Zamestnanci sú často vystavení rôznym faktorom v pracovnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ich zdravie a pohodu. Slovenská legislatíva pamätá na tieto situácie a poskytuje zamestnancom určitú formu kompenzácie za prácu v sťažených podmienkach. Tento článok sa zameriava na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, podmienky jej vzniku a zmeny, ktoré nastanú v roku 2025.
Legislatívny rámec
Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko.
Definícia sťaženého výkonu práce
Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, kde pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca. Medzi tieto faktory patria:
- Chemické faktory
- Karcinogénne a mutagénne faktory
- Biologické faktory
- Prach
- Fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie)
Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu
Zamestnanec má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
- Zaradenie práce do 3. alebo 4. kategórie: Príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) musí zaradiť dané pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie rizika podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do príslušnej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie zamestnancov.
- Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP): Intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí byť aj napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam taká, že vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu rizika, ale ak je aj napriek tomu potrebné používať OOPP, vzniká nárok na kompenzáciu.
- Zvýšené riziko vzniku choroby z povolania: Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou.
Explicitne sa teda ustanovilo, že nárok na mzdovú kompenzáciu podľa ods. 1 môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie, aby zamestnanec používal osobné ochranné pracovné prostriedky.
Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. fyzikálne faktory (napr. 4. 5. zamestnanec musí vykonávať činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory, ako sú napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie (§ 124 ods. musí ísť o práce, zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. O zaradení práce do 3. alebo 4. kategórie.
Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú.
Výška mzdovej kompenzácie
Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.
Zamestnávateľ má možnosť poskytovať mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu alebo ho pri nej negatívne ovplyvňujú, alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná, ide o dobrovoľné plnenie.
Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu
- Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi (žltačka typu C, HIV pozitívni, MRSA).
- Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
- Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach.
Mzdové zvýhodnenia v roku 2025
Od 1. januára 2025 dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, čo má vplyv na niektoré mzdové zvýhodnenia. Minimálna mzda pre rok 2025 je stanovená na 816 eur mesačne a 4,69 eur za hodinu.
Prehľad mzdových príplatkov v roku 2025
| Názov mzdového príplatku | Suma hodinových mzdových plnení od 1.1.2025 |
|---|---|
| Príplatok za prácu v sobotu (základná suma) - 50% | 2,345 eur |
| Príplatok za prácu v sobotu (znížená suma) - 45% | 2,1105 eur |
| Príplatok za prácu v nedeľu (základná suma) - 100% | 4,69 eur |
| Príplatok za prácu v nedeľu (znížená suma) - 90% | 4,221 eur |
| Príplatok za nočnú prácu (základná suma) - 40% | 1,876 eur |
| Príplatok za nočnú prácu (znížená suma) - 35% | 1,6415 eur |
| Príplatok za rizikovú nočnú prácu - 50% | 2,345 eur |
| Príplatok za sťažený výkon práce - 20% | 0,938 eur |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska - 20% | 0,938 eur |
Postup pri uplatňovaní nároku na mzdovú kompenzáciu
- Overenie zaradenia práce do kategórie: Zamestnanec by sa mal informovať u zamestnávateľa, či jeho práca bola zaradená do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti. Ak si nie je istý, môže sa obrátiť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
- Kontrola používania OOPP: Zamestnanec by mal preveriť, či pri výkone svojej práce používa osobné ochranné pracovné prostriedky na zníženie zdravotného rizika.
- Žiadosť o mzdovú kompenzáciu: Ak sú splnené všetky podmienky, zamestnanec by mal požiadať zamestnávateľa o vyplácanie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.
Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva
Zamestnávateľovi, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku, ktorý je určený pre stupeň náročnosti práce daného pracovného miesta. V praxi to znamená, že zamestnávateľ musí najprv každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti, pričom pri zaraďovaní musí vychádzať z charakteristík stupňov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k Zákonníku práce. Práca sa podľa náročnosti delí do šiestich základných stupňov. Platí, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu odmenu.
Na pracoviskách, kde zamestnávateľ nemohol vykonať také opatrenia, aby znížil riziko, vyplývajúce zo škodlivých faktorov pracovného prostredia na čo najnižšiu mieru, sú zamestnanci vystavení škodlivým vplyvom týchto faktorov. Práca v takomto pracovnom prostredí môže poškodzovať zdravie zamestnancov a môže spôsobiť vznik chorôb z povolania. Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
Podľa § 97 Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8.
Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, tak takýto zamestnanec má nárok na dodatkovú dovolenku. Ak zamestnanec vykonáva túto prácu počas celého kalendárneho roka, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
V prípade, že zamestnanec mešká do práce z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy, má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Radovan Ďurana - Vyššie príplatky a minimálnu mzdu pocítia najmä malí podnikatelia
V akom termíne musím zamestnancovi vyplatiť jeho mzdové nároky pri skončení pracovnoprávneho vzťahu? Ustanovenie § 129 ods. Zákonník práce prikazuje zamestnávateľovi vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru. Súčasťou peňažného plnenia, ktoré mu je povinný poskytnúť pri skončení je mzda a ostatné zložky príjmu. Zamestnávatelia však častokrát z rôznych objektívnych dôvodov (napr. to neumožňuje program na spracovanie miezd) neposkytnú zamestnancovi mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, čím sa dopúšťajú porušenia Zákonníka práce. V tomto prípade je možné zamestnancovi poskytnúť mzdu v iný deň, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne, avšak za splnenia podmienky, že so zamestnancom na tom dohodli.