Náhradnou starostlivosťou sa rozumie dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti sú teda vždy dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa.
Len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napríklad o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu o dieťa postarať, ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov.
Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb, a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak, aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti.
Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby, v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Posudzuje tiež citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.
Formy náhradnej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti:
- Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby
- Zverenie do pestúnskej starostlivosti
- Zverenie do ústavnej starostlivosti
Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov, je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť tak, aby nebola ohrozená jeho výchova a vývin.
Náhradná osobná starostlivosť fyzickej osoby
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného maloletého dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou, do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady.
Práva a povinnosti
Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby, súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o dieťa má táto osoba právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia maloletého dieťaťa spoločne.
Ak sa však táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodičov preskúmal súd. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Okrem rozhodovania v podstatných veciach maloletého dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.
Postup pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
Pokiaľ sa domnievate, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.
Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa.
Náležitosti návrhu na súd:
- Osobné údaje navrhovateľa: Osoba, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom, ak existuje. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
- Podrobné opísanie dôvodov: Dôvody a skutočnosti, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť, prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
- Vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa: Skutočnosti preukazujúce vhodnosť navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Výška výživného na maloleté dieťa: Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť, v ktorej bude žiť.
- Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom: Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s dieťaťom, je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s rodičmi. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter, a pokiaľ dôvody odpadnú, je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
Prílohy k návrhu na súd:
- Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
- Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom, a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti.
Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s dieťaťom. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
- Smrťou maloletého dieťaťa.
- Smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Pestúnska starostlivosť
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Ústavná starostlivosť
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia, avšak ide o výnimočnosť prípadu, ktorá neumožňuje súdu urobiť iné výchovné opatrenie. Skutočnosti, že ten-ktorý prípad je výnimočný a že každé iné výchovné opatrenie by tu bolo neúčelné, musí byť v konaní pred súdom preukázané. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Ústavnú starostlivosť môže nariadiť len súd, a to u maloletého dieťaťa, ktoré nedosiahlo osemnásty rok veku. Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti sa začína z úradnej povinnosti alebo na návrh; pritom návrhmi účastníkov súd nie je viazaný. Súd teda bez ohľadu na návrh môže urobiť také výchovné opatrenie, ktoré považuje z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa za najvhodnejšie a najprospešnejšie.
| Forma starostlivosti | Vznik | Rozsah práv a povinností | Možnosť zrušenia | Prednosť pred inými |
|---|---|---|---|---|
| Náhradná osobná starostlivosť | Rozhodnutím súdu | Rovnaký ako u rodičov v bežných veciach, obmedzené v podstatných | Z vážnych dôvodov, na žiadosť, zánikom dôvodov | Prednosť pred ústavnou |
| Pestúnska starostlivosť | Rozhodnutím súdu | Rovnaký ako u rodičov v bežných veciach, obmedzené v podstatných | Z vážnych dôvodov, na žiadosť | Prednosť pred ústavnou |
| Ústavná starostlivosť | Rozhodnutím súdu | Vykonáva zariadenie, rodičia zostávajú zákonnými zástupcami | Ak odpadnú dôvody | Posledná možnosť |
Rodičia maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, zostávajú naďalej jeho zákonnými zástupcami s povinnosťou spravovať aj jeho majetok, okrem ak súd ustanovil maloletému dieťaťu poručníka alebo opatrovníka, resp. Ak súd rozhodne o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Časté otázky a prípadové štúdie
Ako postupovať pri ohrození vnučky?
Dobrý deň, v prípade, že je život a zdravie Vašej vnučky ohrozené, súd môže aj neodkladným opatrením rozhodnúť o tom, že dočasne bude vo Vašej osobnej starostlivosti. Čas, ktorý uplynie od podania návrhu vo veci samej až do prvého pojednávania je však na rôznych súdoch iný. Niektoré (najmä menšie súdy) reagujú promptnejšie a prvé pojednávanie býva aj do 2-3 mesiacov od podania návrhu. Na väčších súdoch, kde je väčší nápad vecí, to býva aj 6-8 mesiacov. V takomto prípade môžete podať na súd návrh na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Príslušným na podanie návrhu bude súd, v obvode ktorého majú maloleté deti v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
V takýchto prípadoch bude súd najprv skúmať, kde je ich otec, či aj tento nie je schopný sa o deti postarať. Preto je v návrhu potrebné opísať dôvody, prečo sa obaja rodičia nemôžu o maloleté deti starať. Návrh by mal taktiež obsahovať aj návrh výšky výživného na maloleté deti a rovnako tiež návrh na úpravu styku ich rodičov s nimi, ak tým nebudú maloleté deti ohrozené. Pokiaľ teda ani otec maloletých detí nie je schopný sa o ne postarať, súd ich zverí do náhradnej osobnej starostlivosti (NOS) spravidla nejakej blízkej osobe z rodiny, teda v tomto prípade by ich vedel zveriť vám ako ich starým rodičom. Súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. V rozhodnutí o zverení detí do NOS súd upraví aj práva a povinnosti osoby, ktorej ich zveruje. Pokiaľ ide o výživné, toto by mali stále platiť ako matka, tak aj otec, pokiaľ je známy. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Môže starý rodič požiadať o zverenie vnúčaťa?
Dobrý deň, ak chcete, aby bol Váš syn zverený do osobnej starostlivosti Vašich rodičov, teda jeho starých rodičov, je potrebné postupovať podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča je možné, ak to vyžadujú záujmy dieťaťa a rodičia sa o dieťa nemôžu alebo nechcú starať.
Praktický postup je nasledovný:
- Podanie návrhu na súd: Návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti starých rodičov sa podáva na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo žiadate o takýto postup, a prečo je to v záujme dieťaťa. Návrh môžu podať buď Vy ako rodič, alebo priamo Vaši rodičia.
- Priloženie dokladov: K návrhu priložte rodný list dieťaťa, doklady totožnosti, prípadne ďalšie dokumenty preukazujúce dôvody návrhu (napr. zdravotné, sociálne alebo iné relevantné okolnosti).
- Vyjadrenie druhého rodiča: Ak je druhý rodič známy a má rodičovské práva, súd si vyžiada aj jeho stanovisko. Ak s návrhom súhlasí, proces je jednoduchší, ak nesúhlasí, súd bude skúmať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.
- Sociálne šetrenie: Súd si často vyžiada správu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preverí podmienky u starých rodičov a vhodnosť ich osoby na výkon osobnej starostlivosti.
- Rozhodnutie súdu: Súd rozhodne na základe všetkých zistených skutočností. Ak uzná, že je to v záujme dieťaťa, zverí ho do osobnej starostlivosti starých rodičov. Tí potom získajú práva a povinnosti obdobné rodičom v rozsahu starostlivosti o dieťa.
Riziká a alternatívy: Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak by sa zistilo, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť (napr. vek, zdravotný stav, nevyhovujúce bývanie a pod.), návrhu nemusí vyhovieť. Alternatívou je napríklad zverenie dieťaťa do striedavej alebo výlučnej starostlivosti druhého rodiča, prípadne inej blízkej osoby.
Matka s rakovinou chce zveriť dcéru starým rodičom
Dobrý večer, potrebovala by som poradiť. Moja najlepšia priateľka má rakovinu v 4. štádiu a vieme, že sa blíži koniec. Je slobodná matka a so svojou 16-ročnou dcérou žijú u jej rodičov. Otec dcéry sa oženil do Čiech, kde ho dcéra občas navštevuje. No moja priateľka by ešte pred smrťou chcela zariadiť, aby jej dcéra bola po jej smrti zverená starým rodičom, kde od narodenia žijú spolu s ňou. Súčasne by chcela požiadať o zvýšenie výživného a aby po jej smrti bolo vyplácané babičke. Dcéra má s babičkou a dedkom krásny vzťah, zatiaľ čo otec neprejavuje veľký záujem o svoju dcéru. Žili spolu ako druh a družka. Chcela by som vás pekne poprosiť o radu, ako by mala moja priateľka postupovať.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak matka v súčasnosti už nemôže plniť svoje rodičovské povinnosti (nemocnica a pod.), v prvom rade je povinnosťou otca tieto povinnosti plniť. Podľa § 45 zákona č. 36/2005 Z. z. ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Podľa § 46 zákona č. 36/2005 Z. z. maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom, alebo do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Môže dospelý požiadať o náhradnú rodinu?
Dobrý deň, ak ste plnoletý, ustanovenia o náhradnej starostlivosti sa na Vás už nevzťahujú. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka, "Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva." Podľa § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nespĺňate podmienku veku.
Ak ešte nepracujete a teda nie ste schopný sám sa živiť, tak by Vám mal ten rodič, ktorý s Vami nebýva, platiť výživné. Ak ste zverený do starostlivosti svojej matky na základe rozhodnutia súdu, toto rozhodnutie musí Vaša matka rešpektovať a dodržiavať. V opačnom prípade môžete podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia, a súd ju donúti toto rozhodnutie rešpektovať.