Rozvod je náročná životná situácia, ktorá ovplyvňuje nielen manželov, ale predovšetkým deti. V konaniach o rozvod manželstva, kde sú účastníkmi maloleté deti, zohráva dôležitú úlohu kolízny opatrovník. Tento článok sa zameriava na podmienky a postup kolízneho opatrovníka, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Právny rámec zastupovania maloletých detí
Právny základ pre zastupovanie maloletých detí v konaniach pred súdom tvoria Občiansky zákonník a Zákon o rodine. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Z uvedeného vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konaniach pred súdom. Maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine je súčasťou týchto práv a povinností. Zákon predpokladá dohodu rodičov na výkone rodičovských práv a povinností, ako aj na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, pri iných než bežných veciach je potrebný súhlas druhého rodiča.
Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Toto ustanovenie sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti. Ustanovenie § 31 ods. 4 Zákona o rodine hovorí, že na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.
Kolízny opatrovník: Kto to je a kedy sa ustanovuje?
Kolízny opatrovník je zástupca maloletého dieťaťa, ktorého ustanovuje súd v prípadoch, keď existuje potenciálny konflikt záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Ustanovuje sa uznesením súdu po začatí konania. Ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov).
Úlohy a povinnosti kolízneho opatrovníka
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine. Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm.).
Hlavné úlohy kolízneho opatrovníka:
- Zisťovanie pomerov dieťaťa: Kolízny opatrovník zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie súdu. Zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č.).
- Zisťovanie názoru dieťaťa: V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Kolízny opatrovník zohľadňuje vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne.
- Účasť na konaní: Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, čo mu umožňuje zúčastňovať sa na pojednávaniach, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie dôkazov a navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
- Predkladanie správ súdu: Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Pohovor s rodičom a zisťovanie pomerov
Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru.
Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.
Kolízny opatrovník si Vás môže pre pracovnú vyťaženosť pozvať priamo do svojej kancelárie, kde si s Vami prejde nižšie spomínané skutočnosti bez toho, aby videla Váš byt osobne. Ak Vás však kolízne pracovníčky navštívia osobne, pozrú si izbu, v ktorej dieťa spí, bude ich zaujímať, aký má režim, aké krúžky navštevuje a pod. Taktiež zisťujú informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa. To znamená, že zisťujú, či vo vzťahu k povahe Vašej práci, budete vedieť dieťa vychovávať osobne. Niektorí ľudia vykonávajú prácu mimo miesta bydliska detí, prípade chodia na týždňovky a pod. Taktiež ich bude zaujímať, či máte záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, Vaše názory na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi. Vo svojom konaní musí kolízny opatrovník postupovať tak, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania.
Ako sudcovia rozhodujú o finančných príkazoch pri rozvode
Možnosť namietať zaujatosť kolízneho opatrovníka
Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.
Zastupiteľnosť kolízneho opatrovníka
Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.
Kolízny opatrovník v rozvodovom konaní
V konaniach o rozvode, kde vystupujú maloleté deti, zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je chrániť záujmy dieťaťa, ktoré nemôže v konaní plne vystupovať samostatne. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu, ktorým je spravidla rodič, a kolízneho opatrovníka, ktorý vstupuje do konania v prípadoch, keď záujmy rodiča a dieťaťa môžu byť v konflikte. Po podaní návrhu na rozvod súd ustanoví uznesením maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní.
Priebeh konania s kolíznym opatrovníkom
V praxi to znamená, že kolízny opatrovník bude prítomný na rozvodovom pojednávaní. Súd sa ho bude pýtať na jeho názor na zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, striedavej starostlivosti, na výšku výživného, úpravu styku a podobne. Účelom kolízneho opatrovníka je zastupovanie záujmov dieťaťa, aby sa rodičia nedohodli na niečom, čo nie je v záujme dieťaťa. Konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb dieťaťa k obom rodičom.
Zároveň sociálny pracovník, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie - lekára, školy, súdu (v prípade podaného návrhu na rozvod, či zverenie dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, určenie, či zvýšenie výživného), má za úlohu prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujem rodičov o dieťa. Kolízny pracovník má disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií, pričom priestor na vyjadrenie má dať obom stranám a prešetriť pomery je potrebné na oboch stranách. Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje.
Psychologické aspekty rozvodu a deti
Rozvod je náročnou životnou situáciou pre všetkých zúčastnených a vždy je spojený so stratou. Ľudia pri ňom prežívajú stres podobný úmrtiu blízkeho človeka. Preto je prirodzené, že aj na spracovanie rozvodu potrebuje každý člen rodiny rôzny čas. Jeho zvládnutie závisí od osobnosti každého člena rodiny, od závažnosti narušenia vzťahov a od podpory okolia. Manželia všeobecne zvládnu rozvod najlepšie, ak si vzťah spracujú a uzatvoria. Deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek zmenu prežívania svojich rodičov, najmä ak spolu mali vybudovaný blízky vzťah. Vnímajú verbálne aj neverbálne správanie medzi nimi. Preto sú rodičia často prekvapení, pretože od detí čakali „šokovú“ reakciu, ale tie už niečo tušili. Postupne dochádza k adaptácii na novú situáciu a dieťa sa naučí fungovať v novovytvorených životných podmienkach.
Ako minimalizovať negatívny vplyv na deti
V prvom rade by si rozvádzajúci sa partneri mali uvedomiť, že rodičmi ostávajú do konca života. Dieťa ich nevníma ako bývalých partnerov, ale ako rovnocenných rodičov, ktorých ľúbi rovnako. U dieťaťa je hlavne potrebné eliminovať pocit zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Dieťa by malo byť o rozvode informované vecne, bez prehnaných emócií a katastrofického scenára. Je potrebné im zdôrazniť, že nestrácajú ani jedného zo svojich rodičov. Vyhľadať psychológa je prínosné vtedy, keď cítime, že sami si už ďalej nevieme pomôcť a už nenachádzame podporu v našom okolí. Je to tiež možnosť v prípade, keď niekto nechce svoje pocity a situáciu riešiť s okolím. Psychológ je neutrálna osoba, ktorej sa môžete bez zábran zveriť.
Psychológovia tvrdia, že rozvod je druhou najtraumatizujúcejšou udalosťou v živote človeka. Nasleduje hneď po smrti rodičov a detí. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Dieťa zažíva neistotu, strach, často sa ani nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Býva vťahované do sporov, ktoré sa ho priamo netýkajú, avšak vyvolávajú v ňom výčitky svedomia a zdanie, že je vinné za to, že rodičia sa hádajú. Vedieť dohodnúť sa, je jedna z najťažších vecí, ale treba mať na zreteli, že prvoradý by nemal byť záujem dospelých, ale zdravý a pokojný vývoj dieťaťa a eliminovanie bolestného dopadu rozvodu na dieťa. Aj stretávanie sa dieťaťa s druhým rodičom nemá byť pre dieťa traumou, ale nesmie byť vnímané ani rodičmi ako obeť a utrpenie. Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu.
Ak budete v pohode a plný nádeje vo veci budúce, deti to priaznivo ovplyvní a lepšie sa so všetkým vyrovnajú. Snažte sa o pozitívny, radostný a optimistický prístup vo výchove a stretnutiach s vašimi deťmi.
Striedavá starostlivosť
Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť. Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na Váš nesúhlas by sa neprihliadalo. Súd by však skúmal či by takáto starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa alebo nie. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Striedavá osobná starostlivosť je najlepším riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi. Psychologické výhody takého riešenia sú jasné. Odpadajú časté krátkodobé návštevy otca, ktoré vyvolávali v matke dieťaťa napätie. Pri dlhšom styku sa otec a dieťa lepšie spolu zžijú, stratí sa fenomén „nedeľných návštev“, spolužitie sa viac priblíži všednému životu. Eliminuje sa možnosť podplácania /štylizované výlety, prechádzky, návštevy kultúrnych podujatí, cukrární/ a budovania „neprirodzene pozitívneho obrazu“ v očiach dieťaťa. Dieťa sa má možnosť oboznámiť aj s problémami a starosťami druhého rodiča, jeho vzťah sa stane objektívnejším.
Ako sudcovia rozhodujú o finančných príkazoch pri rozvode
V okrese Topoľčany bolo doposiaľ spísaných cca 10 návrhov na striedavú starostlivosť, pričom už môžeme skonštatovať, že v tejto chvíli máme k dispozícii aj rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, pričom obaja rodičia sa na pojednávaní dohodli na striedavej osobnej starostlivosti týkajúcej sa 14 ročného dieťaťa, hoci pôvodne malo byť zverené do výlučnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník, ktorý mal k pojednávaniu prešetrené pomery na oboch stranách flexibilne zareagoval na zmenu a dohodu rodičov a keďže nevidel dôvody, aby ju neschváli, doporučil zmene situácie vyhovieť. Dokonca za okres Topoľčany môžem konštatovať, že pracovníčky k svojej práci pristupujú naozaj zodpovedne a fundovane, bez spoločenských a historických predsudkov a máme veľa detí, ktoré sú zverené do výlučnej starostlivosti otca. V horších prípadoch sú deti rozdelené, čo však často súvisí s názorom dieťaťa samotného.
Rodičovský príspevok pri striedavej starostlivosti
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Návrh na striedavú starostlivosť
V prípade, že by ste chceli požiadať súd, aby zveril Vaše dieťa/deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Miestne príslušný na konanie bude súd, v obvode ktorého mám mal. dieťa v čase podania návrhu bydlisko určené dohodou rodičov. Pokiaľ máte záujem o zverenie detí do striedavej starostlivosti, súd sa Vaším návrhom bude zaoberať. Súd totiž musí skúmať, či je striedavá starostlivosť vhodná v každom individuálnom prípade, ak s ňou súhlasí čo i len jeden z rodičov. Ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa či už do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliada najmä na najlepší záujem mal. dieťaťa a tiež na ďalšie individuálne okolnosti. Súd pritom pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti vždy prihliadne aj na názor mal. dieťaťa. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti mal. dieťaťa. Rovnako súd bude skúmať schopnosť oboch rodičov postarať sa o mal. dieťa, ich schopnosť navzájom spolu komunikovať, nehovoriac o tom, že súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.
Rozvodové konanie
O právoplatnom ukončení manželstva musí rozhodnúť súd, ktorému je potrebné preukázať splnenie podmienok na rozvod. Dôvody na rozvod posudzuje sudca vždy individuálne. Zákon o rodine uvádza, že „súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia“. Na to, aby súd manželstvo v zmysle zákona rozviedol, nie je potrebný súhlas oboch manželov.
Návrh na rozvod
Návrh na rozvod sa podáva na miestnom súde, kde mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak aspoň jeden z nich tam i naďalej žije. Rozvodové papiere tvorí žiadosť o rozvod a príslušné dokumenty. Informácie o manželstve - kedy vzniklo, ako prebiehalo a jasne opísaný dôvod rozvodu. Ak ste zároveň aj rodičmi neplnoletých detí, z návrhu musí byť zrejmé, ako si predstavujete starostlivosť o ne. Či budú zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo máte záujem o striedavú či spoločnú osobnú starostlivosť. Návrh môžete súdu doručiť osobne, poslať poštou alebo elektronicky. Podanie sa posiela súdu v dvoch vyhotoveniach, a ak máte maloleté deti tak v troch (jedno dostane kolízny opatrovník).
Priebeh rozvodového konania
Po podaní žiadosti súd oboch manželov vypočuje. Ako dlho trvá samotný rozvod, závisí najmä od schopnosti manželov sa dohodnúť. „Kým sa uskutoční prvé pojednávanie, od podania návrhu na rozvod ubehne niekoľko týždňov až mesiacov. Zákon konkrétnu lehotu nedefinuje. Súd pritom neskúma len ich dôvody, ale rozvod všeobecne,“ spresňuje Biskupič. Nie je pritom podstatné, ktorý z partnerov žiadosť o rozvod podal. Rozvod manželstva s maloletými deťmi sa posudzuje prísnejšie. Ak sú účastníkmi konania aj maloleté deti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im po podaní žiadosti o rozvod určí kolízneho opatrovníka. Jeho úlohou je zastupovanie práv dieťaťa v konaní.
Náklady na rozvod
Celkové náklady závisia od toho, či bude potrebný rozvodový právnik, alebo vypracovanie odborných psychologických posudkov. Pri bezproblémovom rozvode zaplatíte iba spomínaný poplatok. Ak sa ale manželia nevedia dohodnúť, celkové náklady môžu byť vyššie. Spomínaný kolok zvyčajne platí navrhovateľ a o úhrade ďalších súdnych trovov sudca rozhodne v závere konania. Rozvodový právnik môže zastupovať iba jedného z manželov, preto si ho platí každý sám. To, koľko rozvodovému právnikovi zaplatíte, závisí od dohody a množstva právnych úkonov. V prípade, že potrebujete len spísať návrh na rozvod, to bude menej, než ak bude nutné aj zastupovanie na súde. Pri snahe o rozvod dohodou sa môžu objaviť aj poplatky za služby mediátora alebo poradcu. Vďaka ich pomoci existuje šanca docieliť vzájomnú dohodu, ktorá bude výhodná pre obe strany. Navyše skráti čas konania. Vhodná je aj pomoc psychológa.
Dohoda pri rozvode
„V slovenskom právnom poriadku neexistuje nič také ako ,rozvod dohodou‘. Ako uvádza spomínaný zákon o rodine, manželstvo môže ukončiť iba súd. Dohoda teda nie je právne vymáhateľná a je nevyhnutné podať žiadosť o rozvod,“ objasňuje Biskupič. „Manželia sa však môžu dohodnúť, akým spôsobom bude rozvod prebiehať, či predtým absolvujú manželskú poradňu, ako si rozdelia majetok alebo starostlivosť o deti. Dohoda pri rozvode prináša viaceré výhody. Ak sa obaja manželia zhodnú na rozvode, súd nemusí preverovať rozvrat vzťahu do hĺbky, čo skráti celkovú dĺžku konania. Príčiny rozvratu manželstva nemusia byť skúmané. Rozdelenie majetku manželov je možné až po skončení rozvodového konania. Všetko, čo ste spoločne nadobudli počas manželstva, sa musí spravodlivo rozdeliť. Výška výživného a starostlivosť o deti sa nastavuje počas konania, a teda vtedy, keď ešte nepoznáte svoje budúce majetkové pomery. Preto by ste sa mali snažiť o dohodu o rozdelení majetku už počas rozvodu. Záväznú platnosť bude mať však až po jeho skončení. Možno vás prekvapí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí dedičstvo alebo dar jednému z manželov. Rovnako ani veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania.