Každý zamestnanec, ktorý bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu ošetrujúci lekár stanovil. Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú kontrolóri Sociálnej poisťovne. Zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má povinnosť dodržiavať liečebný režim.
Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 461/2003 Z. z. tiež ukladá práceneschopnému poistencovi povinnosť dodržiavať liečebný režim.
Čo je liečebný režim?
Pojem liečebný režim nedefinuje Zákonník práce, ale zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“), podľa ktorého je liečebný režim definovaný ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“.
Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného zamestnanca informuje, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity, a to vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Liečebný režim pritom závisí od druhu ochorenia zamestnanca. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.
Počas tzv. PN-ky má zamestnanec - pacient - isté povinnosti, a to zdržiavať sa na nahlásenej adrese, liečiť sa. Zamestnanec v tomto čase nesmie hlavne vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Vychádzky počas PN
Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.
Kto vykonáva kontrolu a ako prebieha?
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca vykonáva v zmysle § 155 zákona o sociálnom poistení určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, pričom túto kontrolu organizuje posudkový lekár. Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.
Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. Druhou časťou je kontrola liečebného režimu. Tá prebieha priamo u poistencov doma. „To sú tie najštandardnejšie návštevy pracovníkov Sociálnej poisťovne, keď nám zazvonia pri dverách a prídu nás skontrolovať, či sme naozaj doma a či sa liečime, keďže poberáme PN,“ vysvetlil hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúr.
Dočasne práceneschopné osoby, u ktorých sa vykoná kontrola vyberá posudkový lekár a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom. Pri výbere pritom berú na zreteľ diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti.
Kto môže iniciovať kontrolu?
Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné. „Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom,“ priblížil Kontúr. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
„Primárne vyberáme ľudí, ktorých skontrolujeme námatkovo. Potom sú tu, samozrejme, požiadavky na kontrolu od samotných zamestnávateľov, tie uprednostňujeme. Potom sú tu aj podnety anonymného charakteru a zaoberáme sa aj tými,“ dodal Kontúr.
Kontrola zo strany zamestnávateľa
Keďže prvých desať dní práceneschopnosti zamestnanca náhradu príjmu platí zamestnávateľ, má právo na kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca. Zamestnávateľ môže kontrolovať zamestnanca kedykoľvek a bez ohlásenia. Zamestnanca kontroluje na adrese, ktorú si práceneschopný zamestnanec uviedol na PN ako miesto zdržiavania sa počas PN.
Kontrolu by mali vykonávať minimálne dvaja pracovníci - kontrolóri, ktorí by mali vedieť preukázať nejakým dokladom, že pracujú pre zamestnávateľa. Bývajú to kartičky alebo preukazy s logom a pečiatkou zamestnávateľa. V prípade, že kontrolóri zamestnanca nenájdu na adrese, na ktorej sa mal počas PN zdržiavať, zamestnanca informujú o svojej návšteve prostredníctvom Oznámenia o vykonaní kontroly, ktoré zanechajú v schránke alebo na inom dostupnom mieste.
Následne je zamestnancovi doručená Výzva na dokladovanie neprítomnosti v čase kontroly. Zamestnanec je povinný svoju neprítomnosť vydokladovať zamestnávateľovi najneskôr do 3. pracovných dní od vykonania kontroly, a to priepustkou od lekára, dokladom z lekárne, dokladom z pošty, ak ide o osamelého zamestnanca je uznaný aj doklad z obchodu. Ak zamestnanec nevie vydokladovať svoju neprítomnosť, zamestnávateľ mu zašle Oznámenie o krátení príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Príjem sa zamestnancovi kráti odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu po 10. deň trvania PN.
Elektronické podávanie žiadostí o kontrolu pre zamestnávateľov
Sociálna poisťovňa pripomína zamestnávateľom, že od októbra 2024 majú možnosť požiadať o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas ePN u svojho zamestnanca - a to prostredníctvom eSlužieb Sociálnej poisťovne pre zamestnávateľa. Toto podanie sa zaeviduje automaticky. Zároveň sa skráti čas medzi podaním samotnej žiadosti a realizáciou kontroly zamestnanca.
Žiadosti zaslané elektronicky prostredníctvom eSlužieb zamestnávateľa prinášajú efektívnejší výkon kontrolnej činnosti. Automatizované zaevidovanie takto podaného podnetu eliminuje situácie, kedy sa žiadosť stane bezpredmetnou. Proces požiadania pozostáva z kliknutia na jedno políčko a uvedením stručného odôvodnenia, prečo žiada o vykonanie kontroly (napr. podozrenie z porušenia liečebného režimu). Sociálna poisťovňa prijme žiadosť spravidla v deň podania.
Registrácia a autorizácia na elektronickú komunikáciu
Ak má zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec liečebný režim nedodržiava, môže osloviť Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o kontrolu zamestnanca z dôvodu podozrenia porušovania liečebného režimu. Sociálna poisťovňa o výsledku kontroly informuje zamestnávateľa.
Od 11. dňa trvania práceneschopnosti zamestnanca, prechádzajú povinnosti kontroly na Sociálnu poisťovňu. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa.
Priebeh kontroly Sociálnou poisťovňou
Pri výkone kontroly je zamestnanec vykonávajúci kontrolu povinný informovať kontrolovanú osobu o jej právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj preukázať oprávnenie na vykonanie kontroly a preukaz. Sociálna poisťovňa upozorňuje na falošných kontrolórov. Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.
Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. „Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu,“ ozrejmil Kontúr. Pokiaľ má zamestnanec vykonávajúci kontrolu podozrenie z porušenia liečebného režimu, oznámi túto skutočnosť ošetrujúcemu lekárovi.
V prípade podozrenia porušenia liečebného režimu si Sociálna poisťovňa vyžiada vyjadrenie od kontrolovaného dočasne práceneschopného zamestnanca, ako aj o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Pokiaľ poistenec poruší liečebný režim, nemá v zmysle § 38 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu nemocenského, a to odo dňa porušenia liečebného režimu, až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Zánik nároku na výplatu nemocenského však nemôže trvať viac ako 30 dní od porušenia liečebného režimu.
Okrem vylúčenia nároku na výplatu poistného môže uložiť Sociálna poisťovňa dočasne práceneschopnému poistencovi aj pokutu za porušenie ďalších povinností (napríklad neoznámenie pobočke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava a pod.). Pokuty za nedodržanie PN sa podľa Kontúra pohybujú na úrovni približne 20 eur. „Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta,“ hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. „Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné,“ ozrejmil.
Keď Sociálna poisťovňa následným zisťovaním príde na to a dokáže, že PN odôvodnená nebola, tak môže vyžadovať vrátenie vyplatenej PN buď od pacienta, alebo od ošetrujúceho lekára. Pokiaľ sa zistí porušenie liečebného režimu počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie, Sociálna poisťovňa je povinná túto skutočnosť oznámiť aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Zmeny v ukončovaní PN
Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej môže ukončiť dočasnú PN okrem lekára, ktorý o nej rozhodol, aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Uvedené vyplýva z § 12a ods. 18 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je v prípadoch hodných osobitného zreteľa možné, aby ukončil pracovnú neschopnosť aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Ošetrujúci lekár následne na písomnú žiadosť posudkového lekára vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Od 1.1.2026 však pribúda v § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti ods. 19, podľa ktorého ak bola dočasná PN ukončená posudkovým lekárom, môže ošetrujúci lekár počas nasledujúcich 7 pracovných dní rozhodnúť opätovne o vzniku dočasnej PN tej istej osoby len so súhlasom posudkového lekára.
Štandardná PN je ohraničená maximálne na 12 mesiacov. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku, uzavrel Kontúr.