Inšpekcia v sociálnych veciach a odobratie dieťaťa do ústavnej starostlivosti: Práva a postupy

Problematika zásahov sociálnych služieb do rodinného života je komplexná a často vyvoláva množstvo otázok a emócií. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, vysvetliť okolnosti, za ktorých môže k zásahu sociálky dôjsť, aké sú práva rodičov a detí a aké mechanizmy ochrany sú dostupné.

Úvod do problematiky sociálnoprávnej ochrany detí

Na Slovensku funguje systém sociálnoprávnej ochrany detí, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť blaho a záujmy maloletých. Tento systém má chrániť deti v situáciách, keď ich rodičia z rôznych dôvodov nedokážu zabezpečiť ich potreby alebo keď sú ich práva ohrozené. Do života rodiny môže vstúpiť sociálka v rôznych situáciách, ako je rozvod rodičov, podozrenie na zanedbávanie alebo týranie dieťaťa, alebo ak dieťa vyvádza (záškoláctvo, krádeže, drogy). V takýchto prípadoch je dieťaťu pridelený kolízny opatrovník, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Odoberanie detí z rodín je vždy až krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Verejnosť často vníma tieto prípady kontroverzne, s obavami, či nedochádza k neprimeranému zásahu do rodinného života. Preto je dôležité, aby bola verejnosť informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu.

Realita, ktorú si mnohí nevedia predstaviť

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) rozumie tomu, že starostliví a láskaví rodičia, ktorých je rozhodujúca väčšina, si nedokážu ani len predstaviť realitu života mnohých detí - bitie, mučenie, odopieranie jedla za trest, spávanie v psích búdach, na schodoch, v pivniciach, sexuálne zneužívanie. Ide o násilie, ktoré ostáva často neodhalené a inštitúcie, zodpovedné za ochranu detí, sú pri jeho odhaľovaní odkázané na sprostredkované zdroje informácií.

Kedy môže sociálka odobrať dieťa?

Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
• Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie.
• Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
• Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.

Postup pri zásahu sociálky

Celý proces sa zvyčajne začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.

1. Podnet: Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
2. Prešetrenie: Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí. Ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí informáciu (aj anonymnú), že by život, zdravie dieťaťa mohli byť ohrozené alebo že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, musí ju preveriť a spravidla pri jej preverovaní nemá problém získať potrebné informácie či navštíviť dieťa u jeho rodičov. Prax zároveň ukazuje, že je potrebné myslieť aj na nepravdivé oznámenia, ako aj na oznámenia podané v dobrom úmysle, avšak na základe zle vyhodnotenej situácie.
3. Návrh na súd: Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
4. Rozhodnutie súdu: O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Súd tiež môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené (od 90-tych rokov minulého storočia), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť. V rámci pripravovaných zmien sa na tomto nič nemení, nič sa nemení ani na dôvodoch, pre ktoré môže súd rozhodnúť o odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, tieto dôvody sú upravené v zákone o rodine a tento zákon ani nie je súčasťou aktuálne pripravovaných návrhov zmien zákonov.

Práva rodičov a detí

Rodičia majú právo vyjadriť sa k obvineniam, predkladať dôkazy a navrhovať riešenia. Majú právo na právnu pomoc a na odvolanie sa proti rozhodnutiu súdu. Pri rozhodovaní o osude dieťaťa je prvoradý jeho najlepší záujem. Dieťa má právo na ochranu pred násilím a zneužívaním, právo vyjadriť svoj názor a právo na právne zastúpenie.

Inšpekcia v sociálnych veciach

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach zriadilo Inšpekciu v sociálnych veciach ako svoj samostatný organizačný útvar, ktorý svoje právomoci vykonáva samostatne, nezávisle a nestranne. Správny dozor je typickou činnosťou orgánov verejnej správy. Účelom takejto činnosti je predovšetkým vyhodnotenie činnosti vzhľadom na jej súlad s povinnosťami určenými platnými právnymi predpismi, na ktorú nadväzuje právne relevantné reagovanie na zistené nedostatky.

Oblasť dozoru Inšpekcie v sociálnych veciach

Inšpekcia vykonáva dozor v oblasti:

• Poskytovaní sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
• Poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
• Vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Subjekty dozoru

Zákon o inšpekcii v sociálnych veciach určuje subjekty občianskej spoločnosti (fyzické a právnické osoby) inak ministerstvu nepodriadené, ako aj organizačné súčasti štátu ako dozorované subjekty. Tieto majú povinnosti im dané právnymi predpismi v oblasti sociálnych vecí. Osobitosťou inšpekcie v sociálnych veciach je rôznorodá povaha a povinnosti dozorovaných subjektov, a to tak v oblasti sociálnych služieb, ako aj sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Priebeh dozoru

Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy na základe plánu dozornej činnosti na nasledujúci kalendárny rok. Plán dozornej činnosti vychádza z verejného záujmu, odborných informácií, poznatkov, vývoja a rizík v rôznych vecných oblastiach inšpekcie v sociálnych veciach, reálnych možností výkonu dozoru, ako aj z priorít v nasledujúcom období. Zohľadňuje predovšetkým osobitnú zraniteľnosť dotknutých fyzických osôb - cieľovej skupiny v oblasti sociálnych vecí. Tou sú najmä maloleté deti, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.

Inšpekcia v sociálnych veciach vykonáva dozor z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné na základe oznámenia na výkon dozoru. Oznámenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, a to písomnou formou. Z opisu skutočností by malo byť zrejmé, že sa ním poukazuje napríklad na nesplnenie si povinností poskytovateľa sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby vo vzťahu ku konkrétnemu prijímateľovi sociálnej služby, u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, alebo na neplnenie účelu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu konkrétnym poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, na nedostatočnú kvalitu alebo rozsah poskytovanej osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, a na ktorej zabezpečenie sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie, alebo, že subjekt sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately porušil/nesplnil povinnosť pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, ako mu ukladá zákon.

Inšpekcia v sociálnych veciach oznámenie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak oznámenie neobsahuje náležitosti, Inšpekcia v sociálnych veciach vyzve oznamovateľa, aby v lehote nie kratšej ako 7 dní nedostatky oznámenia odstránil a súčasne oznamovateľa poučí o tom, ako je potrebné nedostatky odstrániť. Inšpekcia v sociálnych veciach nerieši anonymné podanie osôb. Podľa zákona o inšpekcii v sociálnych veciach Inšpekcia v sociálnych veciach, ak o to požiada oznamovateľ, utají totožnosť oznamovateľa. Utajenie totožnosti oznamovateľa nie je možné vtedy, ak si Inšpekcia v sociálnych veciach plní povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa alebo poskytuje informácie orgánu činnému v trestnom konaní, súdu a inému orgánu verejnej správy.

Ministerstvo oznámenie odmietne, ak je z neho zrejmé, že ide o opakované a zjavne bezdôvodné oznamovanie skutočností alebo ho môže odmietnuť, ak bol v tej istej veci už dozor vykonaný. O týchto dôvodoch odmietnutia sa oznamovateľ informuje. Podaním oznámenia nie je taktiež dotknutá oznamovacia povinnosť oznamovateľa podľa osobitných predpisov. Podobne, ak Inšpekcia v sociálnych veciach zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov upravujúcich správne konanie alebo súdne konanie, oznamovateľa poučí o správnom postupe a v prípade, ak ministerstvo zistí, že oznámenie je podľa svojho obsahu oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne postúpi oznámenie alebo jeho časť príslušnému orgánu.

Pri výkone správneho dozoru Inšpekcia v sociálnych veciach primerane postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti stanovených zákonom o kontrole v štátnej správe. Ide o postup, ktorého cieľom je dospieť k zisteniu - jeho výsledkom teda nie je vydanie rozhodnutia, ale „úradné“ zistenie/overenie skutočného stavu (zahŕňajúce i porovnanie so stavom žiaducim, vymedzenie odchýlok, príčin a podobne). Toto zistenie je následne formalizované v podobe informačného, resp. dokumentačného úkonu, ktorý nezakladá, nemení či neruší právne vzťahy, ale môže byť podkladom (jedným z podkladov) pre prípadné začatie správneho konania (napr. o pokute, zákaze činnosti, o zrušení akreditácie, o výmaze z registra poskytovateľov sociálnej služby, o odňatí príspevku).

Výsledok dozoru

Výsledným materiálom z dozoru, teda overenia dodržiavania povinností dozorovaným subjektom, je v prípade, ak Inšpekcia v sociálnych veciach zistí nedostatky, protokol o výsledku vykonaného dozoru alebo konsolidovaný protokol o výsledku vykonaného dozoru, ak sú podané opodstatnené námietky proti zisteným nedostatkom alebo proti odôvodneniu zistených nedostatkov. Ak neboli vykonaným dozorom zistené nedostatky/porušenia povinností, o výsledku dozoru sa spíše záznam. Protokol aj záznam ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle do 7 dní od ukončenia dozoru. Inšpekciou v sociálnych veciach je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie povinností ustanovených platnou právnou úpravou v oblasti sociálnych vecí. Ministerstvo preto zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia vo veciach uloženia pokuty alebo uloženia pokuty a zákazu vykonávať činnosť. Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia o povinnosti prijať neodkladné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, pri ktorých možno dôvodne predpokladať vystavenie osoby, voči ktorej dozorovaný subjekt plní povinnosti, ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, voči ktorým účastník konania nepodal rozklad. Účelom zverejňovania výsledkov inšpekčnej činnosti je zvyšovanie informovanosti o povinnostiach poskytovateľov sociálnych služieb, fyzických osôb, ktorým bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, osobných asistentov a osôb, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a o ich plnení. Súčasne účelom je transparentnosť výkonu inšpekcie - inšpekčnej činnosti v sociálnych veciach.

Čo robiť, ak vám odobrali dieťa?

Ak vám odobrali dieťa, je dôležité:

• Obráťte sa na právnika: Právnik vám poradí, aké sú vaše práva a ako postupovať.
• Podajte odvolanie: Proti rozhodnutiu súdu o odobratí dieťaťa sa môžete odvolať.
• Kontaktujte ombudsmana: Verejný ochranca práv (ombudsman) môže prešetriť váš prípad a zistiť, či nedošlo k porušeniu vašich práv.
• Informujte médiá: Zverejnenie vášho prípadu v médiách môže zvýšiť tlak na úrady a pomôcť vám získať spravodlivosť.

Príprava na inšpekciu sociálkou

V situácii, keď sa vám do života dostane sociálna inšpekcia, je prirodzené cítiť obavy a neistotu. Cieľom je poskytnúť vám potrebné informácie a pomôcť vám zvládnuť túto situáciu s čo najväčším pokojom a pripravenosťou.

Čo môžete očakávať

• Ohlásenie: Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení, ale pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará, oznámili dátum a čas kontroly.
• Preukázanie: Pred každým vykonaním svojho oprávnenia sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
• Rozhovor: Pracovník bude chcieť hovoriť so všetkými členmi domácnosti, vrátane detí (ak sú dostatočne staré), aby získal komplexný obraz o situácii. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí. Je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
• Prehliadka: Pracovník si bude chcieť prezrieť priestory, v ktorých deti žijú, aby sa uistil, že sú čisté, bezpečné a vhodné pre ich potreby.
• Dokumentácia: Môže byť potrebné predložiť dokumenty, ako sú rodné listy detí, doklady o príjme, potvrdenia o návšteve školy a pod.

Na čo sa pripraviť

• Pripravte si odpovede: Premyslite si, ako budete odpovedať na otázky týkajúce sa bývania, financií, starostlivosti o deti a vzťahov v rodine.
• Udržujte poriadok: Uistite sa, že je v dome čisto a upratané. Nie je potrebné robiť generálne upratovanie, ale dôležité je, aby bolo vidieť, že sa o domácnosť staráte.
• Buďte úprimní: Odpovedajte na otázky pravdivo a otvorene. Ak máte nejaké problémy, nebojte sa o nich hovoriť. Sociálny pracovník je tu na to, aby vám pomohol.
• Spolupracujte: Umožnite pracovníkovi prezrieť si priestory a poskytnite mu všetky potrebné informácie.

Čomu sa vyhnúť

• Neposkytujte nepravdivé informácie: Klamstvo alebo zatajovanie informácií môže mať negatívne dôsledky.
• Nebráňte vstupu: Odmietnutie vstupu do domu môže viesť k tomu, že súd povolí vstup za asistencie polície.
• Nebuďte agresívni: Udržujte pokojný a zdvorilý tón. Agresívne správanie môže situáciu len zhoršiť.

Pripravované zmeny v legislatíve

Práve na situáciu, kedy orgán sociálnoprávnej ochrany detí disponuje oznámením/informáciou, že dieťaťu sa nejakým spôsobom ubližuje, ale oznámenie jednoducho nie je možné overiť inak, ako fyzickou návštevou dieťaťa a rodič dieťaťa takúto návštevu neumožní, sa snaží ministerstvo spolu s ministerstvom spravodlivosti nájsť riešenie pripravovanými novelami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku. Zmyslom legislatívnych zmien je zavedenie možnosti účinného a správneho vyhodnotenia situácie dieťaťa, ktoré minimalizuje potrebu predbežného odňatia dieťaťa z rodiny v prípadoch, ak reálny stav dieťaťa takéto vyňatie nevyžaduje.

Podstatou návrhu je, že ak bude mať sociálny pracovník oznámenie o ohrození života dieťaťa, zdravia dieťaťa, o zlom alebo neľudskom zaobchádzaní s dieťaťom a nebude môcť takúto informáciu overiť iným spôsobom a nebude mu umožnená ani osobná návšteva dieťaťa v obydlí, t.j. rodičia nebudú spolupracovať pri overení stavu dieťaťa, bude môcť podať návrh na súd na vydanie povolenia na otvorenie obydlia a preverenie stavu dieťaťa v obydlí. Súd po zvážení relevantnosti dôvodov bude môcť takéto povolenie vydať, resp. nevydať - ide výlučne o súdne rozhodnutie, ktorého výkon navyše bude zaznamenaný tak, aby sa dal následne preveriť priebeh i spôsob výkonu povolenia súdu. Návrh obsahuje mnoho ústavných a ľudsko-právnych poistiek, ktoré sa stále precizujú.

"Razie sociálky, násilné, bezdôvodné vstupy a pod."

Ročne vykonajú sociálni pracovníci cca 120 000 návštev v rodinách detí, pričom rodičia v týchto prípadoch umožňujú preverenie stavu detí a podmienok, v akých deti žijú. Často sú návštevy vykonávané aj na žiadosť samotných rodičov. Návrh zmien na tomto prístupe nechce nič meniť - sociálny pracovník nebude môcť, rovnako ako dnes, bez súhlasu vstúpiť do obydlia.

Kritické body systému a možné riziká

Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku má svoje slabé miesta a riziká:

• Nedostatok sociálneho bývania: Mnoho rodín sa ocitá v zlej finančnej situácii a hrozí im strata bývania. Chudoba by nemala byť dôvodom na odobratie dieťaťa, ale v praxi sa stáva, že nedostatok bývania vedie k zanedbaniu starostlivosti o dieťa a následne k jeho odobratiu. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania.
• Nedostatočná podpora rodinám: Rodiny v kríze často nedostávajú dostatočnú podporu od štátu. Chýbajú preventívne programy, terénna práca a finančná pomoc, ktoré by mohli zabrániť odobratiu dieťaťa.
• Subjektívne hodnotenie: Rozhodovanie o odobratí dieťaťa je často založené na subjektívnom hodnotení sociálnych pracovníkov. Chýbajú jasné a objektívne kritériá, ktoré by zaručili spravodlivé a konzistentné rozhodovanie.
• Nedostatočná kontrola: Kontrola nad činnosťou sociálnych pracovníkov a zariadení, v ktorých sú deti umiestnené, je nedostatočná. To môže viesť k zneužívaniu právomocí a k zanedbávaniu starostlivosti o deti.
• Regionálne rozdiely: V praxi existujú veľké regionálne rozdiely v prístupe k rodinám a deťom. V niektorých regiónoch sú sociálni pracovníci preťažení a nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli rodinám účinne pomáhať.

Alternatívy k odobratiu dieťaťa

Odoberanie detí z rodín by malo byť až poslednou možnosťou. Predtým by mali byť vyčerpané všetky dostupné alternatívy:

• Podpora rodiny: Poskytnutie finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci rodine, aby sa dokázala postarať o dieťa.
• Terénna práca: Sociálni pracovníci pracujú priamo v rodine a pomáhajú jej riešiť problémy.
• Asistovaný kontakt: Dieťa sa stretáva s rodičmi pod dohľadom sociálneho pracovníka.
• Pestúnska starostlivosť: Dieťa je dočasne umiestnené v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje starostlivosť a zázemie.
• Krízové centrá: Poskytujú dočasné ubytovanie a starostlivosť pre deti a rodiny v kríze.

Alternatívna osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne). Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, alebo rozvodom manželov, ktorým bolo dieťa zverené do spoločnej náhradnej starostlivosti.

Príklad z praxe: Prípad Tomáška

Prípad štvorročného Tomáška, ktorému bola odobratá matka na základe podnetu učiteľky, poukazuje na možné zlyhania systému. Učiteľka materskej školy podala podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny s podozrením, že chlapček je zanedbávaný. Dôvodila tým, že dieťa je špinavé a zbité. O dva dni na to, podľa pokynov pracovníčky ÚPSVaR, dieťa zo škôlky odviezli do nemocnice na Kramáre, kde ho hospitalizovali s podozrením, že je týrané. Následne bol Tomáško umiestnený do detského domova. Odvolací krajský súd neskôr zrušil predbežné opatrenie a Tomáško sa vrátil k matke.

Potreba reformy systému

Treba vziať zákon a prehodnotiť, či ústavné výchovy, ktoré sú v ňom dnes zakotvené, spĺňajú účel, na ktorý doň boli zavedené. Toto vyhodnotenie však nik nerobí. Nik z dlhodobého hľadiska nevyhodnocoval, ako funguje reedukácia, nik nesleduje výsledky resocializácie. Systém treba nastaviť inak, moderne. Tak, aby bolo možné pomáhať týmto deťom aj iným spôsobom ako ústavná výchova.

Verejný ochranca práv a jeho úloha

Verejný ochranca práv je nástroj, ktorým si štát nastavuje zrkadlo, či naozaj dodržiava základné ľudské práva a slobody. Hoci v prípade anonymných podnetov nemôže podávateľa poučiť o ďalšom postupe, je povinný využiť svoje zákonné právomoci a obrátiť sa na inštitúcie, ktoré majú kompetencie konať. Keď sa k ombudsmanovi dostal anonymný podnet naznačujúci neprimerané zaobchádzanie s deťmi v centre pre deti a rodiny, okamžite konal. V podávateľovom prípade bola Kancelária verejného ochrancu práv upovedomená o začatí výkonu dozoru a následne aj o výsledkoch tohto dozoru.

Nezlúčiteľnosť dvojrole kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník hrá v podstate dvojrolu - má pracovať s rodinou, dávať súdu svoje zistenia, a na druhej strane aj obhajovať dieťa. Tieto dve pozície sú predsa nezlučiteľné a ochrana dieťaťa existuje len na papieri.

Dôležité kontakty a informácie

Upozorňujeme rodičov, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone. V prípade akýchkoľvek pochybností, rodičia majú prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností.

• V prípadoch, keď je ohrozený ľudský život alebo zdravie dieťaťa, je potrebné volať tiesňové číslo polície 158. Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice.
• Deťom dokáže poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc, poradenstvo alebo podporu Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorú v roku 2021 zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne / 7 dní v týždni. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu.
• Telefónne číslo 116 111 funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.

tags: #co #je #inspekcia #dieta #my #socialka