Zákonná lehota doručenia PN zamestnávateľovi: Kompletný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Pracovná neschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je dočasná nemožnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Systém práceneschopnosti na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, najmä s nástupom elektronickej práceneschopnosti (ePN). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zorientovať v jednotlivých dieloch tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Vznik a priebeh dočasnej pracovnej neschopnosti

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý vám bráni vo výkone práce. Lekár môže uznať PN aj spätne, maximálne však na tri dni, a to na základe vyšetrenia na pohotovostnej službe.

Kto rozhoduje o práceneschopnosti?

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje:

• všeobecný lekár,
• lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo,
• lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Oznamovacia povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Základným východiskom býva slušná a otvorená komunikácia, ktorá minimalizuje zbytočné komplikácie pre obe strany.

Vo väčšine prípadov je postup podobný, či už pracujete v menšej firme, alebo vo veľkom podniku. Platí, že hneď, ako sa dozviete, že váš zdravotný stav vám neumožní nastúpiť do práce, mali by ste bezodkladne kontaktovať zamestnávateľa. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať. Treba počítať s tým, že každý zamestnávateľ môže mať vnútorné smernice upravujúce spôsob, akým sa táto povinnosť plní.

Niektoré spoločnosti vyžadujú, aby zamestnanec doručil oficiálne potvrdenie od lekára už v prvý deň ochorenia, iné zase akceptujú, ak sa doklad predloží až pri návrate do práce. Bez ohľadu na tieto detaily však zákon zdôrazňuje, že zamestnanec má informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti bezodkladne.

Neodkladné oznámenie choroby je dôležité nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. Vďaka včasnej informácii môže zamestnávateľ prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska. Môže ísť o preplánovanie smien, zabezpečenie zastupovania či posun termínov v prípade projektov, ktoré by boli priamo závislé od vašej účasti. Na druhej strane, pokiaľ oznamovacia povinnosť nie je splnená vôbec, zamestnávateľ by mohol vyhodnotiť vašu neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Tá môže mať negatívny dopad na váš príjem či dokonca viesť k porušeniu pracovnej disciplíny.

Ak už vopred viete, že váš zdravotný stav sa prudko zhoršuje a na druhý deň nebudete schopný prísť do práce, je najlepšie kontaktovať nadriadeného okamžite po zistení tejto okolnosti. Niektorí zamestnávatelia požadujú, aby ste volali priamo na personálne oddelenie či k vedúcemu prevádzky, iní tolerujú aj textovú správu. Záleží však na tom, aké komunikačné kanály máte s nadriadeným alebo s personálnym oddelením dohodnuté. Vždy je dobré mať jasno v tom, ako si vaša firma predstavuje plnenie tejto povinnosti.

V praxi je preto múdre stanoviť si jasný postup. Ak spozorujete príznaky choroby, ktoré vám bránia vykonávať prácu, kontaktujte zamestnávateľa hneď v ten istý deň, ideálne ešte pred začiatkom pracovnej doby. Ak vám to zdravotný stav dovolí, zaistite si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti čo najskôr, aby ste mali v rukách doklad potvrdzujúci váš zdravotný stav.

Ak premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď v praxi znie: ihneď, ako to je možné. Ani moderné technológie ako telefonovanie, SMS či chatovacie aplikácie by nemali nahradiť základnú slušnosť a profesionálny prístup. V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, by ste mali túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi. Neznamená to, že osobne musíte priniesť doklad do práce v ten istý deň, hoci niektoré firmy to môžu vyžadovať.

V rámci Slovenska býva bežné, že zamestnanec doručí potvrdenie o PN najneskôr do troch dní, no závisí to aj od dohody s konkrétnou spoločnosťou. Niekedy postačí zaslať ofotené alebo naskenované potvrdenie, inokedy je potrebné fyzicky priniesť originál. Zamestnávateľ má potom možnosť organizovať prácu tak, aby nebol ohrozený výrobný proces či chod prevádzky. V prípadoch, keď pracujete s citlivými termínmi alebo ste zodpovedný za určité projektové úlohy, môže včasná informácia predísť stresovým situáciám a zbytočným stratám.

Niekedy sa môže stať, že ochoriete veľmi náhle, napríklad počas noci alebo víkendu, a jednoducho nestihnete skôr reagovať. V takýchto prípadoch spravidla stačí zamestnávateľa kontaktovať hneď ráno, keď sa ukáže, že váš zdravotný stav sa nezlepšil a neumožňuje vám vykonať pracovné povinnosti. Samotné potvrdenie o PN vám vystaví ošetrujúci lekár, pričom máte povinnosť ho doručiť zamestnávateľovi v súlade s internými pravidlami. Ak sa vám to nepodarí kvôli zhoršenému zdravotnému stavu, dohodnite sa, či môže potvrdenie do firmy priniesť napríklad rodinný príslušník alebo známy. Dôležité je, aby zamestnávateľ vedel, že vaša absencia je odôvodnená.

Ako zamestnanec by ste mali byť oboznámený s tým, aké interné pravidlá a procedúry platia u vášho zamestnávateľa. Niektoré firmy majú detailne vypracované manuály k téme, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, iné sa spoliehajú na zákon a všeobecnú slušnosť. Ak teda premýšľate, kedy oznámiť zamestnávateľovi PN, odpoveď je jednoduchá: čo najskôr. Nielenže si tým chránite vlastné práva, napríklad nárok na nemocenské dávky, ale aj udržiavate dobré vzťahy so zamestnávateľom.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa zaviedla povinnosť pre lekárov vystavovať PN elektronicky (ePN). Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Lekár zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Informácia o vašej práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup).

Výhody ePN:

• Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka.
• Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
• Nemusíte nosiť potvrdenie o PN zamestnávateľovi ani do Sociálnej poisťovne.
• Svoju ePN si môžete kontrolovať online v Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne alebo prostredníctvom Národného portálu zdravia.
• ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

Aj napriek automatickému prenosu dát je dôležité, aby ste zamestnávateľa bez zbytočného odkladu informovali, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Pokiaľ ste v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Ojedinelé situácie s ePN

V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.

Papierová PN

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Papierová PN vyžaduje aktívnu súčinnosť zamestnanca pri doručovaní jednotlivých dielov.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Rozdelenie a funkcie jednotlivých dielov

Keď lekár rozhodne o práceneschopnosti, vystaví tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti". Toto tlačivo má niekoľko dielov, pričom každý z nich má svoju špecifickú funkciu a adresáta. Pôvodné papierové tlačivo PN má 5 častí:

Zelený lístok (I. diel)

• Nazývaný aj legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Počas trvania PN zostáva pacientovi. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• Po ukončení PN ho pacient odovzdá svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Červený lístok (II. diel)

• Žiadosť o nemocenské.
• Zamestnanec ho predkladá zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako 10 dní, odovzdá Sociálnej poisťovni.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, SZČO a zamestnanec v ochrannej lehote ho odovzdávajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne.
• Na zadnej strane tohto dielu je potrebné uviesť spôsob výplaty dávky (na účet alebo na adresu).
• Tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele.
• Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
• Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov, aby II. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca do Sociálnej poisťovne nezasielali v tých prípadoch, v ktorých dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá menej ako 10 kalendárnych dní. Takýto doklad nie je pre Sociálnu poisťovňu potrebný, pretože za prvých desať dní trvania PN-ky vypláca zamestnancovi náhradu príjmu (v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca). Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské zamestnancovi až od 11. dňa trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto nie je žiaduce, aby zamestnávateľ zasielal do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne doklady k dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá trvá maximálne 10 dní. Výnimku tvoria iba prípady, ak zamestnanec ukončí zamestnanie a teda aj poistenie počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Čierny lístok (IIa. diel)

• Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Odovzdáva ho zamestnanec zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu.
• Tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

III. diel

• Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Tento diel odosiela ošetrujúci lekár priamo do Sociálnej poisťovne.
• Obsahuje informácie o začiatku PN, diagnóze a ďalšie údaje potrebné pre spracovanie a vyplácanie nemocenských dávok.

IV. diel

• Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Zamestnanec ho odovzdá zamestnávateľovi ihneď po skončení PN. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec niekoľko povinností:

1. Informovať zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný nahlásiť zamestnávateľovi/nadriadenému trvanie PN a zadať si neprítomnosť do dochádzky.
2. Dodržiavať liečebný režim: Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Počas PN je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
3. Zdržiavať sa na uvedenej adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
4. Dodržiavať vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
5. Podpísať a odovzdať potrebné diely PN: V prípade papierovej PN je zamestnanec povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Dôležité upozornenie: Ak počas PN porušíte pravidlá (napr. porušíte liečebný režim alebo sa nezdržiavate na mieste určenom bez súhlasu lekára), môže vám byť nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské dávky krátený alebo odopretý.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. pracovný pomer).

Náhrada príjmu

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ ako peňažné plnenie zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN. Od 1. do 3. dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa je to 55 %. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Maximálna suma náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú vyplatí zamestnávateľ je od 1. 1. 2023 vo výške 1 489,98 € (pre rok 2023).

Nemocenské dávky

Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN. Výška nemocenského je 55 % z vymeriavacieho základu. Pre rok 2025 je maximálny denný vymeriavací základ stanovený na 94,0274 eura a minimálny denný vymeriavací základ na 23,8334 eura.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka (365 dní).

• V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
• Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu vzniku dočasnej PN).
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. do dňa ukončenia pracovného pomeru).

Príklady výpočtu

Príklad č. 1: Zamestnanec pracoval celý minulý rok bez prerušení.

• Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa 55 % DVZ.

Príklad č. 2: Zamestnanec mal prerušené povinné nemocenské poistenie.

• Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa 55 % DVZ.

Príklad č. 3: Výpočet pre vysokú mzdu (s limitáciou DVZ).

• Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
• DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec dostane dávku vypočítanú z tejto sumy).
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa 55 % DVZ.

Príklad č. 4: Zamestnanec začal pracovať v priebehu roka.

• Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní).
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa 55 % DVZ.

Príklad č. 5: Zamestnanec v ochrannej lehote.

• Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní).
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa 55 % DVZ.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).
• V prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Osobitné situácie

Viacero pracovných vzťahov

Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.

Úraz

Ak ste PN kvôli úrazu, je potrebné priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.

Zmena miesta pobytu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, konzultujte to s lekárom a bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ukončenie PN

Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného termínu s lekárom, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Ošetrovné (OČR)

Okrem PN existuje aj ošetrovné (OČR), ktoré sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku (prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). OČR je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Zákonník práce nezakazuje skončiť pracovný pomer výpoveďou počas pracovnej neschopnosti. Je potrebné dodržať podmienku, že výpoveď musí byť písomná a doručená, pričom výpovednú dobu by ste mali mať dohodnutú v pracovnej zmluve. Ak podáte výpoveď Vy, potom sa Vás nevzťahujú ustanovenia o zákaze výpovede v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce.

Pri posudzovaní začiatku plynutia výpovednej doby pri výpovedi podanej počas práceneschopnosti (PN) je dôležité rozlišovať, kto výpoveď podáva. Ak by podali výpoveď Vy ako zamestnanec, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi, a to bez ohľadu na to, či je zamestnanec v čase podania výpovede práceneschopný. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 62 ods. 7 ustanovuje, že výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Poprípade môžete mať dĺžku výpovednej doby uvedenú vo Vašej pracovnej zmluve. Vo výpovedi môžete uviesť, že podávate výpoveď bez uvedenia dôvodu podľa § 67 Zákonníka práce. Ak výpoveď doručíte do konca mesiaca, tak výpovedná doba Vám začne plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca a jej posledným dňom sa skončí Váš pracovný pomer.

tags: #kedy #najneskor #musim #dorucic #zamestnavatelovi #pn