Vysoké Tatry, národný poklad Slovenska, sú neustále v centre pozornosti, či už z dôvodu ich prírodných krás, turistického potenciálu, alebo výziev spojených s ich ochranou a udržateľným rozvojom. Revitalizácia Tatier je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty, od ochrany prírody až po rozvoj turizmu a infraštruktúry, a vyžaduje si koordinované a dlhodobé úsilie.
Historické vplyvy na tatranský ekosystém
Kolonizácia tatranského úpätia pokračovala aj v šestnástom a sedemnástom storočí. Obyvateľstvo už existujúcich obcí posilnili valaskí novousadlíci. Hustejšie osídlenie a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy sa prejavilo vo zvýšenom nápore na tatranské lesy. Spočiatku majitelia lesov umožňovali voľnú ťažbu dreva s podmienkou, že sa nebude ďalej speňažovať. Od šestnásteho storočia sa však predaj a spracovanie dreva stalo výnosným podnikaním. V sedemnástom storočí sa veľmi rozmohlo aj pastierstvo, ktoré využívalo takmer všetok vegetačný kryt na území Vysokých Tatier, kde priemerná výška hornej hranice pasienkov dosahovala až 2 000 metrov. Vypaľovanie kosodreviny s cieľom rozšírenia pastvy vážne narušilo pôvodný ekosystém, čím došlo k erózii pôdneho krytu a porušeniu vodného režimu so všetkými negatívnymi následkami.
Počas tureckej invázie do strednej Európy a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na armádu sa z podnetu Habsburgovcov začalo na území Vysokých Tatier rozvíjať aj baníctvo. Banská technika bola však veľmi primitívna a výsledky ťažobných pokusov takmer mizivé.
Veda a turizmus v Tatrách
Prvá polovica sedemnásteho storočia je obdobím vedeckého skúmania Tatier. Do poznávania Tatier sa veľkou mierou zapojil aj Matej Bel, ktorý vlastivedu liptovských Tatier zahrnul do druhého zväzku jeho diela. Okrem textu obsahuje aj cennú mapu, ktorú vypracoval slávny slovenský kartograf Samuel Mikovíny. Vedecké diela M. Bela a ďalších domácich autorov prenikli za hranice Uhorska, a tak svet objavil Tatry. Do neznámej časti Karpát sa vydalo veľa európskych učencov.
Turistika sa však do Tatier dostala oveľa neskôr ako do Álp. Do konca osemnásteho storočia ešte prakticky neexistovala. Hlavnou príčinou oneskoreného príchodu turistov do Karpát boli ťažkosti spojené s namáhavým cestovaním. Na konci osemnásteho storočia bola síce založená najstaršia tatranská osada Starý Smokovec, ale skutočný rozvoj turistiky na území Vysokých Tatier sa začal až po ukončení výstavby Košicko - bohumínskej železnice, ktorou Tatry získali dopravné spojenie s Budapešťou, Prahou, Wroclawom a po dokončení Považskej železnice aj s Bratislavou a Viedňou. Ako druhá v poradí vyrástla na území dnešného mesta Vysoké Tatry osada Štrbské Pleso a potom nasledovali Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. V roku 1900 mohli všetky tatranské ubytovacie zariadenia prijímať hostí a Tatry sa postupne stávali vyhľadávanou turisticko - rekreačnou oblasťou. Hlavným centrom kúpeľníctva sa v roku 1875 stal Nový Smokovec.
Vznik a vývoj Tatranského národného parku (TANAP)
Dnes uplynulo 65 rokov od schválenia zákona o vzniku Tatranského národného parku (TANAP). Ten vstúpil do platnosti 1. januára 1969 a odvtedy prešiel najväčší národný parku na Slovensku veľkými zmenami. Územie TANAP spravujú dve štátne organizácie, a to Správa TANAP z titulu ochrany prírody a Štátne lesy (ŠL) TANAP z titulu správy majetku štátu a zákona o lesoch.
V počiatkoch vzniku národného parku si dali lesníci a ochranári za úlohu najmä revitalizovať územie TANAP. To bolo za dlhé stáročia dosť významne negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Išlo predovšetkým o ťažbu dreva či veľkoplošné pasenie dobytka a následný vplyv na lesné ekosystémy. Dali si tak za úlohu postupne zalesniť park a vznikol program starostlivosti o TANAP, ktorý bol zásadným legislatívnym dokumentom. Podľa námestníka ŠL TANAP Mariána Šturcela, "Za tých 65 rokov pribudlo viac lesov a ich kvalita sa zároveň zvýšila. Pomocou krokov v tých prvých rokoch sa podarilo eliminovať negatívne zásahy človeka, čo malo okamžitý odraz na zlepšení stavu prírody." Zároveň sa podľa neho zvýšila aj návštevnosť i záujem o TANAP, pričom dnes je turizmus dominantným prvkom Tatier.
V roku 1993 boli Tatry spolu s poľskou časťou národného parku v rámci medzivládneho programu UNESCO Človek a biosféra zapísané do svetového zoznamu biosférických rezervácií. V súčasnosti Správa TANAP-u, ako odborná organizácia ochrany prírody v riadení Ministerstva životného prostredia SR, spracovala návrh nového programu starostlivosti o TANAP.
Zonácia TANAP-u a súvisiace výzvy
Dlhoročným problémom TANAP-u je zonácia, ktorá by mala vyňať časti národného parku s lyžiarskymi strediskami z najvyššieho stupňa ochrany prírody. Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka, "to, že lyžiarske stredisko je v 5. stupni ochrany prírody, devalvuje skutočné kvality prírody." V poslednom období sa vo Vysokých Tatrách investujú nemalé finančné prostriedky do budovania infraštruktúry, podľa ochranárov je to však späté s históriou národného parku. Majko konštatoval, že Správa TANAP vie pri dodržaní všetkých legislatívnych podmienok akceptovať aj modernizáciu tohto územia.
Kritika zonácie a obavy obyvateľov
Obyvatelia Vysokých Tatier sa obávajú, že zonácia zhorší ich životné podmienky pre možné zahusťovanie stavieb v národnom parku. Popri neštátnych ochranároch a vedcoch sa voči predloženej zonácii Tatranského národného parku postavili aj obyvatelia mesta Vysoké Tatry. Tí kritizujú najmä ďalší stavebný boom, ktorý sa po jej prijatí v nezmenenej podobe spustí. Zásadné výhrady voči návrhu zonácie Tatranského národného parku najnovšie sformulovali občianske združenia Žijem v Tatrách!, Spoznávajme Tatry a TATRY 22. Podávajú k nej hromadnú pripomienku s názvom "Za poctivú zonáciu TANAP-u aj pre občanov Vysokých Tatier" a žiadajú, aby sa súčasný návrh zonácie TANAP-u prepracoval. Hromadná pripomienka je nástroj, ktorým sa verejnosť zapája do tvorby zákonov a legislatívneho procesu. Ak hromadnú pripomienku z Vysokých Tatier podporí najmenej 500 osôb, ministerstvo životného prostredia sa ňou musí povinne zaoberať a viesť o nej rozporové konanie. Výhrady voči dokumentu formulujú miestni obyvatelia, akademická obec aj viaceré environmentálne organizácie. Kritici upozorňujú na možné oslabenie ochrany prírody, rozšírenie stavebnej činnosti či riziká pre plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii. Rezort naopak tvrdí, že cieľom zonácie je zaviesť jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku.
Pod hromadnú pripomienku k návrhu zonácie sa podpisujú aj obyvatelia mesta Vysoké Tatry. Podľa jednej z iniciátoriek Jany Bobulovej návrh v súčasnej podobe považujú za neprijateľný a žiadajú jeho prepracovanie. Do podania sa zatiaľ zapojilo takmer 1 200 ľudí. Iniciátori tvrdia, že návrh môže zhoršiť životné podmienky obyvateľov najmä pre možné zahusťovanie výstavby. Podľa nich majú nové pravidlá otvárať priestor najmä pre apartmánové domy súkromných vlastníkov na úkor zelene, ktorá zabezpečuje ozdravnú funkciu územia. Kritizujú aj spôsob prípravy dokumentu, ktorý podľa nich neprebehol formou odbornej ani verejnej diskusie zohľadňujúcej potreby miestnych obyvateľov a podnikateľov.
Výhrady smerujú aj k plánovanému rozšíreniu stavebnej činnosti v zónach D, a to aj mimo intravilánu mesta. Podľa autorov pripomienky by sa tým mohli realizovať projekty bez posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže zonácia by už nevyžadovala proces EIA ani zisťovacie konania. Obávajú sa zhoršenia kvality životného prostredia, oslabenia ochrany územia či masívneho rozvoja cestovného ruchu. Nedostatky v návrhu identifikovala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Názory ochranárov a akademikov
Spoločnú kritickú tlačovú správu vydali organizácie My sme les, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife Slovensko a Zelená väčšina. Podľa nich návrh nerešpektuje zákon o ochrane prírody ani medzinárodné štandardy pre národné parky a môže ohroziť aj plnenie záväzkov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti. Organizácie upozorňujú, že dokument obsahuje nové plochy pre zjazdovky, lanovky a stavebné objekty, a to aj v územiach s najvyšším stupňom ochrany či v nedotknutých lokalitách Tatier a Roháčov. Rozšírenia lyžiarskych areálov sa podľa ochranárov nachádzajú aj v blízkosti stredísk prevádzkovaných spoločnosťou Tatry mountain resorts, čo podľa nich vyvoláva otázky o tom, v koho prospech je zonácia pripravovaná. Upozorňujú tiež, že viaceré navrhované rozvojové plochy nie sú zahrnuté v územných plánoch alebo sú s nimi v rozpore a neprešli posudzovaním.
Sporné preradenie štátnych pozemkov
Osobitnú kritiku vyvolalo preradenie viac než sto hektárov štátnych pozemkov pod zjazdovkami na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici a v lokalite Zverovka-Spálená do zóny D s najnižším stupňom ochrany. Podľa ochranárov by takýto krok umožnil terénne úpravy či používanie technológií bez nutnosti súhlasov úradov a zároveň by zanikol zákaz prevodu štátnych pozemkov na iné subjekty. Podľa ochranárov môže návrh ohroziť aj čerpanie financií z Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko sa totiž zaviazalo chrániť staré lesy a biotopy hlucháňa hôrneho, pričom návrh podľa ich analýzy nechráni tisíce hektárov prirodzených lesov ani časť biotopov tohto druhu. Nesplnenie míľnikov by mohlo ohroziť vyplatenie ďalšej platby vo výške 735 miliónov eur.
Postoj Ministerstva životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia kritiku odmieta. Podľa rezortu je cieľom zonácie nastaviť jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku založené na udržateľnom financovaní a umožniť smerovanie eurofondov na zmysluplné projekty aj so zapojením obhospodarovateľov pozemkov. Envirorezort zároveň uvádza, že návrh zachováva prísnu ochranu území európskeho významu a v niektorých lokalitách sa má stupeň ochrany dokonca zvýšiť. Zároveň považuje za prirodzené, aby územia s dlhodobým hospodárením a rozvinutým turizmom mali jasne nastavené pravidlá, ktoré zabránia prieťahom v povoľovacích procesoch. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zonácie TANAP-u sa má skončiť v pondelok.
Revitalizácia po prírodnej katastrofe - Vetrová kalamita 2004
19. novembra 2004 v popoludňajších hodinách veľmi silný severozápadný vietor zmenil krajinu Vysokých Tatier doslova na nepoznanie. Víchrica neobyčajnej sily vyvrátila a polámala lesné dreviny od Podbanska po Tatranskú kotlinu v pásme širokom približne 2-5 km a dlhom 40-50 km. Celková výmera kalamitných plôch sa odhaduje na 12 tisíc hektárov a objem hrubiny (časť kmeňov hrubšia ako 7 cm) na 2,5 - 2,7 milióna m3. Súvislé kalamitné plochy sa vyskytujú medzi Vyšnými Hágami a Tatranskými Matliarmi, ako aj v oblasti Podbanska a Tatranskej Kotliny. Možno práve veľké zastúpenie smreku spôsobilo túto skoro smrteľnú ranu Tatrám. Ťažko polemizovať, čo by sa stalo, keby bolo vysadených viac druhov stromov. Čo sa stalo sa stalo, už to nikto neodvráti a tak treba konať.
Na pomenovanie vetrovej kalamity v Tatrách namiesto výrazu "ekologická katastrofa" je vedecky správne používať výraz "biologická katastrofa", ktorú vedecké sympózium v USA roku 1980 definovalo ako "väčšiu zmenu prostredia, ktorá sa vyskytuje veľmi zriedka, takže organizmy si na ňu nemôžu navyknúť (prispôsobiť sa jej), alebo zabrániť jej následkom". V súvislosti s katastrofou sa v zahraničí používa aj termín "kríza po katastrofe", ktorá môže byť krátkodobá (ekosystém sa čoskoro vráti do stavu pred udalosťou), ale zmena môže byť aj definitívna. V prípade víchrice v Tatranskom národnom parku je dôležitý vedecký poznatok, že táto udalosť spôsobila narušenie (disturbanciu) len jednej, aj keď veľmi významnej zložky tatranského ekosystému, ktorým je lesný ekosystém. Ďalším dôležitým poznatkom je, že lesný ekosystém vo svojom dlhovekom vývojovom cykle je schopný autoregulácie, to znamená, že lesné dreviny sa dokážu prirodzene obnoviť.
Geografické a environmentálne aspekty kalamity
Z geografického hľadiska ide o územie Podtatranskej kotliny. Z hľadiska prírodných krajinných typov ide o chladnú kotlinovú krajinu s morénovými predhoriami so strednou až silnou potenciálnou eróziou pôdy vplyvom povrchovo tečúcej vody, resp. erózneho ohrozenia územia, do nadmorskej výšky približne 1200 m. Celé územie Tatranského národného parku má veľký vodohospodársky význam. Biologická katastrofa zasiahla lesné porasty v okolí Cesty slobody od Podbanska po Tatranskú Kotlinu, kde historicky vznikli osady dnešného mesta Vysoké Tatry s obytnými zónami, sanatóriami, klimatickými kúpeľmi, rekreačnými a športovými strediskami. Zasiahnuté územie je súčasťou Tatranského národného parku. Zákon o ochrane prírody a krajiny pre národný park ustanovuje prioritu funkcie ochrany prírody.
Návrhy a postup riešenia po kalamite
Aby sa predchádzalo takýmto katastrofám, štruktúra lesa by mala byť skôr prírodná, teda zastúpenie smreku v poraste by nemalo presiahnuť 50%, zvyšok by mali tvoriť jedľa, smrekovec, borovica, javor, jarabina, breza a iné. Po narušení drevinovej vrstvy v lesnom ekosystéme nastupuje vývoj cez tzv. prípravné dreviny, ktoré na holú plochu prirodzene nalietnu (breza, jarabina, osika, na vlhších miestach aj jelša) a v priebehu niekoľkých rokov vytvoria vhodnú mikroklímu pre dreviny milujúce polotieň a tieň. Podstatný význam pre prirodzenú obnovu lesných drevín má povrchový humus, ktorý sa tvorí z opadu organickej hmoty, t.j. rastlín a živočíchov.
V A zóne, ktorej ekosystémy sú ponechané na prirodzený vývoj bez zásahu človeka, je vlastnou nositeľkou kategórie národný park II. V tejto prísne chránenej zóne je potrebné celú biomasu ponechať v porastoch. Táto má nenahraditeľnú úlohu nielen v tvorbe humusu a v prirodzenej obnove lesa, ale aj v udržaní retenčnej schopnosti pôdy a v eliminovaní erózie pôdy vplyvom povrchovo tečúcej vody, ktorá môže vyvolať pôdne straty väčšie, ako je intenzita tvorby pôdy. Efektívne to možno zabezpečiť ponechaním koreňových vývratov na kalamitnej ploche a uložením po vrstovnici tenkej drevnej hmoty (vetvičky, korunové časti) a rozštiepených polámaných častí drevnej hmoty nepoužiteľnej na piliarske spracovanie. Ministerstvo životného prostredia SR po prerokovaní s Ministerstvom pôdohospodárstva SR by malo urýchlene vyhlásiť túto zónu. Územie TANAP-u v súvislom pásme od Tichej doliny po Bielovodskú dolinu je zaradené do národných prírodných rezervácií s najprísnejšou ochranou (5. stupeň ochrany).
Správa TANAP v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny pripravila návrh na zaradenie časti národných prírodných rezervácií, kde ekosystémy boli mierne ovplyvnené ľudskou činnosťou, do 4. stupňa s regulovanou starostlivosťou o lesy. Ide o B zónu, ktorá zaberá pomerne úzky pás krajiny Tatier pod A zónou, prevažne nad Cestou slobody. V tejto zóne je potrebné ponechať stromy, ktoré sa nevyužijú na piliarske účely, z dôvodu tvorenia humusu a ochrany pôdy pred vodnou eróziou. Okrem rašelinných a vodou podmáčaných lokalít, na ostávajúcej kalamitnej ploche sústredenie piliarsky spracovateľnej drevnej hmoty je potrebné uskutočniť len koňmi alebo ľahkými traktormi z dôvodu nevyvolania pôdnej erózie. Stojaté živé stromy je potrebné ponechať pre prirodzené rozmnožovanie a teda prirodzenú obnovu lesných porastov.
Ostávajúca časť národného parku je zaradená do C zóny s tretím stupňom ochrany prírody. C zóna, teda zóna úplne ovplyvnená človekom, by mala byť využitá na piliarske účely a nevyužiteľné stromy ponechať z dôvodu ako v B zóne. Umelé doplňovanie plôch po kalamite v C zóne a čiastočne aj v B zóne odporúčame započať až po 10-15 rokoch drevinami tatranskej proveniencie podľa typológie stanovíšť, s cieľom vytvárať vekovo diferencované lesné porasty, s maximálnym využívaním tzv. prípravných drevín. Na ochranu pred účinkami premnoženého podkôrneho hmyzu je možné v C a B zóne v primeranej miere použiť metódu lapákov a feromónových lapačov. Chemické látky nemožno používať kvôli veľkému vodohospodárskemu významu.
Komplexné riešenie odstraňovania následkov biologickej katastrofy po veternej pohrome v lesoch TANAP-u sa v súčasnosti pripravuje v pracovných skupinách ustanovených Ministerstvom pôdohospodárstva SR v súčinnosti s Ministerstvom životného prostredia SR. Ide o projekt spracovania kalamitného dreva, projekt ochrany lesných ekosystémov, projekt rekonštrukcie a obnovy zničených lesných porastov a projekt finančného zabezpečovania vzniknutých škôd a nákladov na projekty a ich realizáciu. Tieto projekty pred ich schválením majú sa predložiť na verejné pripomienkovanie. Ministerstvo životného prostredia SR, ako ústredný orgán ochrany prírody na Slovensku, malo by urýchlene iniciovať spracovania projektov komplexného prírodovedného výskumu formou založenia trvalej siete dlhodobého ekologického výskumu. Biologická katastrofa je vhodnou príležitosťou na založenie minimálne dvoch trvalých stacionárov s monitorovacími vežami podľa skúseností z medzinárodného biologického programu uskutočňovaného našimi vedecko-výskumnými inštitúciami v sedemdesiatych rokoch na lokalite Báb, alebo v ostatných rokoch na Poľane. V rámci programu UNESCO Človek a biosféra vzniká naliehavá potreba iniciovať spoločenskovedný výskum v súlade s požiadavkami zabezpečenia udržateľného života a rozvoja Tatranského a Podtatranského regiónu.
Prehľad prírodných katastrof v Tatrách
V oblasti Tatier od Podbanska po Bielovodskú dolinu vietor rozličnej sily narúšal lesné ekosystémy už pred vyše 100 rokmi. Veľké vetrové pohromy tu boli v roku 1915, 1925, 1930, 1941 a v rokoch 1952 až dodnes sa vetrové kalamity opakovali približne v 3-7 ročných periódach. Holiny po vetrových kalamitách do roku 1950 boli zalesňované prevažne smrekom. Tieto dobré snahy Správy TANAP-u však sústavne narúšali vetrové kalamity. Napriek tomu sa postupne podarilo znižovať celkové zastúpenie smreka, ale nepodarilo sa vypestovať ekologicky stabilné lesy, ktoré by odolávali bežnej sile vetra s rýchlosťou do 70-80 km za hodinu. Pravda, sile vetra z novembra 2004 s rýchlosťou 160-200 km za hodinu, nemohol odolať žiaden les. Objektívnou skutočnosťou je, že lesy v postihnutej oblasti neboli len rovnoveké smrekové monokultúry. Boli to smrekové porasty s rozličným primiešaním smrekovca, borovice, jedle, jarabiny, osiky, brezy, jelše a iných drevín. Dôkazom toho sú dnes stojaté živé stromy smrekovca, brezy a borovice na kalamitných plochách. Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa Tatranský národný park stal objektom sústavného lesníckeho výskumu s cieľom vytvárať vekovo, hrúbkovo a výškovo diferencované lesné porasty. Výsledky mnohoročných výskumov boli publikované v odbornej literatúre. Mnoho domácich i odborných exkurzií sa uskutočnilo v Tatrách s cieľom oboznámenia sa s pestovnými opatreniami metódami blízkymi prírode. Tieto snahy v oblasti od Tatranskej Lomnice po Vyšné Hágy však významne narúšali mimoriadne vetrové kalamity.
Rozvoj turizmu a infraštruktúry
Pre región Vysokých Tatier to znamená opravu ciest a chodníkov, nové cyklotrasy a obnovu označenia, parkovanie, modernizáciu hotelov a sanatórií, športovej infraštruktúry, verejných priestorov a podobne. Jeho rozvoj je skladačka úsilia z viacerých strán pri riešení viacerých tém. Podľa oblastnej organizácie cestovného ruchu (OO CR) Región Vysoké Tatry trvá sezóna, keď sa môžu turisti pohybovať vo vysokohorskom prostredí, päť mesiacov a ročná návštevnosť je tri milióny ľudí. Najväčšou skupinou jednodňových návštevníkov sú Slováci, ktorí idú na túru a vrátia sa domov vlakom, autom alebo autobusom. Tí, ktorí chcú k tomu pridať aj wellness, viac túr, zostávajú v Tatrách ubytovaní. Aj v počte ubytovaných tvoria Slováci väčšinu. Návštevník nájde ubytovanie od 10 eur na noc po luxusné za niekoľko stoviek, najesť sa dá rýchlo za lacno i draho, keď je na tanieri drahý steak. „Povesť drahých Tatier ich predchádza, ale skutočná realita je taká ako v každom turistickom mieste, že niekedy len si treba dať viac námahy pri hľadaní alebo zájsť do uličky mimo korza. Na potrebe investovať do viacerých druhov infraštruktúry, ktorá je potrebná na ďalší kvalitatívny rozvoj cestovného ruchu, sa zhodujú OO CR Región Vysoké Tatry i OZ Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktoré má 209 členov z oblastí ubytovania, realít, stravovacích služieb a podobne. Z pohľadu oblastnej organizácie cestovného ruchu v regióne chýba cyklistická infraštruktúra, najmä nové cyklotrasy, nové turistické trasy aj obnova niektorých historických trás, ktoré kedysi boli v Tatrách dostupné, dnes už nie sú. Veľmi dôležitým hráčom v regióne je Správa Tatranského národného parku (TANAP), ktorá udržiava denne turistickú infraštruktúru v rámci svojich kapacít, zvýšenie počtu kilometrov turistických chodníkov zatiaľ neplánuje. Schválené je vybudovanie ekologických toaliet pri Chate pod Rysmi a po testovacej prevádzke TANAP vyhodnotí ich efektívnosť. TANAP je zapojený aj do vybudovania tréningového strediska mládeže v lokalite Jamy v Tatranskej Lomnici, o ktorom hovorí primátor Jozef Štefaňák v rozhovore pre ASB. Pozemky má v nájme spoločnosť Tatry Moutain Resorts (TMR) a budú ďalej poskytnuté pre potreby vybudovania strediska. Úlohou TMR je pripraviť zatvorené stredisko opäť do prevádzky, čo aj vzhľadom na jeho polohu mimo hlavnej časti strediska Tatranská Lomnica nebude jednoduché. „V tejto chvíli riešime možnosti a alternatívy, ako by sa jednotlivé prvky dali pripraviť a realizovať. Turistické stredisko Hrebienok nad Starým Smokovcom čelí náporu turistov. Do starostlivosti o infraštruktúru je zapojená okrem TANAP-u, OO CR Región Vysoké Tatry i krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska. Spolu zabezpečili obnovu cykloznačenia na Podtatranskej magistrále v úseku Tatranská Lomnica - Tatranská Kotlina - Lysá Poľana v dĺžke takmer 35 kilometrov. Cykloznačkári pracovali aj v okolí Starej Ľubovne, v podhorí Vysokých Tatier a na Zamagurí. Dobudovanie infraštruktúry služieb, ktoré zvýšia komfort návštevníkov Tatier, patrí medzi podnety, ktoré dostáva rezort cestovného ruchu a športu. „Tieto konkrétne podnety komunikujeme s národnou agentúrou SLOVAKIA TRAVEL a koordinujeme ich v rámci prípravy konkrétnych aktivít, či už zo strany národnej agentúry, alebo aj organizácií cestovného ruchu. Ministerstvo aktuálne predložilo do parlamentu návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu, v rámci ktorej navrhuje aj zavedenie nových nástrojov podpory. V tomto roku pridelilo dotáciu na podporu činnosti organizáciám cestovného ruchu vo výške viac ako 9,4 mil. eur. Z tejto dotácie bola podporená aj oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry vo výške 1,24 mil. Štátny tajomník dodal, že po schválení zákona a vzniku samotného Fondu na podporu cestovného ruchu vznikne ďalší finančný nástroj, ktorým môže tento fond podporiť prostredníctvom príspevku budovanie a obnovu infraštruktúry cestovného ruchu aj vo Vysokých Tatrách. Každoročne pôjde do tohto fondu 20 mil.
Diskusia o Štrbskom Plese a jeho budúcnosti
V súčasnosti prebieha celonárodná diskusia o Štrbskom Plese a jeho ďalšom osude. Cieľom diskusie by malo byť zlepšenie dnešného stavu. Iniciatíva My sme les spustila petíciu, ktorá žiadala, aby boli všetky plánované zmeny územného plánu v obci Štrba zastavené až do momentu, kedy bude schválená zonácia TANAP-u. Podľa názoru Tatry Mountain Resorts (TMR), zonácia TANAP-u a územný plán obce spolu nijako nesúvisia. Z navrhovaných zmien územného plánu (aj vplyvom petície, medializácie, alebo politického tlaku) niektoré zámery vypadli, vrátane zámerov, ktorých realizácia priamo súvisí so zlepšením situácie v celom areáli Štrbského Plesa.
Problémy s parkovaním a dopravou
Štrba sa problémom s parkovaním trápi už dlhé roky. Po rokoch dohadovania sa nakoniec miestni dokázali zhodnúť na mieste, kde sa mal postaviť parkovací dom. TMR ponúkla investíciu až 20 miliónov eur do rekonštrukcie existujúceho centrálneho parkoviska s kapacitou dvetisíc áut, čo by umožnilo vydať ZÁKAZ VJAZDU do horných častí areálu Štrbské Pleso. S centrálnym záchytným parkoviskom súvisí aj otázka dopravy vnútri areálu. TMR navrhla postaviť mestskú verejnoprospešnú dopravnú lanovku, ktorá by slúžila ako MHD pre miestnych a prepravovala by samozrejme aj turistov. Petícia a následný tlak okamžite zmietli ideu tejto dopravnej MHD lanovky.
Ďalšie dôsledky petície a zmien v územnom pláne
Petícia a následné škrty v plánovaných zmenách územného plánu v Štrbe majú aj ďalšie implikácie. Súčasná katastrofálna podoba námestia pod mostíkmi zostáva bezo zmien. Napríklad plánovaná renovácia areálu hotela FIS sa nekoná. Renovácia Heliosu je otázna, pretože ani tá detská zjazdovka, ktorá vedľa Heliosu v minulosti bola a teraz je tam lúka, sa nesmie oživiť.
Stavebný boom v Tatrách
Vo Vysokých Tatrách sa stavia, najmä nové apartmánové domy, nové byty a aj nejaké hotely. A nakoniec aj tá kritizovaná vyhliadková veža, ktorej účel uniká aj mne. Stavia sa jednoducho preto, že o nové veci je asi záujem a najmä preto, že sú vydávané stavebné povolenia. TMR tvrdí, že nestavia nič, ani nie je účastníkom žiadneho nového stavebného konania v Štrbe. Chce iba renovovať a revitalizovať už stojace objekty, ktoré má vo vlastníctve a ktoré si nevyhnutne rekonštrukciu vyžadujú.
Čo vlastne dosiahla petícia?
Podľa TMR, petícia nezastavila skutočný stavebný boom, o ktorom sme počúvali. Pokračuje projekt Mlynické lúky, výstavba okolo Nového štrbského plesa, dokončuje sa vyhliadková veža a v hre je aj Andelova zjazdovka a iné… Naopak, nebude sa riešiť parkovanie, nebude sa riešiť ZÁKAZ VJAZDU do horných častí areálu (neriešená preprava), námestíčko pod mostíkmi, nové sociálne zariadenia, vodojem, areál hotela FIS a možno ani Helios.
Vyhliadková Veža snov
Výstavba Veže snov vzbudila rozporuplné reakcie verejnosti. Vysoké Tatry nie sú krajinou zasľúbenou pre každý podnikateľský zámer, hoci by sa hneď nachádzal na rovinke pod skokanským mostíkom a v blízkosti známeho hotela FIS. Presvedčila sa o tom na vlastný účet spoločnosť High Tatras Tower z Popradu-Spišskej Soboty, ktorá tam postavila vyhliadkovú Vežu snov alebo Tatras Tower v tvare hyperboloidu s náklonom 15 stupňov. Od 19. júna tohto roka je High Tatras Tower v konkurze podľa Obchodného registra SR, podľa Registra úpadcov bol konkurz vyhlásený už 13. decembra 2023. V konaní sú pohľadávky celkovo vyše päť miliónov eur, žiadny majetok a pohľadávky proti podstate v sume 2 380,20 eur. Konštrukcia veže však neostala ladom, od 20. TMR uviedla, že o nájom veže sa uchádzala ako o prvý krok k možnému vlastníctvu. „Je to architektonicky atraktívny počin, ale na toto miesto sa nehodí,“ uviedol Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR. Podľa starostu Štrby Michala Sýkoru bola veža postavená v tom čase v súlade s územným plánom a so súhlasom všetkých inštitúcií. Pri výstavbe investor zdôvodnil stavebnému úradu a príslušným orgánom zmenu funkčného prízemia veže. „Nakoniec z malej plochy múzea bola vytvorená malá reštaurácia, resp. Zisťovali sme, či spoločnosť High Tatras Tower s ponukou na spoluprácu reálne TANAP oslovila. TANAP zareagoval, že investor, ktorý objekt postavil, pôvodne deklaroval zámer zriadiť vo veži Messnerovo múzeum (Reinhold Messner je jeden z najúspešnejších horolezcov na svete - pozn. Keďže tento plán sa investorovi nepodarilo zrealizovať, prejavil záujem vstúpiť aj do rokovania so Správou TANAP-u o možnosti zriadenia expozície Múzea TANAP-u.
Vzdelávanie a kritické myslenie v kontexte Tatier
Žijeme v dobe, ktorá je presiaknutá masmédiami, a tie majú obrovský vplyv na naše hodnoty a vnímanie sveta. Výrok Borisa Filana: "Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali," otvára dôležitú diskusiu o tom, ako nás súčasná kultúra formuje a či sme si toho dostatočne vedomí. V kontexte Tatier táto myšlienka rezonuje obzvlášť silno, keďže ide o národný poklad, ktorý si zaslúži našu plnú pozornosť a ochranu. Vplyv masmédií a hodnôt na vnímanie Tatier je nepopierateľné, že masmédiá majú obrovskú moc. Reklamy nás bombardujú ideálmi krásy a úspechu, ktoré sú často nedosiahnuteľné a nereálne. Z reklamných tabúľ sa na nás pozerajú polonahé modelky, nové autá a politici sľubujúci nesplnené zmeny. V kontexte Tatier je dôležité, ako masmédiá prezentujú tento región. Či už ide o reklamy na luxusné hotely, články o extrémnych športoch alebo reportáže o environmentálnych problémoch, masmédiá formujú naše vnímanie Tatier a ovplyvňujú naše rozhodnutia, ako sa k nim správame. Je dôležité uvedomiť si, že masmédiá nám neponúkajú vždy objektívny obraz reality. Často sú zamerané na zisk a senzácie, a preto môžu skresľovať informácie a podsúvať nám určité hodnoty. Mali by sme byť kritickí voči tomu, čo vidíme, čítame a počúvame, a snažiť sa hľadať aj iné zdroje informácií. V súvislosti s Tatrami to znamená, že by sme nemali nekriticky prijímať všetko, čo sa o nich píše a hovorí.
Jednou z možností, ako sa brániť negatívnemu vplyvu masmédií, je vzdelávanie a rozvoj kritického myslenia. Mali by sme učiť deti a mladých ľudí, ako analyzovať informácie, rozpoznávať manipuláciu a vytvárať si vlastný názor. V kontexte Tatier to znamená, že by sme mali podporovať vzdelávanie o prírode, histórii a kultúre tohto regiónu. Mali by sme učiť deti a mladých ľudí, ako sa správať zodpovedne k prírode a ako chrániť Tatry pre budúce generácie. Vzdelávanie v kontexte maturitných tém, ako napríklad "Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali" od Borisa Filana, podnecuje mladých ľudí k zamysleniu nad hodnotami, ktoré spoločnosť prezentuje, a k rozvoju kritického myslenia. Našťastie, existujú aj alternatívy k masovej kultúre. Stále existujú umelci, spisovatelia a tvorcovia, ktorí sa snažia vytvárať hodnotné a inšpiratívne diela. Dôležité je ich podporovať a šíriť ich tvorbu. Tiež je dôležité hľadať pozitívne príklady v našom okolí a inšpirovať sa nimi. V Tatrách to znamená, že by sme mali podporovať miestnych umelcov, remeselníkov a podnikateľov, ktorí sa snažia o udržateľný rozvoj regiónu. Mali by sme šíriť informácie o pozitívnych projektoch a iniciatívach, ktoré prispievajú k ochrane prírody a kultúry Tatier. Každý z nás má zodpovednosť za to, čo konzumuje a ako sa správa. Mali by sme sa snažiť byť vzorom pre ostatných a šíriť pozitívne hodnoty. Nemôžeme očakávať, že sa spoločnosť zmení sama od seba. V kontexte Tatier to znamená, že by sme mali byť zodpovední turisti, ktorí sa správajú ohľaduplne k prírode a rešpektujú miestnu kultúru. Mali by sme podporovať udržateľné podniky a projekty, ktoré prispievajú k ochrane Tatier.
tags: #revitalizovanie #tatier #diskusny #prispevok