeny, ale iba dobu základného pracovného času.
Zamestnávateľ môže určiť aj iné rozhodujúce obdobie, napr. štyri týždne. Rozhodujúcim obdobím, v ktorom sa uplatňuje pracovný čas, pritom v zmysle § 88 ods. 2 Zákonníka práce je spravidla štyri týždne.
Príklad uplatnenia pružného pracovného času
Predpokladajme, že mesačný fond v príslušnom kalendárnom mesiaci je 176 hodín (22 pracovných dní). Zamestnanec má pred posledným dňom odpracovaných 168 hodín. Zamestnanec si preto posledný deň v mesiaci musí zvoliť príchod a odchod na pracovisko tak, aby naplnil fond 176 hodín. Napr. si môže zvoliť príchod o 8.00 hod. a odchod o 16.30 hod. (spolu 8 hodín a prestávka v práci 30 minút) alebo môže prísť do práce o 7.00 hod.
Prestávky a odpočinok
Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 6 hodín, má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.
Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok, a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, a nepretržitý odpočinok v týždni, a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň. Taktiež reguluje prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas.
Práca nadčas a sezónna práca
Práca nadčas
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.
V zmysle § 85a ods. 1 Zákonníka práce: Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere. Zamestnanec pracujúci v režime podľa § 85a Zákonníka práce je oprávnený udelený súhlas so zvýšeným rozsahom týždenného pracovného času odvolať. Odvolanie súhlasu je jednostranným právnym úkonom zamestnanca v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce.
Sezónna práca
Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo - viď príloha 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z., verzia účinná od 1.1.2023).
Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (poddruh dohody o pracovnej činnosti). Na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu).