Kto je občan so zdravotným postihnutím (ZŤP) a aké sú jeho práva a výhody?

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, ako aj o právach a výhodách samotných občanov so ZŤP. Cieľom je objasniť legislatívny rámec, definície, povinnosti a práva s tým spojené, a to zrozumiteľným spôsobom pre široké spektrum čitateľov - od študentov po odborníkov.

Definícia Občana so Zdravotným Postihnutím

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.

Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Zákon o sociálnom poistení (ZSP) v znení neskorších predpisov zmenil spôsob posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Miera poklesu sa zisťuje porovnaním schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopností zdravej fyzickej osoby. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti je uvedená v prílohe č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.

Ak má osoba viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu sa pripočítalo maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou. Od 1.9.2025 sa zrušilo percentuálne určovanie ťažkého zdravotného postihnutia. Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí mať žiadateľ niektoré z ochorení (ťažké zdravotné postihnutie), ktoré je uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 Z. z. Od 1.9.2025 je zoznam ťažkých zdravotných postihnutí uvedený v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 Z. z. v oblasti komunikácie, mobility a pod. v porovnaní so zdravou osobou.

Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť uznaná aj za osobu ťažko zdravotne postihnutú a naopak.

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy.

Integrovaná posudková činnosť a preukaz ŤZP

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z. zavádza od 1. septembra 2025 komplexnejší systém posudzovania zdravotného stavu. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.

V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze.

Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.

Zákonná úprava tohto dokladu je v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.

Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:

• Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Tento preukaz sa odlišuje oranžovým pruhom a oprávňuje sprievodcu na bezplatnú prepravu.

Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Zamestnávaní Občanov so Zdravotným Postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
• Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
• Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je občan uznaný za invalidného podľa ZSP. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné len elektronicky, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk.

Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite, nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Ak zamestnávateľ má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemá povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:

1. Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
2. Zadávaním zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.
3. Odoberaním tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
4. Kombináciou uvedených spôsobov.

Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov

Zamestnávanie zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa výhodné. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Spoločnosť zaplatí menej na odvodoch, môže získať príspevky od štátu. Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.

Požiadať sa dá o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Pre zamestnávateľa osoby so ZŤP je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne vo výške 5% z vymeriavacieho základu. Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nižšie sadzby poistného na zdravotné poistenie - od 1.1.2026 je to 5,5% pre zamestnávateľa za zamestnanca ŤZ/ a 2,5% pre zamestnanca ŤZP. V prechodnom období od 1.1 2024 do 31.12 2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5%. (§ 38ezg ods. 4 zákon č. 580/2004 Z.z.) Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého.

Od januára 2026 sa mení výška mesačného poistného na zdravotné poistenie. Poistné sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j. z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR vo výške 1 524,00 €.

Suma odvodov na zdravotné poistenie sa upravila nasledovne:

SZČO a samoplatitelia - na rok 2026 je minimálna výška preddavku:

• 121,92 eura pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 60,96 eura pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Ochrana Zamestnancov so Zdravotným Postihnutím pri Skončení Pracovného Pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie.

Príspevky a výhody pre občanov so ZŤP

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky, ktoré slúžia na kompenzáciu týchto sociálnych dôsledkov. Pre získanie týchto výhod je potrebný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze.

O peňažné príspevky môže osoba s ŤZP požiadať len vtedy, ak sú priznané v integrovanom posudku na základe žiadosti o integrovaný posudok. Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe s ŤZP, ktorej príjem presahuje trojnásobok alebo päťnásobok životného minima, v závislosti aký druh peňažného príspevku žiada. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.

Prehľad peňažných príspevkov ZŤP: na čo všetko máte nárok?

1. Príspevok ZŤP na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky: Takýto príspevok môžete získať najviac vo výške 8 630,42 eur.
2. Príspevok ZŤP na opravu pomôcky: Výška tohto príspevku sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy pomôcky a príjmu osoby so ZŤP.
3. Príspevok ZŤP na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Takýto príspevok možno získať najviac vo výške 11 617,88 eur.
4. Príspevok ZŤP na kúpu osobného motorového vozidla: Príspevok na kúpu auta možno získať najviac vo výške 6 638,79 eur (manuálna prevodovka), pri aute s automatickou prevodovkou najviac 8 298 eur. Cena vozidla nemôže presiahnuť sumu 13 277,57 eur.
5. Príspevok ZŤP na úpravu osobného motorového vozidla: Tento príspevok možno získať najviac v sume 6 638,79 eur za obdobie 7 rokov.
6. Príspevok ZŤP na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Súčet týchto príspevkov nesmie počas 7 rokov presiahnuť 6 638,79 eur na úpravu bytu alebo rodinného domu a 1 659,70 eur na úpravu garáže.
7. Príspevok ZŤP na prepravu: Tento príspevok možno získať najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu mesačne (101,07 eur).
8. Príspevok ZŤP na osobnú asistenciu: Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Sadzba za 1 hodinu osobnej asistencie je 3,82 eur.
9. Príspevok ZŤP na opatrovanie: Slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy. Základná výška mesačne je 369,36 eur pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP a 492,34 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP (platné do 30.6.2025). Od 1. 7. 2025 je základná výška mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.
10. Parkovací preukaz pre ZŤP: Vystavuje sa osobám ZŤP na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným autom.
11. Limity na lieky pre ZŤP: Limit je 25 eur za štvrťrok. Vypláca ho zdravotná poisťovňa priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu poistenca.
12. Oslobodenie od dane: Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP od dane zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad.
13. Oslobodenie od rôznych poplatkov: Napríklad od poplatku za predĺženie platnosti preukazu, za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb alebo za vydanie kolaudačného rozhodnutia.
14. Žiadne koncesionárske poplatky: Osoby s ŤZP sú oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov.
15. Lacnejšie či bezplatné cestovanie: Cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a mestskou hromadnou dopravou so zľavami alebo zadarmo.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.).

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.

Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ (od 1.1.2027 bude tento príspevok vyplácaný opatrovanej osobe).

Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie osoby, ktorá žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima (po 1.1.2027 nebude už príjem opatrovateľa posudzovaný). Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Ak podľa integrovaného posudku je osoba odkázaná na individuálnu prepravu, môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).

Osoba s ŤZP je odkázaná podľa integrovaného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takého vozidla. Tiež, ak trpí duševnou poruchou s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, alebo ťažkou poruchou oboch zvieračov, alebo imunologickým ochorením ťažkého stupňa.

Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).

Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu. Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.

Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje. Výška peňažného príspevku je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 47,45 €.

Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je osoba s ŤZP odkázaná podľa integrovaného posudku na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou.

Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcky, na ktoré môže osobe s ŤZP prispieť štát, sú uvedené v Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (zoznam pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia).

Výška peňažného príspevku na kúpu a opravu pomôcky je najviac 8 630,42 €.

Výška peňažného príspevku určeného na kúpu:

• druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 €,
• druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 €,
• druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 €.

Osobe s ŤZP odkázanej na zdvíhacie zariadenie, môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia. Peňažný príspevok sa poskytuje najviac vo výške 11 617,88 €. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zdvíhacieho zariadenia a príjmu fyzickej osoby s ŤZP.

Úprava bytu, rodinného domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj osoba s onkologickým ochorením môže byť odkázaná na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom.

tags: #koho #povazovat #za #zdravotne #postihnuteho #resp