Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V týchto konaniach súd rozhoduje o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia.
Ak sa však potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, do popredia sa dostáva úloha kolízneho opatrovníka. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kolízneho opatrovníka, jeho úlohu, vzor žiadosti o jeho ustanovenie, ako aj na ďalšie aspekty s tým spojené.
Kto je kolízny opatrovník?
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Predpokladá sa, že rodičia sa dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, ako i na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, bol by dôvod pre rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Za iné než bežné veci možno považovať napr. nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa opýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.
Ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine (teraz § 31 ods. 2), podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom, sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti. Podľa ustanovenia § 104 zákona o rodine (teraz § 110) sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú vtedy, ak zákon o rodine nestanovuje inak.
Funkcia a povinnosti kolízneho opatrovníka
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm. a/).
Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Práva a povinnosti kolízneho opatrovníka
- Zisťovanie pomerov dieťaťa: Kolízny opatrovník zisťuje osobné, rodinné a majetkové pomery dieťaťa, aby mohol objektívne posúdiť jeho potreby a záujmy.
- Zastupovanie dieťaťa: Kolízny opatrovník zastupuje dieťa v konaní a uplatňuje jeho procesné práva.
- Prezentovanie názoru dieťaťa: Kolízny opatrovník prezentuje súdu názor dieťaťa k prejednávanej veci, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam.
- Navrhovanie dôkazov: Kolízny opatrovník navrhuje vykonanie procesných dôkazov a ďalšie dokazovanie, ak je to potrebné v záujme dieťaťa.
- Navrhovanie rozhodnutia: Kolízny opatrovník navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa.
- Komunikácia s rodičmi: Kolízny opatrovník komunikuje s rodičmi a snaží sa dosiahnuť dohodu, ktorá bude v najlepšom záujme dieťaťa.
- Sociálne poradenstvo: Poskytuje sociálne poradenstvo dieťaťu a vysvetľuje mu význam a úlohu kolízneho opatrovníka v súdnom konaní.
Námietka zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi
Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ustanovenie kolízneho opatrovníka
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania.
Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Pred začatím konania vo veci samej, ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.
Návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka - Vzor
Prinášame vzor návrhu na ustanovenie kolízneho opatrovníka, ktorý môže slúžiť ako pomôcka pri podávaní žiadosti na súd.
Okresný súd __________Ulica a čísloPSČ Mesto
Navrhovateľ:
- Nina Malá, rod. Veľká, nar. 22.05.1982, bytom Hollého 22/2, 019 03 Zvolen, občianka SR
Zákonní zástupcovia maloletých:
- mal. Roman Malý, nar. 12.02.2001, bytom Hollého 22/2, 019 03 Zvolen, občan SR
- mal. Mária Malá, nar. 15.11.1999, bytom Hollého 22/2, 019 03 Zvolen, občianka SR
Vec: Návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka
Prílohy:
- Fotokópia rodných listov maloletých detí
- Fotokópia uznesenia Okresného súdu Zvolen pod spis. zn.: 10P/88/2010
Odôvodnenie:
Sme rodičmi maloletých detí Romana Malého, nar. 12.02.2001 a Márie Malej, nar. 15.11.1999. Stará matka detí Lujza Malá, rod. Suchá, nar. 25.11.1954, bytom Hviezdoslavova 123/4, Zvolen, sa rozhodla darovať im parcelu KN C 396/1, o výmere 9245 m2, druh pozemku orná pôda, v okrese: Zvolen, v obci: ZVOLEN, v katastrálnom území: Zvolen. Nehnuteľnosť je v katastri zapísaná na LV č. 422.
Zmluva zo dňa 16.11.2010 je darovacou zmluvou uzavretou podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o zriadení vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, v prospech matky maloletých detí Niny Malej, rod. Veľkej, nar. 22.05.1982 a otca maloletých detí Milana Malého, nar. 05.03.1978, spočívajúceho v práve uvedených osôb do svojej smrti bezodplatne užívať nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet darovacej zmluvy v plnom rozsahu.
Keďže v darovacej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 16.11.2010, ktorou chcela Lujza Malá, rod. Suchá darovať maloletým deťom Romanovi Malému a Márii Malej v nej uvedenú nehnuteľnosť, malo dôjsť zároveň aj k zriadeniu vecného bremena v prospech rodičov maloletých detí a to Niny Malej, rod. Veľkej a Milana Malého, nemohol žiaden z nás v mene maloletých, vzhľadom na možnú kolíziu záujmov, túto zmluvu podpísať. Mohol ju podpísať iba kolízny opatrovník, ustanovený súdom.
S darkyňou Lujzou Malou, rod. Suchou sme sa dohodli, že kolíznou opatrovníčkou pre tento prípad môže byť sestra otca maloletých detí Zuzana Dlhá, rod. Malá, nar. 28.05.1980, r. č. 805528/7888, bytom Hollého 58/7, Zvolen.
Dňa 16.07.2010 sme ako zákonní zástupcovia maloletých detí podali na Okresný súd Zvolen návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka zo dňa 15.07.2010. Keďže i Zuzana Dlhá vyslovila svoj súhlas s ustanovením za kolízneho opatrovníka a to v písomnom vyjadrení, súd nášmu návrhu vyhovel a uznesením pod spis. zn.: 10P/88/2010, zo dňa 01.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 30.09.2010, ustanovil Zuzanu Dlhú, rod. Malú, za kolízneho opatrovníka pre mal. Romana Malého, nar. 12.02.2001 a mal. Máriu Malú, nar. 15.11.1999, na účel ich zastupovania pri uzavretí darovacej zmluvy medzi darkyňou Lujzou Malou, rod. Suchou, nar. 25.11.1954 a obdarovanými mal. Romanom Malým, nar. 12.02.2001 a mal. Máriou Malou, nar. 15.11.1999, ktorej predmetom je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 422 a to parcela KN C 396/1 o výmere 9245 m², druh pozemku orná pôda, nachádzajúca sa v k. ú. Zvolen, v obci: ZVOLEN, v okrese: Zvolen a pri uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného užívania celej parcely v plnom rozsahu, z ktorého oprávnenými budú Nina Malá, rod. Veľká, nar. 22.05.1982 a Milan Malý, nar. 05.03.1978 a povinnými budú mal. Roman Malý, nar. 12.02.2001 a mal. Mária Malá, nar. 15.11.1999. Fotokópia uznesenia Okresného súdu Zvolen, pod spis. zn.: 10P/88/2010, zo dňa 01.09.2010 je pripojená k tomuto návrhu.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby súd vydal nasledovné
Uznesenie:
Súd ustanovuje Zuzanu Dlhú, rod. Malú, nar. 28.05.1980, r. č.: 805528/7888, za kolízneho opatrovníka mal. Romanovi Malému, nar. 12.02.2001 a mal. Márii Malej, nar. 15.11.1999, deťom rodičov Niny Malej, rod. Veľkej, nar. 22.05.1982 a Milana Malého, nar. 05.03.1978, na ich zastupovanie pri uzavretí darovacej zmluvy medzi darkyňou Lujzou Malou, rod. Suchou, nar. 25.11.1954 a obdarovanými mal. Romanom Malým, nar. 12.02.2001 a mal. Máriou Malou, nar. 15.11.1999, ktorej predmetom je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 422 a to parcela KN C 396/1 o výmere 9245 m², druh pozemku orná pôda, nachádzajúca sa v k. ú. Zvolen, v obci: ZVOLEN, v okrese: Zvolen a pri uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného užívania celej parcely v plnom rozsahu, z ktorého oprávnenými budú Nina Malá, rod. Veľká, nar. 22.05.1982 a Milan Malý, nar. 05.03.1978 a povinnými budú mal. Roman Malý, nar. 12.02.2001 a mal. Mária Malá, nar. 15.11.1999.
Vo Zvolene, dňa 15.07.2010
Nina Malá, rod. Veľká
Milan Malý
Zmena pomerov a záujem dieťaťa
Zákon o rodine predpokladá situácie, kedy je potrebné súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť. V § 26 umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života maloletého, súd ju povolí len v odôvodnených prípadoch.
Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom:
- Výsluchu rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.
- Pomerov v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
- Názoru maloletého dieťaťa, ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.
- Znaleckého dokazovania. Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.
Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.
Zisťovanie pomerov dieťaťa a jeho názoru
Orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z.).
Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa (§ 21 zákona č. 305/2005 Z. z.).
Zisťovanie pomerov dieťaťa a názoru dieťaťa vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jednak na dožiadanie súdu, t.j. a) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorý má dané kompetencie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. a jednak vo svojej pôsobnosti v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.
Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku.
V zmysle Zákona o rodine v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov platí, že každý, kto má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, má aj spôsobilosť samostatne konať pred súdom v rozsahu tejto spôsobilosti. Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku.
Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Tieto zmeny boli zrealizované v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý už 13.12.2006 v New Yorku, ale taktiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka. Z uvedeného vyplýva, že osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života ako je napríklad kúpa potravín alebo výber miesta pobytu. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je preto v Občianskom zákonníka obsolentná.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony resp.
Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie ,,slabšieho subjektu“, a preto v záujme dodržania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať. Namiesto zásahu do spôsobilosti na právne úkony (napr. je vecou súdu, aby sa v procese dokazovania zameral na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti hospodáriť s majetkom. ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná ,,vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Nejde o dôkazný prostriedok - t.j. ohliadku ani výsluch svedka.
Dôvody pre obmedzenie spôsobilosti
Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. „Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí na zbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Z ust. § 10 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou.
V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I.ÚS 313/2012-52 vyslovil, že zbavením, resp. obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal i ďalšie dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí.
tags: #kolizny #opatrovnik #vzor