Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú kľúčové aspekty pracovného prostredia. Zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky pre svojich zamestnancov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), medzi ktoré patria aj pracovné odevy a obuv.
Právne upravené postavenie pracovného odevu v kontexte povinností zamestnávateľa ohľadom poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) je kľúčové pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci je základnou zodpovednosťou každého zamestnávateľa a vyplýva to aj zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z.
Osobné ochranné pracovné prostriedky - skrátene OOPP - sú všetky prostriedky určené na používanie pracovníkmi na ochranu ich bezpečnosti a zdravia pri práci. V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi OOPP podľa typu prevádzky a jej pracovného prostredia.
Medzi osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zdravia a života pri práci patria okrem iného aj ochranné pracovné odevy a pracovná a bezpečnostná obuv.
Kategórie pracovného oblečenia
Ak sa na pracovný odev pozrieme bližšie, rozlišujeme tri hlavné kategórie pracovného oblečenia:
- Povinný ochranný pracovný odev a obuv
- Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu
- Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu
1. Povinný ochranný pracovný odev a obuv
Tieto sú nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca v prípade, že nebezpečenstvo nemožno eliminovať inými technickými alebo kolektívnymi prostriedkami. Slúžia najmä na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci. Používame ich vtedy, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami. Zamestnávateľ musí tieto OOPP poskytnúť automaticky, bez potreby požiadavky zo strany zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný tieto prostriedky poskytnúť automaticky, bez toho, aby o ne musel zamestnanec žiadať.
Príloha č. 3 v Nariadení vlády uvádza zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ prideľuje a poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky. Zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ v každom prípade musí zamestnancovi poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3 Nariadenia vlády. Samotné nariadenie uvádza, že zoznam prác uvedených v jeho prílohe č. 3 nie je úplný, a že môžu existovať aj iné práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky. Ide o ďalšie práce neuvedené v tomto zozname, pri ktorých nebezpečenstvo poškodenia zdravia nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom.
2. Bežný pracovný odev a obuv s mimoriadnym opotrebením alebo znečistením
Tento druh pracovného oblečenia a obuvi nie je potrebný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ale ak podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu, zamestnávateľ je povinný ich poskytnúť. Aj tu platí nárok zamestnanca v prípade, ak konkrétny odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu. Za mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie považujeme stav, keď sa pracovný odev a obuv stanú nepoužiteľnými a nevhodnými na prácu za menej ako šesť mesiacov (§ 2 ods. 5 Nariadenia vlády 395/2006 Z.z.).
3. Bežný pracovný odev a obuv bez mimoriadneho opotrebenia alebo znečistenia
Ide o bežné „manažérske“ pracovné oblečenie (oblek, kravata, blúzka, sukňa a pod.). Tieto pracovné odevy nie sú pri práci mimoriadne opotrebovávané, preto zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať. Tu ide o oblečenie, ktoré nie je podstatne opotrebované pri vykonávaní pracovných úloh. Zamestnávateľ nie je povinný ich poskytovať.
Bežný pracovný odev (profesie v administratíve), uniforma s obuvou (lekári, zdravotné sestry), prostriedky používané pre cestnej doprave (vodič a reflexná vesta) alebo športový výstroj nie sú považované za osobné ochranné prostriedky.
Kedy má zamestnanec nárok na pracovný odev?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv v dvoch prípadoch:
- Ak ide o ochranný pracovný odev alebo obuv, ktoré slúžia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. V takom prípade ich musí zamestnávateľ poskytnúť za rovnakých okolností ako OOPP, teda ak sa nebezpečenstvo nedá vylúčiť ani obmedziť.
- Ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.
V ostatných prípadoch, ak ide o bežný pracovný odev a obuv, ktorý bezpečnosť nijakým spôsobom neovplyvňuje, zamestnávateľ vo všeobecnosti nie je povinný pracovný prostriedok poskytovať.
Pracovné oblečenie, ktoré musí zamestnávateľ zabezpečiť v potravinárskom priemysle, by malo vyhovovať dohodnutým zásadám riadenia rizík v oblasti bezpečnosti potravín a zároveň by malo zabezpečiť ochranu výrobkov pred rizikom kontaminácie zo strany zamestnancov.
Povinnosti zamestnávateľa
Základnou povinnosťou zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jedným z takýchto opatrení je aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky je uvedená v § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o BOZP“).
Zamestnávateľ je povinný neustále vyhodnocovať riziko spojené s vykonávaním prác svojich zamestnancov. Zamestnávateľ je preto povinný nebezpečenstvá a riziká práce a pracovného prostredia starostlivo analyzovať. Následne zamestnávateľ určí tie nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov pracovné oblečenie, ktoré je vedené v evidenčnej karte pridelených pracovných prostriedkov ako osobné ochranné pracovné prostriedky. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou. Pracovný odev by sa mal takisto meniť v závislosti od ročného obdobia. V lete by mal byť materiál tenký, ľahký a priedušný. V zime musí odev a obuv zamestnancov ochrániť pred zimou a snehom.
Zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „zoznam“) vypracovanom na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev podľa § 4 Nariadenia vlády. V zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach.
Pracovné odevy a ochranné prostriedky je potrebné pravidelne kontrolovať či spĺňajú svoju ochrannú funkciu. Ak tak neurobíte, môže to mať za následok sankcie, právne následky alebo vyplatenie kompenzácie pri vzniknutých úrazoch.
Ako často má zamestnanec nárok na OOPP?
V príslušnom Nariadení vlády je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP zamestnanec používať. Paragraf 6 hovorí, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP, najmä dobu ich používania. To znamená, že ak zamestnávateľ vyhodnotí, že pracovný odev zamestnanca už nie je z dôvodu opotrebenia alebo poškodenia vhodný na prácu, automaticky mu musí poskytnúť náhradný alebo opraviť ten súčasný. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä pravidelným čistením, opravou a výmenou.
Vo všeobecnosti neexistuje jednotná odpoveď na to koľkokrát do roka máte nárok na nový pracovný odev. Obvykle totiž záleží na konkrétnych podmienkach tej danej činnosti.
Rozdiel medzi pracovným oblečením a „dress codom“
Je dôležité rozlišovať medzi pracovným oblečením, ktoré slúži na ochranu zdravia a bezpečnosti, a bežným firemným oblečením, ktoré môže zamestnávateľ stanoviť vo svojich vnútorných predpisoch alebo pracovnej zmluve ako tzv. firemný dresscode. V prvom prípade ide o takzvaný firemný dresscode, ktorý zamestnávateľ môže stanoviť vo svojich vnútorných predpisoch. Vo viacerých prípadoch ide o firemný dresscode v tzv. čistých prácach, medzi ktoré radíme napríklad administratívu, prácu v službách alebo v školstve. V druhom prípade je situácia úplne iná.
Ak pracujete v kancelárii alebo vo väčšom korporáte, zrejme máte skúsenosti s dodržiavaním určitých, viac či menej, prísnych pravidiel obliekania (tzv. „dresscode“). Košeľa a dlhé nohavice u mužov, sukňa pod kolená u žien. Toto je forma pracovného oblečenia, ktorú vám zamestnávateľ zvyčajne neposkytne a nepatrí ani medzi osobné ochranné pracovné prostriedky.
V oblastiach, kde nie je ohrozené zdravie pracovníka nebezpečnými rizikami na pracovisku, môže zamestnávateľ od pracovníkov vyžadovať jednotný vzhľad, aby posilnil imidž firmy. Takýto vzhľad je dôležitý najmä pre zamestnancov, ktorí sú v priamom kontakte so zákazníkmi. Zanedbanie jednotného vzhľadu môže mať dokonca ekonomické dôsledky. V tomto prípade sú očakávania týkajúce sa oblečenia zaznamenané v dohode o pracovisku alebo v pracovnej zmluve a mnohé pracoviská majú svoje pravidlá obliekania, bežne známe ako „dress code“.
Povinnosti zamestnanca
Zabezpečenie ochranných pracovných prostriedkov je povinnosťou zamestnávateľa, existujú však aj povinnosti na strane zamestnanca, ktorých základným prvkom je, že musí vo všetkých prípadoch dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy. Ak sa ako zamestnanec rozhodnete ukončiť pracovný pomer v danej firme, jednou z vašich povinností je vrátiť zamestnávateľovi ochranné pracovné pomôcky, ktoré vám poskytol.
Každý zamestnanec musí OOPP používať vždy, keď si to povaha jeho práce vyžaduje.
Ak by vám malo hroziť, že počas výkonu utrpíte nejakú ujmu zdravia kvôli nedostatočnej ochrane, radšej takúto prácu odmietnite.
