Počas života sa človek môže dostať do rôznych komplikovaných situácií, kedy je odkázaný na pomoc inej osoby alebo inštitúcie. Ak ide o stav, keď si nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania, ide o stav sociálnej núdze daného občana. V takýchto prípadoch Slovenská republika, ako sociálny štát, poskytuje rôzne formy podpory. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je človek považovaný za sociálny prípad, a na možnosti pomoci, ktoré sú mu k dispozícii.
Hmotná núdza a podmienky pre jej priznanie
Osobitnou formou zložitej sociálnej situácie, v ktorej sa občan môže ocitnúť, je stav hmotnej núdze, ktorú upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je v súlade s § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi charakterizovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti zistený podľa tohto zákona nedosahuje sumy platného životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Aktuálne je to suma 214,83 eura mesačne na dospelú osobu. Predmetný zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky.
Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze. Príjemcom pomoci je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok. Poskytnutá pomoc má predovšetkým umožniť občanovi zabezpečiť jeho základné životné podmienky.
Definícia domácnosti a jej členov
Pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi je nevyhnutné správne vymedziť domácnosť a jej členov, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. Na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za člena domácnosti považuje:
- jednotlivec,
- manžel a manželka,
- manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
- plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
- rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
- rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
- maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
- fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
- plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje aj okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.
Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Posudzovanie príjmu a majetku
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi zákon ustanovuje osobitné pravidlá pre posudzovanie príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb. Príjmom na účely posúdenia hmotnej núdze je príjem študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme a príjem zistený podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa neberie do úvahy iba aktuálny príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, ale aj ich majetkové pomery. Z daného dôvodu sa aj fyzická osoba, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima, nemusí automaticky považovať za osobu v hmotnej núdzi. Dôležité je posúdiť, či z dôvodu nakladania so svojím majetkom si môže zvýšiť príjem a predísť tak vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu. Za majetok sa považujú veci, práva a majetkové hodnoty. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu. Zároveň platí, že pomoc v hmotnej núdzi je možné občanovi poskytnúť až v situácii, ak si základné životné podmienky nemôže zabezpečiť ani uplatnením si svojich nárokov na iné peňažné plnenia, na ktoré má nárok.
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, dôjde k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Formy pomoci v hmotnej núdzi
Štát poskytuje rôzne formy pomoci občanom v hmotnej núdzi, aby im zabezpečil základné životné podmienky. Pomoc v hmotnej núdzi je:
- dávka v hmotnej núdzi,
- ochranný príspevok,
- aktivačný príspevok,
- príspevok na nezaopatrené dieťa,
- príspevok na bývanie.
Dávka v hmotnej núdzi
Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:
- 89,70 € mesačne - jednotlivec
- 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
- 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
- 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
- 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
- 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi
K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok atď.), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak občan odmietne ponuku vhodného zamestnania alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky zamestnania bez vážnych dôvodov. Pri opakovanom porušení povinností sa dávka môže znížiť až na 3 kalendárne mesiace.
Odomknite svoj potenciál vďaka Neuroplasticite
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je:
- 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
- dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
- je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
- je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
- je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
- sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
- sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
- má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
- je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok je:
- 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
- 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne. Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Nárok na príspevok má žiadateľ, ktorému je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a ktorý je nájomníkom bytu (obecného, družstevného), vlastníkom bytu alebo rodinného domu. Príspevok na bývanie je:
- 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
- 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 216,70 € mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Osobitný príspevok
Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu podľa § 16 ods. 1 písm. b zákona č. 417/2013 Z. z.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Formu a spôsob poskytovania jednorazovej dávky určí obec.
Ďalšie formy sociálnej pomoci
V rámci sociálnych služieb ustanovených v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je možné občanovi poskytovať napríklad terénnu sociálnu službu, nocľaháreň, útulok, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, denný stacionár atď.
Nemocenské dávky
V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Dotácia na podporu humanitárnej pomoci
O dotáciu na podporu humanitárnej pomoci môže v súlade s § 9 zákona o dotáciách požiadať fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii. Dotácia na podporu humanitárnej pomoci slúži na riešenie tejto situácie.
Príspevok na opatrovanie
Peňažný príspevok na opatrovanie slúži na zabezpečenie pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Príspevok však nemožno poskytnúť, ak sa už takej osobe poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo opatrovateľská služba viac ako osem hodín mesačne, týždenná pobytová sociálna služba alebo celoročná pobytová sociálna služba.
Kontroverzné aspekty sociálneho systému
Sociálny systém sa nejakým spôsobom dotýka každého občana, dávky poskytuje od narodenia až po prvý deň po smrti (pohrebné). Vytvára spoločenské povedomie, že na každého sa myslí, a nikto neostane stranou. Je preto veľmi nákladný, tretinu verejných výdavkov predstavujú sociálne transfery. Pochopiteľne, môže byť len tak štedrý, ako je ekonomická výkonnosť krajiny.
Ako každému centrálne plánovanému systému, aj tomuto chýba kontrola zákazníka a absencia zisku a straty, ktoré by dokázali odstrániť balast, a podporiť skutočne odkázaných ľudí. Všelijaké dávky, bonusy, príspevky, ktoré sa časom len komplikujú a nezjednodušujú.
Príklady kontroverzných opatrení
- Prídavky na deti: Ide o plošnú dávku pre rodičov s deťmi, pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem.
- Daňový bonus na dieťa: Uplatňuje sa na mesačnej či ročnej báze a jeho výška závisí od výšky mzdy rodiča. Nezohľadňuje však príjmy domácnosti celkovo.
- Tehotenská dávka: Poskytuje sa tehotnej žene od približne 4. mesiaca tehotenstva až do pôrodu, jej výška je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky. Neprihliada však na tie, ktoré pred tehotenstvom nepracovali.
- Dávka v nezamestnanosti: Na dávku v nezamestnanosti má občan nárok v prípade, že stratí prácu a predtým si 2 roky platil v rámci sociálnych odvodov poistenie v nezamestnanosti. Problémom tejto dávky ale je, že nikto sa nepozerá na to, či pracovný pomer ukončil váš zamestnávateľ alebo ste ho ukončili vy.
- Minimálny dôchodok: Zachraňuje ľudí, ktorí si platili minimálne odvody, napríklad dlhodobo pracovali len na štvrtinový úväzok, lebo partner zarábal dosť a stačí, že si ich platili 30 rokov.
- Rodičovský dôchodok: Deti rodičov, ktorí sú na dôchodku, sa môžu rozhodnúť im podarovať 1,5% zo svojej hrubej mzdy. Tento príspevok neponíži iné výdavky sociálnej poisťovne, ani neznamená zvýšenie odvodov, a teda je to čistým dodatočným nákladom sociálneho systému, ktorý musí byť financovaný z daní. Navyše je extrémne nespravodlivý, keďže prilepšené budú mať dôchodcovia, ktorí majú deti a ktorí s nimi majú dobrý vzťah.
- Vlaky zadarmo: Toto opatrenie z bývalých sociálnych balíčkov platí doteraz a môžu ho využívať dôchodcovia, žiaci a študenti. Problémom je, že peniaze niekde chýbajú a napríklad by sa za ne mohla zlepšiť kultúra cestovania či modernizovať trate.
- Príspevok na pohreb: Je vo výške približne 80 eur a väčšina ľudí o ňom netuší.
Vlaky zadarmo, alebo príspevok na pohreb sú v spoločnosti a medzi voličmi pomerne citlivou záležitosťou. Politici nemajú odvahu ich zefektívniť, prípadne zoškrtať. Rovnako na okraji záujmu je podpora v hmotnej núdzi, teda tá bazálna solidarita s ľuďmi, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem. Kým dôchodky sa pomerne intenzívne valorizovali, a dôchodcovia si už navykli na 13. dôchodok, ľudia odkázaní na základnú solidaritu majú smolu. Dostávajú výrazne nižšie dávky ako je minimálny dôchodok, politici dlhodobo ignorujú reálny rast životných nákladov, o ktorý by sa tieto dávky mali zvyšovať.
Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi?
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.
Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vypláca sa za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak zákon neustanovuje inak. Vypláca sa mesačne pozadu, nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje vo forme:
- v peňažnej forme,
- vecnej forme (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie),
- v kombinovanej forme.
Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky formu jej poskytnutia určí obec.
Povinnosti a aktivity občanov v hmotnej núdzi
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje povinnosti pre občanov v hmotnej núdzi. Medzi ne patrí povinnosť vyplniť dotazník pre účely sprostredkovania zamestnania, aktívne hľadať zamestnanie a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré zvyšujú ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.