Komplexná rehabilitácia po operácii zamrznutého ramena: Sprievodca obnovou pohybu a sily

Rameno je jedným z najpohyblivejších kĺbov v tele a hrá kľúčovú úlohu pri každodenných činnostiach. Problémy s ramenným kĺbom, ako je zamrznuté rameno, môžu výrazne obmedziť kvalitu života. Zamrznuté rameno, odborne adhezívna kapsulitída, je stav charakterizovaný stuhnutím a bolesťou v ramennom kĺbe. Podstatou tohto stavu je stuhnutosť, ktorá vedie k postupnému obmedzovaniu aktívneho aj pasívneho pohybu v ramennom kĺbe, často bez zjavnej príčiny.

Čo je zamrznuté rameno a ako vzniká?

Zamrznuté rameno je zápalové ochorenie ramenného kĺbu, ktoré spôsobuje bolesť a obmedzenie pohybu. Hoci presná príčina nie je vždy známa, vieme, že ochorenie vzniká v dôsledku zápalu a zhrubnutia kĺbového puzdra, ktoré obklopuje ramenný kĺb. Typicky sa rozvíja postupne počas stavov, keď je pohyb ramena dlhší čas obmedzený, napríklad po cievnej mozgovej príhode, po operácii prsníka alebo u pacientov s cukrovkou. Môže však vzniknúť aj bez príčiny.

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré môžu prispieť k vzniku tohto ochorenia. Medzi ne patria:

• Dlhodobé obmedzenie pohybu: Imobilizácia ramena po úraze, operácii alebo v dôsledku iných zdravotných problémov.
• Cukrovka: Pacienti s cukrovkou majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku zamrznutého ramena.
• Iné zdravotné stavy: Ochorenia ako hypotyreóza, hypertyreóza, Parkinsonova choroba a kardiovaskulárne ochorenia.
• Vek a pohlavie: Zamrznuté rameno sa častejšie vyskytuje u ľudí vo veku nad 40 rokov, pričom ženy sú postihnuté častejšie ako muži. Najčastejšie sa objavuje u osôb vo veku 40 až 60 rokov a častejšie postihuje ženy ako mužov.

Fázy zamrznutého ramena

Zamrznuté rameno sa typicky rozvíja postupne v troch fázach:

1. Mrznúca fáza (2-9 mesiacov): Dochádza k obmedzeniu pohybov v ramennom kĺbe a k bolestivosti pri pohybe ramenom. Toto štádium sa začína postupne narastajúcou bolesťou, ktorá je najintenzívnejšia najmä v noci a pri pohybe.
2. Zamrznutá fáza (4-12 mesiacov): Nastáva ešte väčšie obmedzenie až zastavenie pohybu v ramennom kĺbe, bolesť sa však v tejto fáze zmierňuje. V tomto štádiu bolesť ustupuje, ale rameno je veľmi stuhnuté.
3. Rozmrazovacia fáza (5-24 mesiacov): Pohyblivosť sa začína vracať. Rozmrazovanie trvá 5-24 mesiacov. Štádium rozmrazovania (6 - 24 mesiacov): Pohyblivosť sa postupne zlepšuje a príznaky ustupujú.

Stav sa väčšinou upraví sám v horizonte jedného až troch rokov. Opakovanie syndrómu zamrznutého ramena na tom istom kĺbe nie je bežné, môže sa však objaviť na druhom.

Diagnostika a liečba zamrznutého ramena

Diagnóza zamrznutého ramena sa stanovuje na základe klinického vyšetrenia a anamnézy pacienta. Lekár sa bude pýtať na príznaky, kedy sa objavili a ako sa vyvíjajú. Dôležité je posúdiť rozsah pohybu ramena a vylúčiť iné možné príčiny bolesti a obmedzenia pohybu. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť zobrazovacie metódy, ako je röntgenové vyšetrenie alebo magnetická rezonancia (MRI), aby sa vylúčili iné ochorenia, ako je artróza alebo poškodenie rotátorovej manžety. Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár.

Liečba zamrznutého ramena sa zameriava na zmiernenie bolesti a zlepšenie rozsahu pohybu a funkcie ramenného kĺbu. Čím skôr začne liečba zamrznutého ramena, tým je rýchlejšie zotavenie, menej pravdepodobná pracovná neschopnosť, prípadne jej kratšia doba trvania. Možnosti liečby sú rôzne a závisia od štádia ochorenia a individuálnych potrieb pacienta. Liečba sa obvykle začína konzervatívnym prístupom.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna liečba je prvou voľbou a zahŕňa:

• Fyzioterapia: Je najdôležitejšia časť liečby zamrznutého ramena. Fyzikálna terapia zamrznutého ramena je zásadnou zložkou jeho liečby. Zahŕňa cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu a posilnenie ramenných svalov. Fyzioterapia môže byť veľmi účinná pri liečbe bolesti ramien, pretože rieši nielen príznaky, ale aj hlavné príčiny bolesti. Najčastejšími príčinami preťaženia a následnej bolesti ramena môžu byť oslabenie svalov, nesprávne držanie tela, čo má za následok zníženie rozsahu pohybu ramena a zvýšenie napätia svalov.
• Lieky proti bolesti: Protizápalové lieky (napr. ibuprofén, naproxén) môžu pomôcť znížiť bolesť a zápal. Prvou voľbou sú lieky proti bolesti a zápalu, ako je ibuprofen alebo diclofenac.
• Injekcie kortikosteroidov: Injekcie kortikosteroidov môžu byť použité na zníženie zápalu a bolesti v ramennom kĺbe. Injekcie zvyčajne poskytujú rýchlu úľavu od bolesti a môžu zlepšiť rozsah pohybu.
• Teplé a studené obklady: Teplé a studené obklady môžu pomôcť zmierniť bolesť a zápal.
• Ultrazvuková terapia: Ultrazvuková terapia je neinvazívna metóda, ktorá využíva zvukové vlny na liečbu zamrznutého ramena. Pomôcť môže aj elektroliečba, ultrazvuk.
• Tejpovanie: Tejpovanie zamrznutého ramena môže pomôcť znížiť bolesť a zlepšiť pohyblivosť kĺbov. Vždy je vhodná konzultácia s odborníkom, ako je fyzioterapeut. Ukáže vám správne techniky tejpovania.
• Manipulácia kĺbom pod anestéziou: V niektorých prípadoch môže byť indikovaná manipulácia kĺbom pod anestéziou.

Liečbu zamrznutého ramena môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Neliečené zamrznuté rameno môže viesť k poruchám postavy. Neodkladajte liečbu zamrznutého ramena, a ak máte akékoľvek zdravotné ťažkosti alebo pochybnosti o svojom zdravotnom stave, navštívte odborného lekára.

Cvičenia na zamrznuté rameno

Cviky na zamrznuté ramená môžu pomôcť obnoviť rozsah pohybu, znížiť bolesť a zlepšiť funkciu ramena. Než začnete s cvičením na zamrznuté rameno je dôležité konzultovať všetko s lekárom alebo fyzioterapeutom. Cvičenie na zamrznuté ramená môžete vykonávať aj doma. Dôležité je cvičiť pravidelne a jemne, aj napriek nepohodliu. Vyhnite sa však cvičeniu, ktoré vyvoláva prudkú bolesť. Udržujte rameno v pohybe, ale nepreťažujte ho.

Príklady cvičení:

• Pendulum stretch (kyvadlové pretiahnutie): Postavte sa rovno vedľa stola alebo stoličky a oprite sa zdravou rukou o oporu. Nechajte postihnutú ruku visieť voľne pri tele a uvoľnite rameno. Jemne hojdajte rukou dopredu a dozadu, do strán a krúživými pohybmi.
• Cross-body reach (pretiahnutie cez telo): Postavte sa rovno, zdvihnite postihnutú ruku na úroveň ramien a položte ju cez telo. Druhou rukou chyťte predlaktia postihnutej paže a jemne ju ťahajte smerom k opačnému ramenu.
• Wall crawl (plazenie po stene): Postavte sa blízko k stene s postihnutým ramenom bližšie k stene. Položte končeky prstov postihnutej ruky na stenu vo výške ramena a pomaly ich plazte nahor.
• Towel stretch (pretiahnutie cez telo): Držte uterák alebo popruh za oba konce, jednou rukou nad hlavou a druhou za chrbtom. Postihnutou rukou za chrbtom pomaly ťaháte uterák nahor, zatiaľ čo druhou rukou nad hlavou ho držte pevne. Pretiahnutie držte 15-30 sekúnd a opakujte 3-5krát na každej strane.

Chirurgická liečba a rehabilitácia

Operačná liečba je indikovaná pri zlyhaní konzervatívneho postupu v rozvinutých štádiách. V Nemocnici Medissimo majú bohaté skúsenosti s operáciami ramena u profesionálnych športovcov, ako aj aktívnej verejnosti. Artroskopia je druh operácie, ktorou sa ošetrujú vnútrokĺbové poškodenia. Artroskopicky môžeme nielen diagnostikovať, ale zároveň aj ošetriť degeneratívne a zápalové zmeny. Využívanie artroskopických metód operácie je z dôvodu čo najmenšej traumatizácie okolitých štruktúr. Ďalšími výhodami sú kratšia doba operácie, menšie vedľajšie účinky a skrátenie doby fixácie.

Rehabilitácia ramena po operácii je veľmi podstatná súčasť liečby, ktorú neradno zanedbať. Doba trvania rehabilitácie po operácii zamrznutého ramena je individuálna a závisí od rozsahu operácie, individuálnych potrieb pacienta a dodržiavania rehabilitačného plánu. Po operácii zotrváte ešte pár dní v nemocnici, kde sa začínate sa rozcvičovať a rehabilitovať rameno. Po prepustení vás čakajú pravidelné stretnutia na rehabilitačnom oddelení a po približne desiatich dňoch od operácie vám vyberú stehy. Po prepustení z nemocnice ste v sledovaní ortopéda, ktorý úzko komunikuje s fyzioterapeutom o vašej rehabilitácii.

Fázy pooperačnej rehabilitácie

1. Prvé týždne: Zameriavajú sa na zníženie bolesti a zápalu, ochranu operovaného ramena a postupné obnovovanie rozsahu pohybu. Pacient môže nosiť ortézu alebo fixáciu a vykonávať pasívne pohyby s pomocou fyzioterapeuta. Rehabilitácia po operácii rotátorovej manžety je špeciálne navrhnutá tak, aby sa podporilo hojenie bez ohrozenia výsledkov operácie. Proces zahŕňa postupný prechod od nosenia ortézy a pasívnych pohybov k aktívnemu posilňovaniu, pričom sa dôsledne sleduje bolesť a funkčnosť. Už v nemocnici vás navštívi rehabilitačná sestra a ukáže vám základné cviky, ktoré je nutné precvičovať po vybratí drenu z rany. Nemali by ste robiť náhle, rýchle a najmä silové pohyby.
2. Nasledujúce mesiace: Postupne sa prechádza k aktívnym cvičeniam na posilnenie ramenných svalov a zlepšenie funkcie ramena. Dôležité je cvičiť pravidelne a dodržiavať pokyny fyzioterapeuta. Proces rehabilitácie môže trvať niekoľko mesiacov, a je dôležité byť trpezlivý a dôsledný pri cvičeniach.
3. Posilňovacia fáza (3-6 mesiacov po TEP operácii ramena): Fyzická rehabilitácia - posilňovacia fáza je narade zväčša 3-6 mesiacov po TEP operácii ramena.
4. Posledná fáza rekonvalescencie (6-12 mesiacov po TEP operácii ramena): Posledná fáza rekonvalescencie po TEP ramena je v priemere 6-12 mesiacov po operácii ramenného kĺbu. Pacient je zvyčajne schopný vykonávať väčšinu bežných denných aktivít.

Pred intenzívnejším pohybom je potrebné ruku rozcvičiť. Každý pohyb bolestivého ramena je nevyhnutné vykonávať s uvoľnením svalstva v oblasti poškodenia. Najdôležitejšie je cvičiť pravidelne a o každom cviku sa vopred poradiť s odborníkom, aby ste si boli istý vhodnosťou cvičebných úkonov. Dôležité je mať správnu techniku. Pri nesprávnej technike je možné opätovné poškodenie alebo cvik nebude spĺňať účel.

Cvičebný plán po artroskopii ramena

Po artroskopickej operácii ramena je pre úspešné zotavenie dôležité mať stanovený cvičebný plán. Nasledujúce cvičenia sa bežne odporúčajú počas prvých šiestich týždňov po operácii. Pred začatím cvičení sa však vždy poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom, aby ste zaistili, že sú pre vás bezpečné a vhodné v závislosti od typu realizovaného operačného výkonu.

Cvičenia určené na rozsah pohybu

• Predná Elevácia Ramena (Aktívne): Zdvihnite ruku priamo hore k stropu s vystretým lakťom. Držte približne 10 sekúnd a potom spustite.
• Hojdanie rukou: Hoďte rukou podobne ako pri bowlingu.
• Cvik v sede s posúvaním ruky po stole: Sadnete si na stoličku vedľa stola, operovanú ruku položíte na plochu stola a úklonom tela vykonáte pohyb do strany. Ruku posúvate po stole.
• Variácia cviku s posúvaním oboch rúk po stole: Sadnete si oproti stolu a obe ruky položíte na naň. Telom vykonávate predklon a obidve ruky posúvate naraz po ploche stola.

Izometrické cviky na rehabilitáciu ramena

Izometria je druh svalovej práce, pri ktorej sa dĺžka svalu nemení. Mení sa len napätie v ňom. Zjednodušene môžeme povedať, že uhol v pracujúcom kĺbe zostáva nemenný.

1. Tlak k telu: Sadnete si a operovanú ruku podložíte uterákom. Predlaktie môžete vyložiť na stôl. Zdravou rukou tlačte ruku k telu a operovaným ramenom sa ju snažte zdvihnúť do strany tak, aby sa medzi nimi vytvoril tlak. Pri tomto cviku nedochádza k pohybu ramena. Použite maximálne 30% sily a vydržte 30 sekúnd.
2. Protitlak s lakťom zohnutým na 90°: Vychádzame z rovnakej polohy, ako pri prvom izometrickom úkone. Lakeť je zohnutý na 90°. Zdravou rukou tlačte predlaktie smerom von a operovanou rukou robte protitlak. Lakeť ani rameno sa nepohne. Po realizácii cvičenia 5 x 30 sekúnd vymeňte smer cvičenia.

Po izometrických cvikoch nasleduje postizometrická relaxácia, alebo aj PIR.

Kontraindikácie terapeutických cvičení

Aj k odporúčaným cvičeniam existujú isté kontraindikácie, pri ktorých by ste mali byť obozretnejší. Dajte si pozor ak:

• máte čerstvé poranenie ramena/ramien, dislokáciu ramenného kĺbu a vyvrtnuté väzy ramien
• trpíte chronickou a obvyklou dislokáciou ramena
• máte zvýšenú teplotu nad 37,5 stupňov Celzia pri chrípke, akútnych respiračných vírusových infekciách a angíne (je potrebné odložiť cvičenie do úplného zotavenia a čakať ešte ďalšie 3-4 dni)
• pred 2 až 3 mesiacmi ste absolvovali operáciu mliečnej žľazy
• ste čerstvo po operácii krku (začať môžete najskôr o 3 mesiace)
• ste čerstvo po operácii ramenného kĺbu (cvičenie konzultujte s operačným chirurgom)

Ak vám niektoré z cvičení spôsobuje bolesť, ktorá je silnejšia alebo sa stupňuje počas nasledujúcich 24 hodín, znamená to, že je pre vás cvičenie nevhodné, alebo ho robíte nesprávne. Dbajte na to, aby ste počúvali svoje telo a prispôsobovali intenzitu cvičenia podľa potreby.

Výživa a doplnky pre podporu hojenia

Správna výživa a doplnky môžu podporiť hojenie a regeneráciu tkanív po operácii.

• Vitamín C: Je dôležitý pre tvorbu kolagénu, ktorý je základnou zložkou väzivového tkaniva.
• Proteín: Je nevyhnutný na opravu a regeneráciu tkanív.
• Zinok: Je dôležitý pre hojenie rán a zdravie imunitného systému.
• Antioxidanty: Ide o vitamíny A, C a E, a minerál selén. Môžu pomôcť chrániť telo pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a znižovať zápal.
• Hydratácia: Dostatočne pite vodu.

Babské rady môžu niekedy byť užitočné. Je dôležité si uvedomiť, že nie sú vždy založené na vedeckých dôkazoch a nemusia byť pre každého účinné. Pri liečbe zamrznutého ramena je najlepšie postupovať podľa pokynov lekára alebo fyzioterapeuta. Vyhnite sa nadmernému zaťažovaniu ramena. Urobte si čas na odpočinok.

Iné problémy ramenného kĺbu

Ramenný kĺb je oproti bedrovému kĺbu zložitejší, oveľa pohyblivejší a je z väčšej časti tvorený mäkkými štruktúrami - svaly a väzy, preto je aj náchylnejší na zranenie. Ramenný kĺb sa častejšie nazýva pletenec, pretože je tvorený až 3 kosťami - ramenná kosť, lopatka a kľúčna kosť, ktoré sú vzájomne a s okolitými štruktúrami prepojené vo viacerých kĺboch.

• Lopatka a kľúčna kosť - akromioklavikulárny kĺb (AC)
• Ramenná kosť a lopatka - glenohumerálny kĺb
• Hrudná kosť a kľúčna kosť - sternoklavikulárny kĺb
• Lopatky a rebrá - skapulothorakálne spojenie (nepravý kĺb)

K zraneniu môže dôjsť v ktorejkoľvek časti ramenného pletenca. Každý človek má iný tvar a veľkosť kostí a sú prípady, kedy je hlavica ramennej kosti anatomicky väčšia ako jamka v lopatke, takže dochádza k rýchlejšiemu opotrebeniu. Zároveň si je potrebné pripomenúť, že nič v tele nefunguje oddelene a preto sa pri problémoch s ramenom nutne musíme pozrieť aj na krčnú chrbticu, postavenie hlavy a používanie paží a rúk a dokonca i bedrové kĺby.

Poškodenie rotátorovej manžety

Rotátorová manžeta zabezpečuje normálny pohyb ramenného kĺbu. Tvorí ju komplex svalov a šliach situovaných okolo hlavy ramennej kosti. Vakovité štruktúry - burzy napomáhajú jemnému kĺzaniu medzi jednotlivými štruktúrami. Poškodenie rotátorovej manžety môže spôsobiť celkovú bolesť ramena a obmedzujúci pohyb. Pri poškodení časti rotátorovej manžety dochádza k zníženej pohyblivosti ramenného kĺbu, sprevádzanej bolesťou ramena. Ide o poúrazový stav alebo stav podmienený dlhodobým preťažovaním. V oboch prípadoch to vyžaduje operačný zákrok - operáciu ramena. Operatér zrekonštruuje manžetu pomocou vstrebateľných implantátov počas asi hodinovej artroskopickej operácie, pri ktorej ste v celkovej anestézii. Rezy majú približne pol centimetra. Rehabilitácia ramena po operácii rotátorovej manžety ramena je kľúčová pre obnovenie plnej funkcie a posilnenie ramena a začína hneď po vybratí stehov, čiže o týždeň. Doba rekonvalescencie je vždy individuálna a prebieha vo fázach. Cieľom celého procesu rehabilitácie je, aby sa pacient mohol vrátiť k bežným aktivitám s minimálnou bolesťou a plnou funkciou ramena.

Impingement syndróm

Impingement syndróm je bolestivý stav ramenného kĺbu spôsobený iritáciou až zápalovou reakciou synoviálneho vačku (subakromionálna burza) pod akromionom (lopatkový výbežok). Funkciou burzy je lubrikačný efekt medzi šľachami rotátorovej manžety a akromionom. Ak dochádza k postupnému zužovaniu priestoru medzi akromionom a hlavicou ramennej kosti, pociťujeme bolesť ramena, ktorá sa často mení na chronickú. Pritom dochádza k porušeniu optimálnej biomechaniky ramena. Tak môže dôjsť k zápalu až poškodeniu šľachy m. supraspinátus (rotátorova manžeta) najmä pri mechanickom kontakte hlavice humeru s akromionom. Impingement ramena môže byť aj dôsledkom úrazu pri športe, najčastejšie ide o pád na lyžiach či z bicykla, keď hlavica ramena narazí do akromionu a spôsobí stlačenie a poškodenie rotátorovej manžety. V týchto prípadoch môže dôjsť k zakrvácaniu do subakromionálnej burzy a poškodeniu šľachy m.supraspinatus. Pacient však po absolvovaní konzervatívnej liečby môže pociťovať kolísavé ťažkosti s postupným zhoršovaním. S pribúdajúcim časom môže dôjsť ku zväčšovaniu poškodenia šliach rotátorovej manžety a výraznému obmedzeniu hybnosti ramena, čo komplikuje následnú liečbu.

Pri zápale, zväčšení a zrastoch subakromionálnej burzy (subakromionálnej burzitíde) pri tejto operácii uvoľňujeme zrasty (adhézie) a vykonávame jej čiastočné alebo úplné odstránenie (bursectomiu). Mechanické zúženie subakromionálneho priestoru s prípadnými kalcifikátmi sa ošetruje artroskopicky pomocou tenkej frézky s odsávaním, pričom odstraňujeme aj cca 2-3 mm prednej časti akromionu (subakromionálna dekompresia). Pri kompletnom poškodení - roztrhnutí rotátorovej manžety je operačná liečba rozšírená o tzv. rekonštrukciu.

Vykĺbenie ramenného kĺbu (luxácia ramena)

Vykĺbenie ramena alebo odbornejšie luxácia ramena sa udeje vtedy, keď hlavica ramennej kosti opustí štandardnú polohu. Je to stav, keď hlavica ramennej kosti „opustí“ kĺbnu jamku a zakliní sa v nesprávnej polohe. Ak dôjde ku čiastočnému posunu hlavice z jamky a následnému návratu do kĺbu - ide o „subluxáciu“, teda o čiastočné vykĺbenie ramena. Rameno môže vyskočiť - luxovať dopredu, dozadu a nadol. V 93% vykĺbenia ramena dochádza ku prednej dolnej luxácii. Kĺbna jamka ostane prázdna a pridruží sa výrazná bolesť. Postupne zväčšujúci sa spazmus svalov môže bolesť zvyšovať. Možno pozorovať deformitu, opuch, limitáciu hybnosti a oslabenie ramena. Pri luxácii dochádza ku poškodeniu mäkkých častí ako je kĺbne púzdro, labrum či okolité šľachy a svaly. Menej často dochádza aj k poškodeniu nervu a cievy. Diagnóza / luxácia ramena sa stanovuje pomerne ľahko pri klinickom vyšetrení lekárom.

Prvá pomoc pri vykĺbení ramena a liečba

Liečba akútnej luxácie ramena spočíva v jej repozícii. Napravenie hlavice ramennej kosti do kĺbnej jamky je potrebné vykonať čo najskôr, optimálne ihneď po úraze. Ak sa vykĺbené rameno nedá napraviť, je potrebné ošetrenie na chirurgickej ambulancii. Po repozícii sa rameno fixuje vo fixátore. Najdôležitejšie je rameno stabilizovať, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu a dostať postihnutého na pohotovosť, kde mu traumatológ rameno napraví a zafixuje približne na 3 týždne. Následne je potrebné rameno rehabilitovať a okolité svaly posilniť ideálne pod dohľadom odborníka - fyzioterapeuta. Celková doba liečenia môže trvať v rozmedzí od 3 do 6 týždňov. Pri vykĺbení ramena dochádza k poškodeniu mäkkých štruktúr ramena. Väzivá a kĺbne púzdro sa natiahnu alebo až roztrhnú. Najčastejší typ poškodenia je Bankartova lézia, ktorá často vedie, najmä u mladých ľudí, k vzniku chronickej nestability - opakovanej luxácii. Svetové štatistiky poukazujú až na 95% riziko opakovanej luxácie do jedného roku od úrazu v skupine do 20 rokov. Pri potvrdení Bankartovej lézie sa odporúča najmä v mladej vekovej skupine artroskopia ramenného kĺbu so súčasným prišitím poškodeného väziva ku kĺbnej jamke pomocou minikotvičiek - Bankartova operácia. Pri negatívnom náleze na MRI sa odporúča 7-10 dňový kľudový režim vo fixátore.

Opakované vykĺbenie ramenného kĺbu a operácia

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že rameno, ktoré už bolo raz vykĺbené, sa časom vykĺbi znova. Sú pacienti, ktorí s luxáciou ramena k lekárovi prídu aj 10-krát a vzniká vážna nestabilita ramena. Pri tomto druhu vykĺbení ramena (Traumatická instabilita ramena) ide o poúrazový stav ramena, kedy dochádza k opakovanej luxácii - vykĺbeniu ramena už čoraz častejšie a pri jednoduchších pohyboch alebo úrazoch. Hovoríme, že rameno mi „vyskakuje“. Diagnostika nestabilného ramena je na základe údajov od pacientov, ktorí opisujú opakované epizódy vykĺbenia ramena po úraze. Po liečbe luxácie ramena sa stav zlepšil, ale luxácie sa následne opakovali. Pocit strachu z vykĺbenia je čoraz väčší, pretože k nemu dochádza čoraz „ľahšie“. Najčastejšie sú instabilným ramenom postihnutí hokejisti, ale nestabilita vzniká často aj u bežných rekreačne športujúcich ľudí, napríklad po lyžiarskych úrazoch. Patologickým podkladom nestability ramenného kĺbu je Bankartova lézia. Ide o poškodenie kĺbneho púzdra a labra v mieste jeho úponu na kostný okraj kĺbnej jamky. Pri klinickom vyšetrení lekárom je dominantný pozitívny Aprehentačný test, kedy pacient v určitej polohe ramena pociťuje strach z možnej luxácie. Doplňujúce rádiodiagnostické metódy ako je napr. MRI s nálezom Bankartovej lézie potvrdzujú diagnózu.

Typy nestability ramena:

• Poúrazová - Traumatická (TUBS): Vznik je vždy spojený s úrazom. Vyskytuje sa na jednom ramene v jednom smere. Na MRI je prítomná Bankartova lézia. Liečba je chirurgická.
• Vrodená - Atraumatická (AMBRI): Vzniká bez úrazu. Je často prítomná vo viacerých smeroch /MDI/ na oboch ramenách. Liečba je prevažne konzervatívna.
• Mikroinstabilita (AIOS): Najčastejšie vzniká z nadmerného opotrebovania ramena (OVERUSE) u vrcholových športovcov a ťažko pracujúcich ľudí. Úplné vykĺbenie nie je prítomné.

Traumatická instabilita ramena je indikáciou na operačnú liečbu. Po operácii nasleduje rehabilitačný program na obnovenie rozsahu hybnosti ramena a posilnenie svalových skupín, ktoré zabezpečia posilnenie rotátorovej manžety a iných stabilizačných svalov ramena.

Vyvrtnuté väzy ramena

Vyššie sme popísali zložitosť ramenného pletenca, v ktorom sa prepájajú tri kosti. Okrem kĺbnych spojení sa medzi sebou prepájajú väzmi, ktoré sa takisto môžu poškodiť. Prudký pohyb, pád, alebo opotrebovanie môže jeden alebo viacero z týchto väzov natiahnuť, natrhnúť alebo úplne pretrhnúť. Často nevieme rozlíšiť či ide o vyvrtnutie alebo natiahnutie. Rozdiel medzi týmito úrazmi je, že natiahnutie postihuje svaly a šľachy (upínajú svaly na kosť) a dochádza k nemu hlavne kvôli preťaženiu či zápalu. K natiahnutiu svalov dochádza hlavne pri opakujúcich sa pohyboch, alebo pri zdvíhaní niečoho ťažkého. Vyvrtnutie naopak postihuje kĺby a väzy (spájajú dve kosti) a je zvyčajne spôsobené úrazom, pri ktorom sa kĺb posunie mimo normálny rozsah pohybu.

Prvá pomoc pri vyvrtnutých väzoch ramena

Existuje metóda PRICE, skratka anglických slov:

• P - Protection (Ochrana): Poranené miesto chránime pred ďalším poškodením.
• R - Rest (Odpočinok): Doprajeme si dostatočný odpočinok.
• I - Ice (Ľad): Miesto pravidelne chladíme, čo zmierňuje a/alebo zabraňuje vzniku zápalu a bolesti.
• C - Compression (Kompresia): Stiahnutie poraneného miesta elastickým obväzom.
• E - Elevation (Vyvýšenie): Pažu polohujeme tak, aby bola v stabilnej a neutrálnej polohe, zároveň vyvýšená poloha pomáha zmierniť prípadný opuch.

Artróza ramenného kĺbu (Degeneratívne ochorenie)

Artróza je degeneratívne a ireverzibilné (nezvratné) ochorenie postihujúce kĺby, spôsobené jeho nadmerným alebo nesprávnym používaním. Príčiny artrózy ramena však môžu mať aj pôvod infekčný, zápalový a dokonca aj metabolický. Artróza začína tým, že zaniká kĺbna chrupavka a následne dochádza k zmenám na okolitých kostiach. Výsledkom je zápal a bolesti, takisto obmedzená pohyblivosť kĺbu, zvyšuje sa deformácia a v konečnom štádiu môže kĺb celkom skostnatieť. Liečba artrózy je pomerne zložitá a v podstate sa tento stav nedá úplne zvrátiť. Dá sa však spomaliť a zmierniť opotrebenie a bolesť. Najčastejšie sa aplikuje magnetoterapia a v poslednom štádiu aj operácia, pri ktorej sa obrusujú kostné výbežky. Aj pri artróze si však dokážeme pomôcť vhodnou terapiou, ktorá zahŕňa aj cvičenie s fyzioterapeutom. Kĺby sú určené na to, aby sa hýbali a aj napriek sťaženému pohybu alebo obmedzenému rozsahu by sme mali kĺbom hýbať, aby sme pohyblivosť nestratili úplne.

Humeroskapulárna periartritída a kapsulitída (Degeneratívne ochorenie)

V oboch prípadoch ide o zápalové a bolestivé ochorenie ramenného pletenca. Humeroskapulárna periatritída označuje zápal tkanív v oblasti spojenia ramennej kosti (humerus) a lopatky (scapula). Kapsulitída alebo tiež adhezívna kapsulitída, častejšie označovaná ako syndróm zamrznutého ramena alebo impingement ramena je takisto bolestivý stav, pri ktorom je hybnosť ramenného pletenca veľmi obmedzená. Príčina tohto ochorenia nie je známa a vyskytuje sa hlavne u ľudí vo veku nad 50 rokov, viac u žien ako u mužov. U niektorých ľudí sa tento stav rozvinie po menšom alebo opakovanom úraze, ktorý vyvolá zápal. Ten sa najskôr prejavuje len ako mierna bolesť, preto ľudia problém nezačnú riešiť hneď, no postupne sa zápal zhorší. Na trhu je niekoľko liekov, ktoré tlmia zápal a bolesť, prípadne sa podávajú kortikoidy injekčne priamo do ramena. Nutná je aj návšteva lekára a fyzioterapeuta a následná rehabilitácia, pri ktorej sa rameno postupne mobilizuje a rozhýbava, aby nevznikli zrasty.

tags: #ako #dlho #trva #rehabilitacia #po #operacii