Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu nastávajú situácie, keď zamestnanec v dohodnutom alebo určenom pracovnom čase z určitých dôvodov nemôže prácu vykonávať. Zákonník práce vymedzuje situácie a dôvody nevykonávania práce, v ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo pracovné voľno s náhradou mzdy.
Náhradu príjmu pri pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ ako peňažné plnenie zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Zákonná úprava náhrady príjmu
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.
Náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku vo všeobecnosti patrí zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý v čase, keď mal pracovať, nepracoval a pri preukázateľne splnených podmienkach mu v zmysle Zákonníka práce patrí náhrada mzdy. Zamestnancom vykonávajúcim práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru náhrada mzdy za ospravedlnenú neprítomnosť v práci nepatrí.
Výška náhrady príjmu
Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:
- 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
- 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Od 1. 1. 2017 sa novelou zákona č. 462/2003 Z. z. zmenila limitácia denného vymeriavacieho základu z 1,5 násobku na 2 násobok všeobecného vymeriavacieho základu.
Maximálna suma náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú vyplatí zamestnávateľ je od 1. 1. 2024 je uvedená v tabuľke nižšie.
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN: 1.2.2024
- 1. - 3.2.2024: (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)
Prehľad maximálnej výšky náhrady príjmu a nemocenských dávok v roku 2025
Vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025 uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
| Obdobie PN | Výška náhrady/dávky | Maximálna suma na deň (pre rok 2025) |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ | 18,62 € |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ | 40,97 € |
| Od 11. dňa (nemocenské) | 55 % DVZ | 40,97 € |
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 už nepoužíva.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní, má zamestnávateľ voči Sociálnej poisťovni tzv. oznamovaciu povinnosť. To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské).
Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. V mzdovom softvéri tiež môže oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti. Taktiež poskytne údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN a obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania). Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
Podmienky nároku na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody). V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár, a či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.