V pracovnoprávnych vzťahoch môže dochádzať k rôznym škodám, či už majetkového alebo nemajetkového druhu. Zákonník práce túto skutočnosť zohľadňuje a komplexne upravuje náhradu škody v pracovnoprávnych vzťahoch, preto nemožno subsidiárne aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o deliktuálnej zodpovednosti. Pracovnoprávny zodpovednostný vzťah je vždy odvodeným vzťahom, ktorý nemôže existovať bez predchádzajúceho základného pracovnoprávneho vzťahu. Ak však zamestnanec spôsobí škodu, povinnosť náhrady tejto škody trvá aj po skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ide o tzv. subjektívnu zodpovednosť. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov osobitnej zodpovednosti. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ak zavinene porušíte povinnosť pri výkone svojej práce, v dôsledku ktorej vznikne zamestnávateľovi škoda, budete povinná ju nahradiť.
Predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu
Pre vznik všeobecnej povinnosti zamestnanca nahradiť škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady:
- porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (keď bola škoda zapríčinená porušením povinnosti),
- zavinenie zamestnanca.
Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne; ak chýba len jeden z nich, zamestnanec nie je v danom prípade povinný nahradiť škodu. Povinnosť, ktorú je zamestnanec povinný plniť, musí byť uložená všeobecne záväzným právnym predpisom, pracovnou zmluvou, kolektívnou zmluvou, pokynmi nadriadených zamestnancov alebo napríklad povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného poriadku. Zamestnanec poruší povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi vtedy, ak takouto činnosťou objektívne a subjektívne sledoval plnenie svojich pracovných úloh.
V prípade, ak zamestnanec spôsobí pri plnení pracovnej úlohy alebo v priamej súvislosti s týmto plnením škodu tretej osobe, zodpovedá za ňu len vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ následne nesie zodpovednosť voči tejto tretej osobe. To však neplatí, ak išlo o tzv. exces, t. j. ak zamestnanec spôsobil škodu nie v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností.
Ak dôjde k vzniku škody zároveň porušením povinností zo strany zamestnávateľa, potom je povinnosť zamestnanca nahradiť škodu obmedzená na pomernom princípe.
Rozsah náhrady škody
Zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Pri náhrade škody spôsobenej z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Pri určení výšky náhrady škody je smerodajný čas, kedy došlo k poškodeniu alebo zničeniu veci. Pri nových veciach sa poskytuje celá náhrada a pri starších veciach je potrebné prihliadnuť na ich opotrebenie, ale náhrada škody by mala byť vyjadrená trhovou cenou veci v čase jej poškodenia alebo zničenia.
Kedy patrí zamestnancovi náhrada mzdy?
Príklad výpočtu náhrady škody z nedbanlivosti:
Predavačka v spoločnosti Potraviny s.r.o. neúmyselne poškodila tovar v hodnote 1000 eur. Priemerná mesačná mzda predavačky bola vo výške 800,00 eur. Spoločnosť Potraviny s.r.o. môže od predavačky požadovať náhradu škody maximálne do výšky 3200 eur (štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku).
Povinnosť oznámiť a prerokovať škodu
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá. Ak sa však zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. Jednomesačná poriadková lehota má začínať plynúť zistením škody.
Premlčanie nároku na náhradu škody
Keďže ide o občianskoprávny vzťah a Zákonník práce neobsahuje osobitnú úpravu, premlčanie sa spravuje § 106 Občianskeho zákonníka, kedy právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Osobitná zodpovednosť
Osobitná zodpovednosť sa uplatňuje vtedy, ak bola medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti na ochranu hodnôt zverených zamestnancovi na zúčtovanie (napr. hotovosť, tovar, ceniny, zásoby materiálu). Túto dohodu možno uzavrieť len so zamestnancom, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony (vo veku nad 18 rokov), a musí byť písomná. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (manko) na zverených hodnotách, je vždy povinný uhradiť tento schodok v plnej výške, pokiaľ nepreukáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Na rozdiel od všeobecnej povinnosti náhrady škody sa v tomto prípade zavinenie zamestnanca predpokladá a zamestnávateľ ho zamestnancovi nedokazuje.
Zodpovednosť za stratu zverených predmetov
Ďalším prípadom osobitnej zodpovednosti je zodpovednosť za stratu zverených predmetov, ktoré boli zverené na základe písomného potvrdenia (napr. mobilný telefón, notebook, auto). V takom prípade je zamestnanec povinný nahradiť škodu v plnej výške (bez obmedzenia), pokiaľ nepreukáže, že škoda vznikla úplne alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Ak hodnota veci presahuje čiastku 50 000 CZK (predpokladá sa prepočet na EUR, ide o cca 2000 EUR), musí byť aj v tomto prípade so zamestnancom uzatvorená písomná dohoda. Zamestnanec však môže od dohody o zodpovednosti písomne odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril podmienky na zaistenie ochrany zverených predmetov pred ich stratou.
Zrážky zo mzdy
Zrážky zo mzdy zamestnanca upravuje § 131 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca len pre nároky uvedené v § 131 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, kam však nárok zamestnávateľa na náhradu mzdy nepatrí. Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Z uvedeného vyplýva, že po vzniku škody musí zamestnávateľ najprv prerokovať náhradu škody so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Predpokladom výkonu zrážok za účelom náhrady škody je, že zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a uzavrie so zamestnávateľom písomnú dohodu o spôsobe jej náhrady zrážkami zo mzdy. Uznanie záväzku náhrady škody zo strany zamestnanca sa musí vzťahovať k určitej sume, teda musí byť realizované až po vzniku škody a jej vyčíslení. Rovnako písomná dohoda o spôsobe náhrady škody zrážkami zo mzdy musí byť uzatvorená medzi zamestnancom a zamestnávateľom až po vzniku škody, po jej vyčíslení a uznaní zo strany zamestnanca. Pokiaľ náhrada škody presahuje sumu 50,- EUR, je zamestnávateľ povinný náhradu škody a dohodu o jej náhrade najprv prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu
Poistenie zodpovednosti zamestnanca (ľudovo často nazývané „poistka proti blbosti“) chráni zamestnanca pred finančným dopadom škôd, ktoré neúmyselne spôsobí svojmu zamestnávateľovi pri plnení pracovných povinností. Ak v práci niečo poškodíte alebo spôsobíte inú škodu, poisťovňa za vás túto škodu, ak je poistením krytá, uhradí (do výšky poistnej sumy a po odpočítaní spoluúčasti), čím chráni vaše osobné financie. Zamestnávateľ môže toto poistenie uzatvoriť aj hromadne pre svojich zamestnancov.
Poistenie využijete v situáciách, keď svojou činnosťou spôsobíte zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti. Dôležité je vedieť, že poistenie sa môže využiť len vtedy, ak škoda vznikla pri plnení pracovných povinností - nie cestou do práce, počas pracovnej prestávky ani pri využívaní služobného auta na súkromné účely. Poistenie nekryje škody spôsobené úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Nevzťahuje sa ani na „manká“ (schodok na zverených hodnotách) a stratu zverených vecí. Niektoré druhy škôd sú síce štandardne vylúčené, ale dajú sa pripoistiť, napríklad škody na zverenom motorovom vozidle či škody spôsobené chybne vykonanou prácou.
Výpočet poistnej sumy
Ideálne je nastaviť poistnú sumu (t. j. maximálnu sumu, ktorá môže byť vyplatená ako náhrada škody) tak, aby pokryla maximálny možný nárok zamestnávateľa, teda u zamestnancov 4-násobok priemerného mesačného zárobku.
Tip: Je výhodnejšie poistiť sa v jednom balíku s jednou zmluvou, keďže od objemu poistného závisia aj zľavy, ktoré vám poisťovňa poskytne.
Kedy zamestnanec za škodu nezodpovedá?
Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že ju nezavinil. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zamestnávateľ porušil nejakú právnu povinnosť, napríklad nezabezpečil ochranné prostriedky pri práci s chemikáliami, môže za škodu zodpovedať on. Danú škodu by som považoval za škodu v zmysle § 181 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko vykonávanie tohto druhu podnikania so sebou nesie riziko podobných škodných udalostí. V tomto prípade, teda určite nezodpovedáte za škodu Vy.
tags: #narok #zamestnavatela #na #nahradu #skody