Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje pre zamestnanca obdobie, kedy nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie, ktoré mu pomáha preklenúť stratu príjmu. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky spojené s poberaním peňažných dávok počas PN, a to najmä v situácii, keď má zamestnanec dve zamestnania.
Vznik Dočasnej Pracovnej Neschopnosti a Nárok na Náhradu Príjmu
Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, kedy ošetrujúci lekár potvrdí chorobu alebo úraz, ktorý si vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu.
Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti za predpokladu, že poistné na nemocenské poistenie je zaplatené riadne a včas. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Výška náhrady príjmu a nemocenského
Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň (vrátane): 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Od 11. dňa práceneschopnosti vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské, ktoré je v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55 % denného vymeriavacieho základu.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Poberanie PN pri Dvoch Zamestnaniach
Ak si chce zamestnanec uplatniť nárok na nemocenské z viacerých nemocenských poistení, od ošetrujúceho lekára si musí vyžiadať pre každého zamestnávateľa zvlášť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dôvodom je, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN.
V prípade, že je povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce v Sociálnej poisťovni (SP) uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, musí si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť.
Pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné. Limitovaná je len maximálna dávka.
Príklad: Materská z dvoch zamestnaní
Žena je v jednej firme zamestnaná od februára 2015 a v druhej od 15.11.2016. Na materskú nastupuje 20.3.2016 s termínom pôrodu 2.5.2017. Splnila u oboch zamestnávateľov podmienku 270 dní nemocenského poistenia.
V takomto prípade je možné požiadať o materské z oboch zamestnaní, ak sú splnené podmienky nemocenského poistenia u oboch zamestnávateľov (270 dní nemocenského poistenia). Pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné.
Denný Vymeriavací Základ (DVZ) pre Nemocenské
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo nemocenské. Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i nemocenské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva.
DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ
Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenské.
Elektronická PN (ePN) a Povinnosti Poistenca
Sociálna poisťovňa poskytuje informácie o ePN a automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách. Ak sa poistenec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, mal by túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom a bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
V prípade ePN lekár určí predpokladaný dátum skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení v tento deň lekár zistí, že PN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia PN.
Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa na uvedenej adrese a dodržiavanie prípadných vychádzok povolených lekárom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách.
Ak poistenca počas kontroly nezastihnú na uvedenej adrese, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Ak poistenec nepodá vysvetlenie, môže mu byť zastavená výplata nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia PN, najviac však na 30 dní. Za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovať ePN už pre všetkých lekárov: všeobecných lekárov, dorastových lekárov, ambulantných lekárov - špecialistov a nemocničných lekárov - špecialistov. ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana a je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
Zamestnanec už nemusí ePN doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. ePN automaticky putuje do Sociálnej poisťovne, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. Zamestnanec by mal telefonicky kontaktovať zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
Živnosť Popri Zamestnaní a Vplyv na PN
Živnosť popri zamestnaní je zaujímavou možnosťou, ako si privyrobiť a optimalizovať dane. Živnostník si môže znížiť daň vďaka paušálnym výdavkom a nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ak jeho príjmy nepresiahnu určitú hranicu.
Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).
Živnostník „popri“ má zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. V oblasti povinnosti platiť sociálne odvody sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum.