Kolektívna zmluva pre učiteľov: Odchodné, odstupné a ďalšie benefity

Kolektívna zmluva je zásadný nástroj sociálneho dialógu, ktorý upravuje pracovné podmienky a podmienky zamestnávania zamestnancov. V školstve zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok pre pedagogických a odborných zamestnancov. Tento článok sa zameriava na kolektívnu zmluvu pre učiteľov, s dôrazom na podmienky odchodu do dôchodku a ďalšie benefity, ktoré z nej vyplývajú.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa a jej význam

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi zástupcami štátu, zamestnávateľov a zamestnancov na odvetvovej úrovni. Každý zamestnávateľ, na ktorého sa táto zmluva vzťahuje, je povinný zaručiť svojim zamestnancom štandard dohodnutý v zmluve. To však nevylučuje možnosť dohodnúť si na podnikovej úrovni priaznivejšie podmienky.

Dňa 26. júna 2025 bola zástupcami KOZ SR podpísaná Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (KZVS) pre zamestnancov vo verejnej a štátnej službe, s platnosťou od 1. júla 2025 do 31. decembra 2025. Táto zmluva prináša lepšie podmienky pre zamestnancov pracujúcich pre štát.

Rozsah platnosti kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva sa vzťahuje na zamestnancov zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., a to bez ohľadu na ich odborovú príslušnosť. Medzi týchto zamestnávateľov patria:

• Orgány štátnej správy (ministerstvá, regionálne školské úrady).
• Ďalšie rozpočtové organizácie štátu (Štátny inštitút odborného vzdelávania, Centrum vedecko-technických informácií).
• Obce (materské školy, základné školy).
• Vyššie územné celky.
• Príspevkové organizácie štátu (Národný inštitút vzdelávania a mládeže).
• Verejné a štátne vysoké školy.
• Slovenská akadémia vied a verejné výskumné inštitúcie.
• Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkvi alebo inej právnickej a fyzickej osoby (ak ide o pedagogických a odborných zamestnancov).
• Základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkvi alebo inej právnickej a fyzickej osoby (ak ide o pedagogických a odborných zamestnancov).

Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia s výnimkou súkromných základných a stredných škôl a cirkevných škôl za určitých podmienok. Na pedagogických a odborných zamestnancov súkromných škôl sa zmluva vzťahuje len v prípade, ak súkromná škola pri odmeňovaní nepostupuje podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.

Pracovný čas a dovolenka

Kolektívna zmluva upravuje aj pracovný čas a nárok na dovolenku. V záujme vytvárania priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a v zmysle § 85 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ určuje pracovný čas na 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pre zamestnancov, ktorí pracujú v dvojzmennej prevádzke (napr. učitelia materských škôl), je pracovný čas 36 a 1/4 hodiny týždenne.

Základná výmera dovolenky je päť týždňov. Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, a zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, má nárok na šesť týždňov dovolenky. Učitelia a odborní zamestnanci majú nárok na „najmenej“ deväť týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Na rozsah nároku zamestnanca na dovolenku nemá vplyv nadobudnutie účinnosti kolektívnej zmluvy v priebehu kalendárneho roka.

Odchodné a odstupné pre učiteľov

V pracovnom práve sa často stretávame s pojmami "odstupné" a "odchodné". Hoci sa oba týkajú peňažných plnení poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ich účel a podmienky sú odlišné.

Rozdiely medzi odstupným a odchodným

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Toto plnenie vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení tohto pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo. Na rozdiel od odchodného, odstupné môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viackrát. Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa.

Odchodné, na druhej strane, predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi iba raz. Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

Dôležité je zdôrazniť, že ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely, ktorý je upravený v § 134 Zákonníka práce. V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa pri výpočte odstupného a odchodného vychádza z funkčného platu.

Právna úprava odchodného a odstupného vo verejnej správe

Podmienky, za ktorých zamestnávatelia poskytujú zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odstupné a odchodné, ako aj výšku daných plnení, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. K ďalším predpisom patrí zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje maximálnu výšku odstupného a odchodného. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Zákonník práce ako základný predpis

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) predstavuje základný právny predpis, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Ustanovuje minimálnu sumu odstupného a situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť odstupné. To umožňuje zamestnávateľom dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve, resp. upraviť vo vnútornom predpise poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce, a to čo sa týka výšky, ako aj dôvodov poskytnutia odstupného.

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného aj maximálnu výšku odstupného a odchodného pre zamestnancov v tejto sfére.

Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je dôležitý pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa tohto zákona. Pri poskytovaní odchodného a odstupného je potrebné vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre týchto zamestnávateľov.

Podmienky nároku na odstupné

V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákonníka práce, odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, t. j. zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, alebo z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. nadbytočnosť zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť.

V prípade pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vymedzených zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na odstupné vzniká aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Obdobne v prípade vysokoškolských učiteľov podľa zákona č. 131/2002 Z. z.

Pedagogickému zamestnancovi školy, ktorý u zamestnávateľa odpracoval 30 rokov a z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku končí svoj pracovný pomer, bude vyplatené 4-mesačné odstupné. Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. sa pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné

Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Ak zamestnanec po doručení výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce si nárokuje odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že u zamestnávateľa odpracoval tri roky, z toho jeden rok v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a dva roky na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v danom prípade však zamestnancovi nepatrí odstupné z dôvodu, že do trvania zamestnania na účely poskytovania odstupného sa započítava len pracovný pomer.

Podmienky nároku na odchodné

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

• Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
• Zamestnancovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Výška odchodného

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Odchodné je zákonodarcami upravené v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca po splnení podmienok v zmysle § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ môže mať v interných predpisoch, v kolektívnej zmluve upravené poskytovanie odchodného nad tento zákonný nárok. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. Nárok na odchodné je v sume najmenej priemerného mesačného zárobku podľa Zákonníka práce.

Kolektívne zmluvy a ich vplyv na výšku odstupného a odchodného

U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné pri poskytovaní odchodného a odstupného vychádzať aj z ustanovení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na obdobie 01. 07. 2025 - 31. 12. 2025 je záväzná pre všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej službe.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pre verejnú a štátnu službu sú podpísané s platnosťou do 31. 8. 2024. Súčasťou kolektívnych zmlúv, ktorých zámerom je vytváranie priaznivejších pracovných podmienok a podmienok zamestnávania sú, okrem valorizácie platových taríf, aj tzv. sociálne benefity, a to: skrátenie pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, prídel do sociálneho fondu.

Ďalšie benefity vyplývajúce z kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva zahŕňa aj ďalšie sociálne benefity, ako napríklad:

• Priaznivejšie nastavenie dĺžky pracovného času.
• Navýšenie výmery dovolenky o jeden týždeň oproti zákonnému rámcu.
• Odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rámec zákona.
• Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.
• Prídel do sociálneho fondu.
• Nárok na 2 dni pracovného voľna na zotavenie - sick days.

Zvýšenie platov v školstve

Zvýšenie platov zamestnancov v školstve bolo predmetom samostatných rokovaní medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Výsledkom týchto rokovaní je dohoda o navýšení platov o 7 % od 1. septembra 2025 a o ďalších 7 % od 1. januára 2026, čo bolo následne potvrdené schválením novely zákona č. 553/2003 Z. z. v Národnej rade SR.

Na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zvýši od 1. januára 2026 o 5 %.

Sociálny dialóg a budúcnosť kolektívnych zmlúv

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je výsledkom sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni. Odborári predpokladajú, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2026 bude podpísaná na jeseň. Táto KZ je záväzná pre zmluvné strany a zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere. Táto KZ je platná dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Účinnosť tejto KZ sa začína dňom 1. januára 2026.

tags: #kolektivna #zmluva #ucitelov #odchodne