Dôchodkové poistenie je kľúčovou súčasťou sociálneho systému na Slovensku, zabezpečujúce príjem v starobe alebo v prípade invalidity. Systém sa opiera o príspevky zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a zamestnávateľov. Existujú však špecifické situácie, kedy povinnosť platiť dôchodkové poistenie preberá štát. Tieto situácie sú definované zákonom o sociálnom poistení a zahŕňajú napríklad obdobia starostlivosti o deti alebo poberania určitých príspevkov.
Povinnosti zamestnávateľov a prístup k informáciám
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi. Tieto informácie sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Určovanie poradia povinnosti platiť poistné
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.
Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. V závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru sa vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia mení.
Vznik a zánik dôchodkového poistenia
Zákon o sociálnom poistení detailne špecifikuje podmienky vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia pre rôzne kategórie osôb.
Povinné dôchodkové poistenie pre zamestnancov a SZČO
- Zamestnanec: Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3).
- SZČO: Povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (podľa § 4 ods. 1 písm. b) vzniká od 1. júla kalendárneho roka, ak jej príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3) za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu (uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Kedy štát platí dôchodkové poistenie
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité kategórie osôb, čím im zabezpečuje obdobie dôchodkového poistenia aj bez vlastných príspevkov. Medzi tieto kategórie patria:
- Osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa do šesť rokov jeho veku (podľa § 15 ods. 1 písm. c). Vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie.
- Osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov veku do 18 rokov jeho veku (podľa § 15 ods. 1 písm. d). Vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie.
- Osoby, ktoré poberajú opatrovateľský príspevok alebo peňažný príspevok na osobnú asistenciu (podľa § 15 ods. 1 písm. e). Vzniká odo dňa vzniku nároku na opatrovateľský príspevok alebo peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
- Osoby, ktoré sú v registri uchádzačov o zamestnanie a poberajú dávku v nezamestnanosti (podľa § 15 ods. 1 písm. f). Vzniká odo dňa zaradenia do registra uchádzačov o zamestnanie.
Dôležité je tiež spomenúť, že obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát, sa započítava do celkovej doby dôchodkového poistenia pri výpočte dôchodku.
| Kategória poistenca | Dôvod vzniku | Vznik poistenia | Zánik poistenia |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | Vznik právneho vzťahu | Odo dňa vzniku právneho vzťahu | Dňom zániku právneho vzťahu |
| SZČO | Príjem za predchádzajúci rok > 12-násobok vymeriavacieho základu | Od 1. júla kalendárneho roka | 30. júna kalendárneho roka (ak príjem klesol) |
| Osoba starajúca sa o dieťa (do 6 rokov) | Prihlásenie sa na dôchodkové poistenie | Odo dňa prihlásenia | Odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky |
| Osoba poberajúca opatrovateľský príspevok | Vznik nároku na príspevok | Odo dňa vzniku nároku | Odo dňa zániku nároku |
Započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Doba štúdia pred rokom 2004
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Doba štúdia po roku 2004
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
Rozdiely medzi štúdiom na strednej a vysokej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, pokiaľ spadá do obdobia pred rokom 2004. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Historický vývoj povinnej školskej dochádzky a vplyv na dôchodok
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka pred rokom 1961/1962.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. septembra 1978. V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.