Príspevok na rekreáciu predstavuje zaujímavý benefit pre zamestnancov, ktorý má za cieľ podporiť domáci cestovný ruch a umožniť ľuďom tráviť dovolenku na Slovensku. Tento príspevok upravuje Zákonník práce a je spojený s určitými podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby zamestnanec mohol tento benefit využiť.
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príspevku na rekreáciu, podmienkach jeho získania a praktických aspektoch jeho uplatňovania.
Legislatívny rámec a história
S účinnosťou od 1. januára 2019 bol do Zákonníka práce zavedený § 152a, ktorý upravuje rekreáciu zamestnancov. Myšlienka rekreačných poukazov sa zrodila v roku 2019 v hlave Andreja Danka, ktorý bol presvedčený, že príspevky na rekreáciu budú nielen novým benefitom pre zamestnancov, ale dokážu aj podporiť rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami sa stalo povinnosťou preplatiť zamestnancovi časť výdavkov na jeho rekreáciu. Cieľom tejto legislatívnej zmeny bolo podporiť domáci cestovný ruch a umožniť zamestnancom aktívny oddych na Slovensku. Napriek kritike zamestnávateľov a odborníkov, ktorí upozorňovali na riziká spojené so znižovaním odmien či zmrazovaním platov, sa novinku podarilo presadiť. Už päť rokov tak majú zamestnanci firiem nárok na preplatenie príspevku vo výške maximálne 275 eur ročne.
Národná rada SR dňa 12. júna 2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Zmeny sú účinné od 1. júla 2024.
Kto má nárok na príspevok na rekreáciu?
Základnou podmienkou pre získanie príspevku na rekreáciu je pracovný pomer. Môže ísť o pracovný pomer na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Dôležitá je aj dĺžka trvania pracovného pomeru. Podmienka trvania pracovného pomeru nepretržite najmenej 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Podmienky pre získanie príspevku na rekreáciu
- Dĺžka trvania pracovného pomeru: Pracovný pomer u zamestnávateľa musí trvať nepretržite aspoň 24 mesiacov.
- Žiadosť zamestnanca: Zamestnanec musí o príspevok požiadať zamestnávateľa.
- Rekreácia na Slovensku: Rekreácia musí prebiehať na území Slovenskej republiky.
- Minimálny počet prenocovaní: Rekreačný pobyt musí trvať minimálne dve prenocovania.
- Doklady o rekreácii: Zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť doklady o rekreácii (napr. faktúru z ubytovacieho zariadenia).
Zamestnávateľ uhradí 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však 275 eur za kalendárny rok. Zamestnanec si doplatí zvyšných 45 %. Príspevok sa nevzťahuje na celú sumu rekreácie, ale len do výšky 500 eur.
Počet zamestnancov zamestnávateľa
Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Údaje o priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách zamestnávatelia uvádzajú v ročnom štatistickom výkaze o úplných nákladoch práce ÚNP 1-01. Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vo výkazoch sleduje na jedno desatinné miesto. Počas roka 2025 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v pracovnom pomere zistený za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2024, vo fyzických osobách (bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov, resp. odpracovaný čas).
Príklady posudzovania počtu zamestnancov
Agentúrni zamestnanci, ktorí boli dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, sa do počtu nezapočítavajú.
- Príklad 1: Zamestnávateľ počas roka 2024 zamestnával 45 zamestnancov v pracovnom pomere a 10 "dohodárov". Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 38. V tomto prípade nemá povinnosť poskytovať príspevok.
- Príklad 2: Zamestnávateľ počas roka 2024 zamestnával 48 zamestnancov v pracovnom pomere (nikto nebol na materskej, rodičovskej dovolenke a pod.). Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 48. V tomto prípade nemá povinnosť poskytovať príspevok, ale môže dobrovoľne.
- Príklad 3: Agentúra dočasného zamestnávania v roku 2024 zamestnávala 180 zamestnancov v pracovnom pomere. Priemerný evidenčný počet zamestnancov bol 20 - do tohto počtu sa v ADZ nezapočítavajú zamestnanci, ktorých ADZ pridelila na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom.
Kto nemá právny nárok na príspevok?
Zamestnanec, ktorý nespĺňa uvedené podmienky (dĺžka trvania pracovného pomeru, počet zamestnancov zamestnávateľa), nemá právny nárok na poskytnutie príspevku. Zamestnávateľ môže "dobrovoľne" poskytnúť príspevok aj osobám, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere - napríklad dohodárom, spoločníkom, štatutárom.
Možnosti využitia príspevku na rekreáciu
Príspevok na rekreáciu je možné využiť na úhradu nasledovných nákladov:
- Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
- Pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.
- Ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.
- Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.
Príspevok na detské tábory
Príspevok na rekreáciu je možné využiť aj na úhradu nákladov spojených s účasťou dieťaťa na dennom detskom tábore. Podmienkou je, aby aktivita bola viacdňová, teda trvala najmenej dva dni. Ďalšou podmienkou je, že ide o dieťa navštevujúce základnú školu (1. až 9. ročník) alebo 1. až 4. ročník štúdia osemročného gymnázia (vrátane letných prázdnin na konci 4. ročníka). Uvedené sa nevzťahuje na deti navštevujúce jasle, materskú školu, stredné a vysoké školy. Dôležité je, že ide o aktivitu počas školských prázdnin. Ubytovanie dieťaťa nie je podmienkou, a to ani to, aby sa na aktivite zúčastnil samotný zamestnanec.
Rekreácia s rodinnými príslušníkmi
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na rodinného príslušníka je skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je situácia, ak ide o organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin pre dieťa zamestnanca.
Praktické aspekty uplatňovania príspevku na rekreáciu
Formy poskytovania príspevku
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:
- Preplatenie po rekreácii: Zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt.
- Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreačný poukaz, ktorý slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.
Lehota na požiadanie
Zamestnanec musí o príspevok požiadať najneskôr 30 kalendárnych dní po skončení rekreácie. Ak zamestnávateľ príspevok zúčtuje a vyplatí v rámci výplaty za 12/2024, uvedie ho aj do Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za 2024. Ak tento príspevok na rekreáciu za rok 2024 zamestnávateľ vyplatí a zúčtuje v 1/2025 a neskôr, uvedie tento príspevok za rok 2024 do r. 09 v Potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti.
Jeden zamestnávateľ ročne
Zamestnanec môže o príspevok v priebehu jedného kalendárneho roka požiadať len jedného zamestnávateľa. Ak by sa stalo, že zamestnanec túto podmienku počas roka poruší, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, resp. v daňovom priznaní sa musí chyba opraviť a príspevky sa musia "dodaniť" tak, aby od dane oslobodený zostal príspevok len od jedného zamestnávateľa.
Doklady o rekreácii
Zamestnávateľ má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Jednou z podmienok pre uplatneniu príspevku na rekreáciu je prenocovanie najmenej na dve noci. Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie.
Úhrada oprávnených výdavkov by mala byť zaplatená zamestnancom a z jeho účtu. Situácia, keď môže byť akceptovaný aj iný účet je účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo znamená, že všetky financie sú ich spoločnými financiami.
Viacero ubytovacích zariadení
Môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Príspevok počas PN alebo OČR
Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim. Ak je zamestnanec na liečení určenom zdravotnou poisťovňou, pričom musí dodržiavať liečebný plán, procedúry a iné pravidlá určené ošetrujúcim lekárom, nejde o rekreáciu zamestnanca a v tomto prípade sa neaplikujú ustanovenia Zákonníka práce. Obdobne zamestnanec nemá nárok na príspevok, ak sprevádzal dieťa na liečebnom pobyte dieťaťa a v tom čase si uplatnil OČR. Ak však bol zamestnanec na rekreácii spolu s dieťaťom v čase, kedy bol na pandemickom ošetrovnom, ide o rekreáciu a má nárok na príspevok.
Poznámka: Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu vtedy, ak ide o kúpeľný pobyt, ktorý si sám zaplatil a absolvoval ho počas dovolenky alebo voľného víkendu.
Daňové aspekty príspevku na rekreáciu
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.
| Typ výdavku | Výška príspevku (max.) | Daňové zaťaženie pre zamestnanca | Daňová uznateľnosť pre zamestnávateľa |
|---|---|---|---|
| Oprávnené výdavky na rekreáciu | 55% z oprávnených výdavkov, max. 275 € ročne | Oslobodené od dane | Daňový výdavok |
| Výdavky nad rámec oprávnených | Nad 55% alebo nad 275 € | Zdaniteľné | Závisí od interných predpisov |
Kritika a návrhy na zlepšenie (pohľad Jozefa Mihála)
Poslanec Jozef Mihál (nezaradený) v parlamentnej rozprave poukázal na problémy pri rekreačných poukazoch. Preukazovanie nároku na poukaz je naďalej veľmi administratívne náročné. Dodal, že ak chcú zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak by im mali znížiť dane. Daňovo-odvodové zaťaženie by sa nemalo znižovať komplikovane cez rekreačné poukazy, z ktorých sa neplatia dane a odvody.
Mihál poukázal na to, že naďalej si spoločnosti ako vydavatelia poukazov vyberajú od hotelov a rekreačných zariadení vysoké, v niektorých prípadoch až 15-percentné provízie za to, že zamestnanec u nich môže zaplatiť za pobyt poukazom. Výsledkom je podľa Mihála to, že ceny za ubytovanie rastú najmä v týchto hoteloch.
Andrej Danko navrhol, aby sa v prípade nezáujmu zamestnanca mohol rekreačný poukaz preniesť na jeho rodičov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že rozšírenie okruhu príjemcov rekreačných poukazov spôsobí rast nákladov zamestnávateľov. Pripomína, že pri zavádzaní rekreačných poukazov sa okrem podpory domáceho cestovného ruchu argumentovalo aj lepším zotavením a regeneráciou zamestnancov firiem. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) tiež poukazuje na tento problém. Hovorkyňa asociácie Miriam Filová konštatuje, že prenos poukazu na inú osobu by mohol znehodnotiť tento druh benefitu a minul by sa tak celý jeho zmysel. Podľa jej slov by navrhovaná zmena spôsobila len ďalšiu administratívnu záťaž a komplikácie pri uplatňovaní tohto benefitu.
Štatistiky ukazujú, že poukazy vyčerpá len tretina zamestnancov.
Príspevky na rekreáciu pre seniorov
Okrem príspevkov na rekreáciu pre zamestnancov existujú aj príspevky pre seniorov. Seniori, ktorí by si radi oddýchli na rekreačnom pobyte za výhodných podmienok, majú možnosť získať príspevok vo výške 100 eur na ubytovanie v hoteloch po celom Slovensku. Na dotovaný pobyt majú nárok poberatelia starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku. Dôležitou podmienkou je, že senior nesmie mať žiaden príjem zo zamestnania, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Záujemca musí byť občanom Slovenska s trvalým pobytom v krajine.
Tieto rekreačné pobyty sú považované za dôležitú súčasť podpory seniorov.