Pracovné úrazy a choroby z povolania sú nepríjemnou realitou pracovného života. Slovenská legislatíva však poskytuje mechanizmy na zabezpečenie ochrany a kompenzácie pre zamestnancov, ktorí utrpeli poškodenie zdravia v dôsledku svojej práce. Tento článok sa zameriava na podmienky získania príspevku pri úraze, ako aj na ďalšie súvisiace nároky a postupy.
Základné právne predpisy a zodpovednosť
Základným kameňom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je Zákon o BOZP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon, spolu so Zákonníkom práce, ustanovuje základné podmienky na zaistenie BOZP. Vymedzuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov, ktoré môžu viesť k pracovným úrazom, chorobám z povolania a iným poškodeniam zdravia z práce.
Dôležitým predpisom je aj Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2004 definuje úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania.
Zodpovednosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ je zodpovedný za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a osôb, ktoré sa s jeho vedomím vyskytujú na jeho pracoviskách. Je povinný zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Dávky z úrazového poistenia poskytuje Sociálna poisťovňa.
Pracovný úraz a zodpovednosť zamestnávateľa
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.
Zbavenie sa zodpovednosti
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov) Zákonníkom práce.
Úrazové poistenie a dávky
Sociálne poistenie zahŕňa aj úrazové poistenie, z ktorého sa poskytujú za ustanovených podmienok úrazové dávky v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania. Týmto poistením sú zabezpečené nároky oprávnených osôb v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a toto poistenie chráni zodpovedné subjekty pred dôsledkami ich zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví, prípadne smrť poškodenej osoby.
Medzi úrazové dávky patria:
- úrazový príplatok,
- úrazová renta,
- jednorazové vyrovnanie,
- pozostalostná úrazová renta,
- jednorazové odškodnenie,
- pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
- rekvalifikácia a rekvalifikačné,
- náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- náhrada nákladov spojených s liečením a
- náhrada nákladov spojených s pohrebom.
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (napr. študent vysokej školy), ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti, má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Nárok na odškodnenie však nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Medzi tieto dávky patria:
- Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
- Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
- Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.
Úrazový príplatok: Podmienky a výška
Ak sa zamestnanec ocitne na dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môže si okrem bežných dávok uplatniť aj nárok na úrazový príplatok. Úrazový príplatok je dávka zo systému úrazového poistenia, ktorú môže zamestnanec poberať počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Slúži na dorovnanie príjmu, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské zvyčajne nepokrývajú celý pôvodný zárobok.
Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku:
- Poberá sa počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
- Nárok má zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.
- Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.
- Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.
- Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.
Kto má nárok na úrazový príplatok?
Nárok vzniká, ak je zamestnanec dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne má nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské.
Výška úrazového príplatku
Výška dávky sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva. Samotná suma úrazového príplatku je stanovená na 55 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa sa výška príplatku znižuje na 25 % z tohto základu.
Dôležitý je aj faktor zodpovednosti. Ak zamestnávateľ dokáže, že zamestnanec sa na vzniku pracovného úrazu určitým spôsobom podieľal, napríklad nedodržaním predpisov alebo pokynov, má právo požiadať o zníženie úrazového príplatku v pomere k miere zavinenia pracovníka. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.
Úrazový príplatok sa vypláca spätne, teda mesačne pozadu v termínoch, ktoré určuje Sociálna poisťovňa. V niektorých prípadoch môže poisťovňa schváliť aj vyplácanie formou preddavku, ak sú splnené všetky zákonné podmienky.
Sociálna poisťovňa určuje sumu na základe denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného DVZ. Výška dávky je odstupňovaná:
- prvé tri dni PN: 55 % DVZ,
- od štvrtého dňa PN: 25 % DVZ.
Ak zamestnávateľ preukáže, že poškodený pracovník svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia.
Príklad výpočtu úrazového príplatku:
Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ). Od štvrtého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vyplatí 10 € denne (25 % z DVZ).
Ako požiadať o úrazový príplatok krok za krokom
Pokiaľ vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť (tzv. „péenku“) elektronicky, nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa totiž automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V takom prípade teda po návšteve lekára nemáte ďalšie administratívne povinnosti.
V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom si zvolíte konkrétnu dávku, o ktorú žiadate - teda úrazový príplatok.
Vyplnenie tlačiva Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane
Kedy sa úrazový príplatok nevypláca
Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:
- prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
- od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.
Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.
Jednorazové vyrovnanie
Ak sa u poškodeného, ktorému bolo priznané jednorazové vyrovnanie, predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného opätovne posúdi posudkový lekár.
Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti dosiahne viac než 40 % (napr. (§ 17, § 90, § 91, § 111 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 215 zákona č. 311/2001 Z. z. z povolania).
Úrazová renta
Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca a čísla 100.
Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia (ďalej len „dôchodok“), zníži sa suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodku. Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku. Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo. Napríklad, ak poškodený - žiadateľ o úrazovú rentu, splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, ale pred vydaním rozhodnutia je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti rozhodujúce pri určení jej sumy (konanie o predbežnej otázke), možno v takom prípade úrazovú rentu vyplácať preddavkovo. Vznik, resp. Pokles pracovnej schopnosti pre účely rozhodovania o úrazovej rente sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ...
Nárok na úrazovú rentu zamestnancovi zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Oznamovacia povinnosť a vyšetrovanie
Oznamovaciu povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.
V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
Evidencia a vyšetrovanie pracovných úrazov
Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.
Odporúča sa, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu a posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti.
Zdaňovanie náhrad škôd pri pracovnom úraze
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje, že od dane sú oslobodené dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.
Na základe uvedeného sú dávka sociálneho poistenia a dávka úrazového zabezpečenia (strata príjmu zabezpečená dávkami) považované za príjem oslobodený od dane, nejde o platbu prijatú ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, táto je zdaniteľným príjmom.
Zákon o dani z príjmov oslobodzuje aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmena a) a c) tohto ustanovenia.
Na základe uvedeného je platba prijatá ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu zdaniteľným príjmom, nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami, napr. zo sociálneho poistenia alebo úrazového zabezpečenia.
Úrazová renta a zdaňovanie
Suma úrazovej renty (dávka úrazového poistenia), ktorá patrí zamestnancovi a ktorá je poskytnutá zo sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je u zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov. Sociálna poisťovňa túto dávku nezdaňuje, z tohto príjmu poškodeného sa nevyberajú preddavky na daň, u zamestnanca nevstupuje tento príjem do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania.
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov
Sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov upravuje zákon o sociálnom zabezpečení. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov tvorí aj úrazové zabezpečenie, ktoré ustanovuje rozsah a spôsoby náhrady škody u príslušníka, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Takémuto príslušníkovi sa poskytuje z úrazového zabezpečenia.
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, napr. náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat.
V súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z úrazového zabezpečenia. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktoré bola zistená choroba z povolania, ak sa poskytne napr. náhrada za stratu na služobnom plate, ide o príjem oslobodený od dane z príjmov. Z tohto príjmu poškodeného sa nevyberajú preddavky na daň, u zamestnanca nevstupuje tento príjem do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania.
Odškodňovanie v rámci občianskeho záväzkového vzťahu
V prípade odškodňovania v rámci občianskeho záväzkového vzťahu nejde o povinné úrazové poistenie, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 445 až § 447 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhrádza peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Právna norma rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach.
Spôsoby vyplácania dávok
Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou), ak zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí. Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca. Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v písm. z povolania. Všeobecný vymeriavací základ sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR).
Dávky zo Sociálnej poisťovne v podobe dôchodkov majú fixný výplatný termín v párne dni od 2. do 24. dňa v mesiaci. Inak povedané, každý dôchodca má „svoj“ výplatný termín stanovený pri priznaní dôchodku. Ak sa vypláca cez poštu a výplatný termín padne na sobotu, dávka sa vyplatí v piatok. Ak sa vypláca cez poštu a výplatný termín padne na nedeľu, dávka sa vyplatí v pondelok. Ak výplatný termín padne na sviatok, vtedy sú s poštou vopred dohodnuté mimoriadne termíny výplaty. Výplatný termín pre hromadné poukazy do zariadenia sociálnych služieb je 15.
Zastavenie výplaty dávky
Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovel v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu.
Zmeny v úrazových dávkach od roku 2025
Od začiatku roka 2025 došlo k zvýšeniu viacerých druhov úrazových dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Valorizácia vo výške 2,7 percenta sa dotkne niekoľkých typov finančných príspevkov. Medzi ne patria dávky pre ľudí po pracovnom úraze (úrazová renta), podpory pre pozostalých po zomretých v dôsledku pracovného úrazu, jednorazové kompenzácie, ako aj preplatenie výdavkov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a s pohrebnými službami. Tá prvýkrát vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo zvýšenej sume v januári 2025.
tags: #kedy #vyplaca #socialna #poistovna #jednorazovy #urazovy