Pri skončení pracovného pomeru sa zamestnanci často stretávajú s pojmami ako odstupné a odchodné. Hoci obe predstavujú finančné plnenia, ich účel a podmienky nároku sa líšia. Zatiaľ čo odstupné je kompenzáciou za stratu zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa, odchodné slúži ako forma odmeny za celoživotnú prácu pri odchode do dôchodku.
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Toto plnenie sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu. Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.
Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné.
Podmienky nároku na odchodné
Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Prvou podmienkou na priznanie odchodného je teda skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov, pričom musí ísť o prvé skončenie pracovného pomeru. V prípade, ak zamestnanec aj dosiahne dôchodkový vek alebo ak pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a z toho dôvodu mu bude prináležať invalidný dôchodok, ale nepožiada o skončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne.
Druhou podmienkou na poskytnutie odchodného v uvedených prípadoch je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Teda zamestnanec nežiada o poskytnutie odchodného zamestnávateľa, tak ako niektorí zamestnávatelia aplikujú uvedené ustanovenie Zákonníka práce v praxi z dôvodu, že na jeho poskytnutie má zamestnanec po splnení stanovenej podmienky, ktorou je požiadanie Sociálnej poisťovne o poskytnutie dôchodku v Zákonníku práce stanovených termínoch, právny nárok, ale zamestnanec je povinný požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov.
V tomto prípade vzniká zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku, nárok na odchodné len v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti zamestnanca, ktorú podal Sociálnej poisťovni pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po skončení pracovného pomeru. Aj v tomto prípade teda ide o podanie žiadosti na predčasný starobný dôchodok Sociálnej poisťovni, nie o žiadosť o odchodné danú zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi žiadosť o odchodné zamestnanec nepredkladá. V prípade odchodu do predčasného dôchodku je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti o tento dôchodok podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Kedy zamestnanec nemá nárok na odchodné?
Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. V niektorých prípadoch sa stáva, že zamestnanec si síce podá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku, ale zamestnanec nesplní podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku a poisťovňa mu teda predčasný starobný dôchodok neprizná. V takomto prípade nebude zamestnávateľ povinný odchodné takému zamestnancovi vyplatiť.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. V takýchto prípadoch zamestnávateľ odchodné nevyplatí.
Výška odchodného
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Priaznivejšia výška odchodného môže byť napríklad predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy. Pôjde však vždy len o výšku odchodného v prípade prvého skončenia pracovného pomeru. Upozorňujeme, že ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, t. j. vo vyššej sume, ako upravuje Zákonník práce, vznikne mu záväzok vždy poskytnúť odchodné v takej výške a nebude sa môcť viac opierať o ustanovenia Zákonníka práce. Zamestnanec by si totiž nárok na odchodné vo výške podľa kolektívnej zmluvy mohol uplatniť aj na súde. Spomínaná spodná hranica limitujúca výšku najnižšieho odchodného je určená sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ktorému sa odchodné poskytuje. V niektorých prípadoch sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú aj na vyššej sume, napríklad na trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely.
Príklady z praxe
Príklad č. 1
Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad č. 2
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovni na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad č. 3
Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Príklad č. 4
Anna pracuje celý život ako učiteľka na strednej škole. Vznikol jej nárok na starobný dôchodok k 31. 12. 2021. Ešte 28. 12. 2021 požiadala Sociálnu poisťovňu o poskytnutie starobného dôchodku. Pracovný pomer ukončila k 31. 12. 2021. Zamestnávateľ jej bude musieť vyplatiť odchodné.
Invalidný dôchodok a odchodné
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť na daný účel viac ako 70%. V prípade, že zamestnancovi bude priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, má nárok na odchodné, ak splní ostatné podmienky. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi, že mu bol priznaný invalidný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Invalidný dôchodok - 0€?
Súvisiace tlačivá a dokumenty
Pri vybavovaní odchodného je potrebné predložiť zamestnávateľovi doklad o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Medzi súvisiace tlačivá patria napríklad:
- Žiadosť o vyplatenie odstupného
- Dohoda o skončení pracovného pomeru