Anton Prídavok, spisovateľ, redaktor a kultúrny činiteľ, zanechal v slovenskej literatúre výraznú stopu. Hoci jeho život bol predčasne ukončený, jeho dielo, hlboko späté s rodným krajom a spoločenským dianím, si zaslúži pozornosť. Tento článok sa zameriava na Prídavkovu tvorbu, s dôrazom na jeho básnickú zbierku Kľúč od srdca a širší kontext jeho života a diela.
Anton Prídavok: Život v skratke
Anton Prídavok sa narodil v Kežmarku v roku 1904. Hoci detstvo prežil v Sabinove a Prešove, na rodný Spiš nikdy nezabudol. V roku 1932 sa stal redaktorom a neskôr vedúcim literárneho oddelenia Rádiojournalu v Košiciach. Po obsadení Košíc Maďarmi sa presťahoval do Prešova, kde vybudoval rozhlasové štúdio a stal sa jeho riaditeľom. Aktívne sa zapojil do príprav Slovenského národného povstania, no v roku 1945 ho zatklo gestapo.
Prídavok sa v roku 1932 v Slovenskom literárnom almanachu definoval ako "rodičov mám z Liptova (Gombáš, Stankovany), narodil som sa na Spiši (Kežmarok), vyrastal som v Šariši (Sabinov, Prešov) a teraz žijem v Košiciach. Tu som učiteľom (na dovolenej) a tajomníkom Slovenskej ligy. Spolkovej práce je veľa, pre ňu sa na literárne pole dostanem len zriedka, vtedy si zapytlačím. Na knižný trh som priniesol zväzok básní Vrásky času, politický román Rozbité ministerstvo a pokus o vykreslenie, ako vypukla sloboda na východnom Slovensku Svitanie na Východe. Čosi som preložil aj z ruštiny."
Kľúč od srdca: Posmrtne vydaná zbierka
Kľúč od srdca je zbierka poézie Antona Prídavka, ktorá bola vydaná posmrtne v roku 1944. Zaujímavosťou je, že verše boli prichystané do tlače už koncom augusta 1944, no hotovú sadzbu zakopali v pivnici kníhtlačiarne z dôvodu vtedajšej situácie. Edíciu redigoval Koloman K. Geraldini a kniha obsahuje celostranové čiernobiele ilustrácie Františka Kudláča a papierovú obálku Jozefa Vlčeka. Súčasťou niektorých výtlačkov je aj dobový výstrižok z tlače s autorovým podpisom a venovaním.
Tvorba Antona Prídavka v kontexte doby
Prídavkovo dielo je neoddeliteľne späté s dobou, v ktorej žil a tvoril. Jeho poézia odráža sociálne cítenie, lásku k rodnému kraju a angažovanosť v národnom hnutí. Okrem básnickej tvorby sa venoval aj románovej tvorbe a prekladom z ruštiny.
Prídavkov prínos pre rozhlas
Anton Prídavok zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji rozhlasového vysielania na Slovensku. V Košiciach sa stal redaktorom a neskôr vedúcim literárneho oddelenia Rádiojournalu. Po presťahovaní do Prešova vybudoval rozhlasové štúdio a stal sa jeho riaditeľom. Jeho zásluhou sa do Banskej Bystrice tajne premiestnila prenosová aparatúra a rozsiahly literárny a hudobný archív, ktoré sa využili vo vysielaní Slobodného slovenského vysielača počas Slovenského národného povstania. Prídavkov prínos pre rozhlasovú tvorbu dokazuje aj jeho pôvodná rozhlasová hra o kniežati Pribinovi a jeho synovi Koceľovi, ktorá bola odvysielaná naživo v roku 1940 v úprave Hany Rodovej.
Ekonomický newsfilter: Zašlo to priďaleko, hovorí svet Trumpovi, ale ten nepočúva
Anton Prídavok patrí k tým slovenským intelektuálom, ktorých život a dielo boli poznačené tragédiou vojny. Jeho predčasná smrť zanechala v slovenskej kultúre prázdne miesto. Napriek tomu jeho dielo, vrátane básnickej zbierky Kľúč od srdca, zostáva cenným svedectvom o dobe a o človeku, ktorý sa aktívne podieľal na kultúrnom a spoločenskom živote Slovenska. Jeho angažovanosť v rozhlase a podpora Slovenského národného povstania dokazujú jeho hlboké vlastenecké cítenie a odhodlanie bojovať za slobodu a spravodlivosť.
Literárne tradície Kežmarku
Prídavkovo rodné mesto, Kežmarok, má bohaté literárne tradície. S mestom je spojené pôsobenie mnohých významných osobností slovenskej literatúry, najmä vďaka Evanjelickému lýceu. Medzi jeho slávnych absolventov patrí Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus a Ivan Stodola. Lýceum bolo centrom vzdelanosti a národného obrodenia a zohralo významnú úlohu pri formovaní slovenskej inteligencie.
V Kežmarku študoval som päť rokov a tam i maturizoval. V štvrtej triede som veršoval už i po nemecky, triedny učiteľ, istý Koller, prešiel do extázy, keď som mu na hodinu jeho priniesol napísanú báseňku… Vraj, ein junger Goethe, tak mi zalichotil. Miláčkom ale zvlášť som bol Scholzovým. Bol predsedom maďarského takzvaného Önképzőköru, kam som prinášal zhusta maďarské verše.“ Takto si na roky na Kežmarskom lýceu spomínal jeho asi najslávnejší absolvent Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921) a jeho roky prežité v meste v rokoch 1865 až 1870 opisuje román nadšenej oživovateľky kežmarskej histórie Nory Baráthovej Študent. Na rozdiel od zaužívanej legendy, že Hviezdoslav už značne poznačený maďarizáciou sa národne prebudil v Miškovci, keď počas jednej slávnosti recitoval po maďarsky svoje verše a jeho matka plakala, lebo mu nerozumela, Nora Baráthová v tomto románe tvrdí, že Hviezdoslav „sa slovensky uvedomil“ až v Kežmarku. Po vyjdení románu argumentovala: „Potvrdzuje to aj samotný Hviezdoslav vo svojich spomienkach, keď spomína, že z Miškovca prišiel tak, ako keby zabudol po slovensky a mnohé výrazy musel hľadať. Podľa mňa je absolútny nezmysel, aby sa bol slovensky uvedomil práve v Miškovci, kde sa rozpísal po maďarsky a jeho maďarské verše mali vysokú úroveň. V rodine jeho strýka sa rozprávalo po maďarsky, sám spomína, že recitovával Aranya, Petôfiho. Ako sa teda tam mohol uvedomiť slovensky? Na kežmarskom lýceu takmer súčasne v prvých rokoch 20. storočia študovali dve ďalšie významné osobnosti slovenskej literatúry Martin Rázus (1888 - 1937) a Ivan Stodola (1888 - 1977).
Podobné diela a autori
V kontexte slovenskej literatúry existuje viacero autorov a diel, ktoré tematicky alebo štýlovo rezonujú s tvorbou Antona Prídavka. Medzi nich patrí napríklad Rudolf Dilong, básnik a františkánsky kňaz, považovaný za jednu z ústredných osobností tzv. katolíckej moderny.
