V obci Pečovská Nová Ves sa sústreďuje pozornosť na dve dôležité oblasti spoločenského života: denné centrum pre seniorov a bohatú futbalovú tradíciu. Tieto inštitúcie prispievajú k rozvoju komunity a ponúkajú obyvateľom rôznorodé aktivity.
Denné centrum v Pečovskej Novej Vsi
Činnosť v dennom centre je rôznorodá a je prispôsobená veku, zdravotnému stavu a záujmom členov. Usporadúvajú sa tu besedy, prednášky na témy týkajúce sa zdravia, výživy, kultúry. Členovia centra sa stretávajú na spoločných posedeniach pri príležitosti rozličných sviatkov a životných jubileí. Kultúrno-spoločenskú činnosť dopĺňajú krúžkové aktivity, výstavky, návštevy divadiel, zájazdy zamerané na spoznávanie kultúrnych pamiatok Slovenska a vystúpenia speváckych skupín.
Podľa § 56, ods. 2, písm. b), zákona č. 448/2008 Z.z. sa členom denného centra môže stať občan, ktorý má trvalý pobyt v mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves a má zaplatený členský poplatok.
Výbor a sponzori denného centra
Výbor denného centra tvoria PhDr. Jaroslav Dujava, Pavol Cicman a Ing. [Meno chýba v pôvodnom texte].
Sponzormi denného centra sú obec Pečovská Nová Ves a spoločnosť TERMO s.r.o.
Futbal v Pečovskej Novej Vsi: Bohatá tradícia
Najpopulárnejší šport na svete, futbal, má bohatú tradíciu aj v Pečovskej Novej Vsi. Na Slovensku sa futbal začal rozvíjať okolo roku 1895 ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. Postupne prenikal do miest a mestečiek, odkiaľ ho študenti priniesli aj na vidiek.
Počiatky organizovaného futbalu
Neorganizovaný futbal sa v Pečovskej Novej Vsi začína hrať v 30. rokoch dvadsiateho storočia. Priekopníkmi tejto hry v obci boli bratia Konferovci, Fero Tutoky, Ladislav Smrek, Fero Samko, Perháč a ďalší. Po druhej svetovej vojne sa začali organizovať turnaje, ktorých sa zúčastňovala aj Pečovská Nová Ves. Najčastejšími súpermi boli Šarišské Michaľany, Orkucany, Ražňany, Torysa, Sabinov a Lipany.
Prvé dresy boli modrej farby a bielo-modrej kombinácii sú hráči verní dodnes. Rok 1947 je počiatkom organizovaného futbalu, prvým predsedom TJ bol Štefan Krajňák. Materiálny nedostatok sa kompenzoval obrovským nadšením a zápalom pre hru, na podporu futbalu sa organizovali aj zbierky.
Cestovanie a infraštruktúra
Cestovanie na zápasy bolo v porovnaní s dneškom priam dobrodružné, o vlastnom autobuse sa hráčom ani nesnívalo. Najčastejšie sa cestovalo vlakom.
Prvé ihrisko bolo pri sútoku Torysy a Ľutinky, lenže pre časté záplavy sa v roku 1958 začalo budovať nové ihrisko na mieste, kde je dodnes. V tom čase bol predsedom TJ Ján Lipjanec. Hráči sa prezliekali v budove kaštieľa, keďže šatne boli postavené až neskôr v rokoch 1962-1965.
Súčasnosť a budúcnosť futbalu
Súčasná situácia je poznačená predovšetkým snahou o koncepčnú prácu s mládežou tak, aby mala TJ dostatok talentovaných hráčov aj do budúcich rokov.