V slovenskej legislatíve existujú špecifické pravidlá týkajúce sa vyplácania príplatkov za prácu počas sviatkov. Nie každý deň, ktorý je v kalendári označený ako sviatok, automaticky znamená nárok na príplatok. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce.
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú práce najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve alebo doprave.
Stratenie nároku čerpaním náhradného voľna
Jedným z najčastejších prípadov, kedy zamestnanec stratí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, je čerpanie náhradného voľna. Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Ak si za prácu vo sviatok zamestnanec čerpá náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Osobitné prípady, kde nárok na príplatok nevzniká
Vedúci zamestnanci
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, avšak výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Ak by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, bolo by neplatné, lebo je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Vedúci zamestnanci sú definovaní ako tí zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov za prácu vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov, vychádza z predpokladu, že si prácu spravidla organizujú sami. V prípade vzniku potreby práce v deň sviatku sa vedúci zamestnanec spravidla môže sám rozhodnúť, že vo sviatok bude pracovať.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Sviatok, ktorý pripadol na deň nepretržitého odpočinku
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Sviatky bez statusu dňa pracovného pokoja
Zákonník práce na Slovensku totiž viaže príplatok za sviatok priamo na status dňa pracovného pokoja, nie na štátny sviatok. Zmena v legislatíve má za cieľ zmeniť túto definíciu pre vybrané sviatky, a to tak, že nebudú už považované za dni pracovného pokoja. Tieto dni sú aj naďalej štátnymi sviatkami, ale nebudú už dňami pracovného pokoja, ani sviatkami v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Z tohto pravidla existujú výnimky, ktoré sa týkajú 1. septembra a 28. októbra. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status dňa pracovného pokoja nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
1. September - Deň Ústavy SR
Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. Dôsledky pre ZamestnancovTo znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja.
Novela zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Zamestnancovi tak za výkon práce v deň štátneho sviatku 1. septembra nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
28. Október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely; uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Plánované zmeny pre ďalšie sviatky
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre dni ako 17. november, 8. máj a 15. september znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Namiesto 100-percentného príplatku, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce, sa práca v tieto dni bude počítať ako bežný pracovný deň.
Opozícia upozorňuje, že vláda plánuje v rámci konsolidácie zrušiť ešte ďalšie štyri sviatky, no tá to zatiaľ nepotvrdila, keďže podoba budúcoročnej konsolidácie ešte nie je jasná.
Veľkonočná nedeľa a podobné prípady
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Napríklad, hoci sa Veľkonočná nedeľa v mnohých kalendároch uvádza ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Rozdiel medzi mzdou, náhradou mzdy a príplatkom
Je dôležité rozlišovať medzi mzdou a príplatkom (mzdovým zvýhodnením). Mzda patrí za odpracované hodiny, zatiaľ čo náhrada mzdy patrí za neodpracované hodiny. Ak zamestnanec vo sviatok nepracuje, pretože sviatok pripadol na jeho bežný pracovný deň, má nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. V praxi to znamená, že dostane zaplatené, akoby v ten deň normálne pracoval.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Ak zamestnanec prácu nevykonáva, tak za prácu vo sviatok nemá nárok na 100% príplatok.
Prehľad statusu vybraných sviatkov a nároku na príplatok
| Dátum | Sviatok | Štatút dňa pracovného pokoja | Nárok na príplatok za prácu vo sviatok (ak práca prebieha) |
|---|---|---|---|
| 1. september | Deň Ústavy SR | NIE (od 2024) | NEVZNIKÁ |
| 28. október | Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu | NIE (od 2021) | NEVZNIKÁ |
| Veľkonočná nedeľa | Cirkevný sviatok | NIE (nie je sviatok podľa ZP) | NEVZNIKÁ |
| 17. november | Deň boja za slobodu a demokraciu | Plánované zrušenie statusu | ZANIKÁ (po zmene) |
| 8. máj | Deň víťazstva nad fašizmom | Plánované zrušenie statusu | ZANIKÁ (po zmene) |
| 15. september | Sedembolestná Panna Mária | Plánované zrušenie statusu | ZANIKÁ (po zmene) |
| Ostatné štátne sviatky | (napr. 1. január, Veľký piatok) | ÁNO | VZNIKÁ (ak sa nečerpá náhradné voľno) |
Praktické príklady situácií bez nároku na príplatok
Príklad č. 1: Nadčas vo sviatok, ktorý nie je dňom pracovného pokoja
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 (Deň Ústavy SR) odpracoval 4 hodiny nadčas.
Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september pre účely Zákonníka práce nemá status sviatku.
Príklad č. 2: Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. (Sedembolestná Panna Mária) pripadol na pondelok a zamestnanec v tento deň pracoval. Následne sa so zamestnávateľom dohodol na čerpaní náhradného voľna.
Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Dôsledky a odporúčania pre zamestnancov
# 4 Zrozumiteľne o práve (PF TU) - Pracovné právo
Vplyv na zamestnancov a odvetvia
Vládou plánovaná zmena v dňoch pracovného pokoja má priamy vplyv na príjem zamestnancov, ktorí bežne pracujú aj počas sviatkov. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre dni ako 17. november, 8. máj a 15. september znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Namiesto 100-percentného príplatku, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce, sa práca v tieto dni bude počítať ako bežný pracovný deň. Medzi odvetvia, ktoré táto zmena ovplyvní, patria napríklad hotely a reštaurácie (pre zamestnancov v tomto sektore je práca cez sviatky bežná) a doprava a turizmus (dopravné spoločnosti a turistické agentúry, ktoré operujú aj počas sviatkov, môžu čeliť podobným výzvam).
Hoci sa zmena zdá zdanlivo ako drobná, v skutočnosti má široký dopad. Týka sa nielen financií, ale aj sociálnej spravodlivosti a kvality života tisícov ľudí. Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, ktoré vznikajú nárok za určitých podmienok. Okrem samotnej dohodnutej mzdy sú aj mzdové zvýhodnenia (tzv. príplatky). Výška príplatkov je naviazaná na sumu platnej hodinovej minimálnej mzdy. Suma hodinovej minimálnej mzdy pre 1. mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne.
Na čo si dať pozor
Je dôležité, aby si zamestnanci kontrolovali výplatné pásky, či im zamestnávateľ vyplatil náhrady za sviatky a či im ich vyplatil v správnej výške. Pokiaľ zamestnanci, ktorí často pracujú cez sviatky, prídu o príplatky, ich celkový priemerný zárobok sa zníži.
Ak má firma v kolektívnej zmluve dohodnutý vyšší príplatok alebo špeciálnu odmenu za prácu vo sviatok, zmena zákona sa nemusí dotknúť zamestnancov, ktorí sú krytí touto zmluvou. Je však dôležité skontrolovať, či kolektívna zmluva priamo hovorí o „práci vo sviatok“ alebo „práci v deň pracovného pokoja“. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné v rámci mzdových podmienok dohodnúť vyššie, prípadne diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok.
Zákaz práce v maloobchodnom predaji
Pri maloobchodnom predaji je zákonom stanovený zákaz práce počas vymedzených sviatkov. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi prácu a nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Tieto sviatky zahŕňajú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa (hoci nie je sviatkom pre účely príplatkov, platí zákaz práce v maloobchode), Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december. Ak práca nie je vykonávaná kvôli zákazu, nevzniká nárok na príplatok za prácu.