Komplexný sprievodca sociálnou pomocou na Slovensku: Kedy ste sociálny prípad a na čo máte nárok?

Sociálna pomoc na Slovensku predstavuje kľúčový pilier podpory pre jednotlivcov a rodiny, ktoré sa ocitli v náročných životných situáciách. Tento systém, financovaný zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtov samospráv, je navrhnutý tak, aby poskytoval peňažné a vecné dávky bez ohľadu na predchádzajúcu účasť v poistnom systéme. V nasledujúcom texte sa detailne pozrieme na rôzne formy sociálnej pomoci, podmienky nároku a špecifiká pre jednotlivé skupiny.

Typy sociálnej pomoci a oprávnené osoby

Slovenský systém sociálnej pomoci je rozmanitý a zameriava sa na odlišné potreby. Medzi hlavné typy patria:

• Pomoc v hmotnej núdzi: Jej cieľom je zabezpečiť základné životné potreby pre osoby, ktorých príjem nedosahuje životné minimum a nemôžu si ho zabezpečiť inak.
• Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP): Táto forma pomoci je určená osobám s ŤZP na zmiernenie sociálnych dôsledkov ich postihnutia.
• Sociálne služby: Zahŕňajú širokú škálu služieb, ako napríklad opatrovateľskú službu, pomoc pri starostlivosti o deti, či podporu pre rodiny.
• Dávka v nezamestnanosti: Poskytuje príjem v prípade straty zamestnania.
• Štátne sociálne dávky: Patria sem prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a ďalšie.
• Penzijné poistenie: Pokrýva starobné a predčasné starobné dôchodky, invalidné dôchodky, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky.
• Nemocenské poistenie: Obsahuje nemocenské dávky, ošetrovné, materské a vyrovnávací príspevok.

Pomoc v hmotnej núdzi

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a členovia domácnosti si nedokážu alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem prácou, prípadne svojím majetkom. Aktuálne je to suma 214,83 eura mesačne na dospelú osobu. Štát v takom prípade poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorá zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. Dávku aj príspevok možno poberať súčasne, ak na obe spĺňate nárok.

Mýty a fakty o motivácii poberateľov dávok

Vo vzťahu k sociálnym dávkam pre chudobných vládne zaujímavý mýtus, podľa ktorého sa sociálne dávky poskytujú zadarmo a bolo by dobré ich viazať na prácu. V skutočnosti má súčasná dávka v hmotnej núdzi základnú úroveň (pre jednotlivca 60,50 eura), ale na aktivačný príspevok (63,07 eura) dosiahne len ten, kto sa aktivuje. Viac ako 93% poberateľov aktivačného príspevku tvoria tí, čo sa zúčastňujú menších obecných prác.

Možno namietať, že namiesto aktivačného príspevku možno poberať takzvaný ochranný príspevok v rovnakej výške, kde sa "snažiť" netreba. Ochranný príspevok sa však poskytuje tým, ktorí pracovať nemôžu, konkrétne:

• dôchodca,
• úplný invalid,
• osamelý rodič ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa alebo veľmi malého dieťaťa,
• človek starajúci sa o ťažko zdravotne postihnutého,
• človek dlhodobo na PN.

Motivovať poberateľov dávok aj cez povinnosť zaslúžiť si časť dávky má pravdepodobne zmysel a takýto systém existuje už dnes.

Rekvalifikácia a úrad práce

Na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde ste evidovaný, si môžete podať požiadavku na rekvalifikáciu na predpísanom formulári v dostatočnom časovom predstihu s ohľadom na predpokladaný začiatok rekvalifikácie. K požiadavke sú priložené základné informácie o rekvalifikácii. Ak úrad práce vašu požiadavku schváli, uzatvorí s vami dohodu o poskytnutí príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS. Predčasne môžete ukončiť rekvalifikáciu len z vážnych dôvodov (zdravotných, rodinných alebo osobných dôvodov).

Podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi pre cudzincov

Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na túto pomoc majú všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľvek na druh a účel pobytu. Cudzinci však musia spĺňať určité podmienky na udelenie a trvanie pobytu, vrátane finančného zabezpečenia. Ak sa cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, môže to mať vplyv na jeho povolenie na pobyt.

Vplyv na pobyty cudzincov

• Prechodný pobyt: Pri žiadosti o prechodný pobyt musí cudzinec preukázať finančné zabezpečenie. Pominutie účelu pobytu alebo nesplnenie podmienok môže viesť k zrušeniu pobytu. Držitelia modrej karty sú upozornení, že žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi môže byť dôvodom na zamietnutie obnovenia alebo odňatia karty.
• Trvalý pobyt: Pri žiadosti o trvalý pobyt musí cudzinec preukázať finančné zabezpečenie a túto podmienku musí spĺňať počas celého trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar môže zrušiť trvalý pobyt, ak cudzinec požiada o pomoc v hmotnej núdzi (s výnimkami).
• Dlhodobý, tolerovaný pobyt, azyl a doplnková ochrana: Osoby s týmito formami pobytu môžu žiadať o dávku v hmotnej núdzi bez vplyvu na zrušenie pobytu.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi od obce

Obce môžu poskytovať jednorazovú dávku v hmotnej núdzi na úhradu mimoriadnych výdavkov, ako napríklad na zabezpečenie ošatenia, obuvi, vybavenia domácnosti, liečebných nákladov alebo školských potrieb. Nárok na túto dávku má aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce.

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP)

Štát zabezpečuje kompenzáciu sociálneho dôsledku ŤZP prostredníctvom peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Formy kompenzácie

• Nepeňažné kompenzácie: Preukaz ŤZP a parkovací preukaz.
• Peňažné kompenzácie: Príspevky na kúpu pomôcky, výcvik používania pomôcky, úpravu pomôcky, opravu pomôcky, kúpu zdvíhacieho zariadenia, kúpu osobného motorového vozidla, úpravu osobného motorového vozidla, úpravu bytu, úpravu rodinného domu, úpravu garáže, na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie.

Podmienky nároku

Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti. Príspevok na opatrovanie nemožno poskytnúť, ak sa osobe s ŤZP už poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne, týždenná pobytová sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba. Ak príslušný orgán rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok alebo jeho časť, možno peňažný príspevok vrátiť aj v splátkach, ak sa na tom dohodnete s príslušným úradom práce. Lehota na vrátenie príspevku je najviac tri roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť však zákon neumožňuje.

Obmedzenia pre cudzincov

Tento typ pomoci je pre cudzincov obmedzený. Kompenzácie sú určené len pre:

• Občana Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt.
• Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva.
• Rodinného príslušníka občana SR alebo občana Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt.
• Osobu s udeleným azylom.
• Osobu, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.

O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec bez ohľadu na druh a účel pobytu.

Sociálne služby

Podľa zákona o sociálnych službách, sociálne služby môžu využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR, vrátane občanov EHP s trvalým pobytom a ich rodinných príslušníkov, štátnych príslušníkov tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom, a osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s cudzincami s tolerovaným pobytom.

Miestna príslušnosť a vplyv na pobyty cudzincov

Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt. Pre cudzincov s prechodným pobytom sa miestna príslušnosť upravuje podľa Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov. Cudzinci by mali brať do úvahy, či využitie sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami ich pobytu (účel pobytu, finančné zabezpečenie, ubytovanie). Cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť, ale musí zvážiť, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané. Cudzinci môžu byť prijímateľmi ambulantných a terénnych sociálnych služieb bez obavy o splnenie podmienok pobytu. Problémom môže byť strata zamestnania a bývania, vážne poškodenie zdravia, domáce násilie, ktoré môžu viesť k potrebe využitia pobytovej formy sociálnych služieb. Aj tu musí cudzinecká polícia skúmať, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané.

Sociálne služby v čase krízovej situácie (príklad COVID-19)

Vláda SR uznesením č. 113/2020 uložila Ministerstvu zdravotníctva SR obmedziť všetky plánované zdravotné výkony, ktoré neohrozujú život a zdravie. Klienti zariadení počas mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 by nemali absolvovať žiadne zdravotné výkony a ošetrenia mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb, ktoré strpia odklad. Pokiaľ ide o neodkladné výkony, vrátane absolvovania dialýzy, tieto je potrebné zabezpečiť v súčinnosti so zdravotníckym zariadením kde majú byť realizované, vrátane zabezpečenia prevozu/sprievodu do/zo zdravotníckeho zariadenia pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných opatrení.

Karanténne miesta a prijímanie klientov

Uznesením vlády SR 343/2020 boli od 4.6.2020 zrušené karanténne miesta na prijímanie nových klientov do zariadení podmienených odkázanosťou. Mesto nad 20 000 obyvateľov, ktoré má zriadené karanténne miesta, určí fyzické osoby, ktoré sú bezodkladne odkázané na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby. Pri rozhodovaní o potrebe umiestnenia fyzickej osoby na karanténne miesto nie je rozhodujúce, či je žiadateľ obyvateľom mesta, ktoré karanténne miesto zriadilo, alebo obyvateľom inej obce/mesta v okrese, resp. v najkratšej vzdialenosti od danej obce/mesta.

Karanténne miesto nemusí byť určené iba v „karanténnom centre“, ale aj u poskytovateľa (verejného ale aj neverejného), ktorý má v súlade s § 104a ods. 3 zákona o sociálnych službách vytvorené miesto/priestory, v ktorých môže klient absolvovať 14-dňové preventívne oddelenie (karanténu) od ostatných prijímateľov a testovanie na Covid-19 a následne byť presunutý k ostatným prijímateľom sociálnych služieb. Po umiestnení klienta na karanténne miesto sa mu dá vystaviť Covid pass a zabezpečiť výtery na účely ich otestovania priamo na karanténnom mieste. Testovanie absolvuje klient iba 1 krát - najneskôr 12-ty deň pobytu na karanténnom mieste.

Otvorenie denných centier pre seniorov a úhrada za sociálne služby

V zmysle plánu je súčasťou IV. fázy uvoľňovania otvorenie všetkých druhov a foriem sociálnych služieb, pričom do tejto oblasti uvoľňovania opatrení patria aj denné centrá. To znamená, že denné centrum pre seniorov bude možné opätovne otvoriť až od 1. júla 2020, s tým, že začiatok každej nasledujúcej fázy bude pravidelne prehodnocovaný a bude závisieť od aktuálnej epidemiologickej situácie. Poskytovanie služieb v denných stacionároch bolo dočasne pozastavené na základe rozhodnutia Ústredného krízového štábu SR.

Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu. Zákon o sociálnych službách v § 72 ods. 9 ustanovuje, že prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné, obslužné a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti. Výnimkou je len úhrada za ubytovanie, a aj to len v prípade, že voľné miesto nie je v čase neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby obsadené inou fyzickou osobou alebo ak sa poskytovateľ a prijímateľ nedohodnú inak.

Finančná podpora z projektu "Prvá pomoc"

Neverejný poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý je prijímateľom finančného príspevku poskytnutého v zmysle § 71 ods. 6 a § 78a zákona o sociálnych službách a má uzatvorené zmluvy s prijímateľom sociálnej služby o poskytovaní sociálnej služby, nemá nárok na finančné prostriedky z projektu Prvá pomoc.

Ošetrovné a starostlivosť o dieťa s postihnutím

Pracujúci rodičia - poistenci, ktorí sa starajú o zdravotne postihnutých vo veku dovŕšených 11 a viac rokov, majú v súčasnej mimoriadnej situácii nárok na dávku ošetrovné iba na 10 dní. Môžu si ju však novou žiadosťou opakovane predlžovať. Nárok na ošetrovné na 14 dní budú mať iba v prípade opatrovania postihnutých detí do 11 rokov (10 rokov + 364 dní) a len v prípade uzatvorenia zariadenia z dôvodu nariadenej karantény. V Opatrení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 18. marca 2020 (Článok IV: Ukladanie pracovnej povinnosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti - bod 6 ) je uvedené, komu nie je možné uložiť pracovnú povinnosť. Do okruhu týchto osôb patrí aj fyzická osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku, tiež fyzická osoba ktorá sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť.

Dávka v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je povinný byť prihlásený a platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti vzniká, ak bol žiadateľ v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje počas podporného obdobia šiestich mesiacov.

Privyrobenie počas evidencie na úrade práce

Ak ste evidovaný/á na úrade práce, môžete si privyrobiť iba na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Táto dohoda nesmie presiahnuť v úhrne 40 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne - 284,13 eur. Kópiu dohody musíte predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Do 8 kalendárnych dní musíte preukázať úradu práce výšku odmeny z „privyrobenia“ za uplynulý kalendárny mesiac.

Vyradenie z evidencie a opätovná registrácia

Z evidencie uchádzačov o zamestnanie Vás vyradia aj na základe Vášho rozhodnutia. Ak sa necháte z evidencie vyradiť, tak v prípade, že by ste sa chceli na úrad práce vrátiť a znova sa zaevidovať, budete musieť počkať 3 mesiace. Je dôležité komunikovať s úradom práce a neozvať sa im až po niekoľkých dňoch, kedy ste zabudli prísť na termín, pretože na ceste môže byť už oznámenie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne. V prípade, že poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, dávka sa vypočíta z tzv. konštanty. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Koordinácia sociálneho zabezpečenia v EÚ

Pri sťahovaní v rámci štátov EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska sa na vás budú v každom momente vzťahovať právne predpisy iba jedného štátu. Platí základné pravidlo, že sa na vás vzťahujú právne predpisy štátu, v ktorom práve vykonávate zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V prípade, že pracujete v jednom štáte EÚ, ale bydlisko máte v inom štáte, do ktorého sa vraciate každý deň alebo aspoň raz za týždeň, považujete sa za cezhraničného pracovníka. Za dávky sociálneho zabezpečenia zodpovedá štát, v ktorom pracujete. Na zdravotnú starostlivosť a dávky v nezamestnanosti sa vzťahujú osobitné pravidlá. Ak vás zamestnávateľ vyšle (alebo ak sa vyšlete ako samostatne zárobkovo činná osoba), aby ste pracovali v inom štáte najdlhšie 24 mesiacov, zostávate poistený(-á) v pôvodnom štáte. Ide o prípad tzv. vyslaných pracovníkov, pre ktorých platia osobitné podmienky. Pravidlá EÚ týkajúce sa koordinácie sociálneho zabezpečenia sa od 1. januára 2021 na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve už neuplatňujú. V prípade osôb, na ktoré sa nevzťahuje dohoda o vystúpení, sa koordinácia sociálneho zabezpečenia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom riadi príslušným protokolom k dohode o obchode a spolupráci.

tags: #kedy #ste #socialny #pripad