Rozvodom manželstvo zaniká, no v niektorých prípadoch môže medzi bývalými manželmi vzniknúť povinnosť prispievať na výživu. Slovenský právny poriadok upravuje tento inštitút v § 72 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine).
Dôležité je rozlíšiť medzi vyživovacou povinnosťou počas trvania manželstva a príspevkom na výživu rozvedeného manžela. Počas trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň oboch manželov. Táto povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Nárok na manželské výživné zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Po rozvode manželstva vzájomná vyživovacia povinnosť manželov zaniká, avšak môže v obmedzenej miere a za splnenia zákonných podmienok trvať aj medzi rozvedenými manželmi, a to práve v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Základné podmienky nároku na príspevok
Podľa zákona má rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, právo žiadať od bývalého manžela primeraný príspevok na výživu. Nárok na príspevok na výživu nevzniká automaticky každému rozvedenému manželovi.
Kedy najskôr možno o príspevok žiadať?
Tento príspevok je viazaný na základnú podmienku, a tou je rozvod manželstva (právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva), nikdy nie skôr. Na tento príspevok nemáte nárok ani počas rozvodového konania. Návrh na určenie tohto príspevku sa teda nepredkladá počas rozvodového konania, ale až po tom, čo nadobudne rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť. V opačnom prípade by išlo o nedôvodný návrh.
Právo na príspevok sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Kto môže žiadať príspevok?
Príspevok na výživu rozvedeného manžela môže žiadať ktorýkoľvek z bývalých manželov - teda aj muž od ženy.
Kľúčová podmienka: Neschopnosť sám sa živiť
Základnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel/ka nie je schopný/á sám/sama sa živiť, a teda je výživou odkázaný/á na rozvedeného partnera. Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť sa posudzujú tak subjektívne, ako aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela/ky (dosiahnutý stupeň vzdelania, zdravotný stav, uplatnenie na trhu práce atď.).
Napríklad, ak rozvedený manžel/ka spolieha na to, že sa jednoducho nezamestná, lebo sa mu nechce pracovať, alebo to, že bezdôvodne opúšťa pracovné pozície, ale má možnosť sa zamestnať a zarábať, nie je dôvod na priznanie nároku. Ak súd zistí, že rozvedený manžel je schopný sám sa živiť, ostatné okolnosti neskúma.
Súd pri rozhodovaní o príspevku prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Ak bol rozvod spôsobený neverou žiadateľa, súd to môže zohľadniť a napokon uzavrieť, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 zákona o rodine).
Úlohou súdu je zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je žalobca (rozvedený manžel) schopný zo svojho zárobku uspokojiť svoje potreby. Porovnanie jeho zárobku s výškou sumy vylúčenej z výkonu rozhodnutia, prípadne s najnižšími dôchodkami, nie je náležité, lebo k vymedzeniu týchto súm viedli iné ekonomické dôvody, než ktorými sa spravujú predpisy o príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
Primeraná výživa
Účelom tohto príspevku nie je to, že sa jednoducho obrátite na exmanžela, resp. na súd s tým, že chcete mať rovnakú životnú úroveň ako za trvania manželstva, ale to, že sa ním má zabezpečiť primeraná výživa pre toho manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Primeranosť teda neznamená návrat do predošlých životných pomerov.
Ide o pokrytie tých potrieb, ktoré sú len nevyhnutné a opodstatnené a tiež ich budete musieť odôvodniť a zdokladovať a to preto, aby sa určila ich primeranosť. Súd dáva do pozornosti, že nie je funkciou príspevku na výživu rozvedeného manžela vyrovnávať životnú úroveň druhého manžela, nakoľko životná úroveň rozvedených manželov nemusí byť na rovnakej úrovni, tak ako je to pri určovaní výživného na manželku.
Trvanie príspevku
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.
Výnimočné prípady, kedy súd môže dobu predĺžiť, sú najmä, ak ide o manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Pre predĺženie je však potrebné, aby už predtým bol príspevok na výživu rozvedeného manžela priznaný súdnym rozhodnutím.
Určenie výšky príspevku
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Súd pritom prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rozvedeného manžela a na odôvodnené potreby oprávneného manžela. Zákon neurčuje percento ani tabuľku pre výšku príspevku.
Výška príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný živiť sa sám. Prakticky sa odporúča pripraviť si rozpočet mesačných nevyhnutných výdavkov a doklady o príjme/zdravotnom stave.
Súd pri určení výšky príspevku posudzuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (bývalého manžela) a odôvodnené potreby oprávneného (žiadateľa). Napríklad, ak povinný manžel pracuje v zahraničí, nemá to na vznik nároku žiadny dopad.
V praxi sa výška príspevku na výživu rozvedeného manžela pohybuje spravidla v rozmedzí 100 - 500 € mesačne, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Ide o orientačné hodnoty.
Dohoda a súdne konanie
Bývalí manželia sa môžu medzi sebou dohodnúť na výške a spôsobe platenia príspevku. Dohoda je vždy lepšia a rýchlejšia. Takáto dohoda sa nemusí schvaľovať súdom.
Ak chýba vôľa dohodnúť sa, je potrebné sa obrátiť na súd s návrhom na určenie tohto príspevku. Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa podáva na okresný súd podľa bydliska odporcu (povinného manžela). Súdny poplatok za návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je 66 € podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
V návrhu je potrebné uviesť, ktorý súd a kedy Vás rozviedol, a pravdivo skutkový stav veci (Váš príjem, zdravotný stav, bytovú situáciu...). Z návrhu musí byť súdu zrejmé, že Váš príjem nepostačuje ani na úhradu základných životných potrieb. Ak povinný manžel dobrovoľne neplní priznaný príspevok na výživu, oprávnený manžel môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Zánik nároku na príspevok
Nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela zaniká v nasledujúcich prípadoch:
- Uzavretie nového manželstva: Ak oprávnený rozvedený manžel uzavrie nové manželstvo, nárok na príspevok automaticky zaniká (§ 72 ods. 3 zákona o rodine).
- Uplynutie stanovenej doby: Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Ak súd túto dobu výnimočne nepredĺži, nárok po uplynutí piatich rokov zaniká.
- Zmena pomerov: Ak sa výrazne zmenia majetkové pomery povinného manžela (napr. zníženie príjmu, zdravotné problémy) alebo oprávneného manžela (napr. nástup do zamestnania, dedičstvo), možno dohodu alebo súdne rozhodnutie o výške príspevku zmeniť alebo zrušiť.
Samotné spolužitie s novým partnerom (druh/družka) bez uzavretia manželstva automaticky nezakladá zánik nároku na príspevok. Takisto, ak povinný manžel v priebehu lehoty 5 rokov nepodal návrh na zmenu alebo zrušenie príspevku, potom nárok na príspevok zo zákona zanikol. Príspevok na výživu rozvedeného manžela nemožno priznať spätne, ale len odo dňa podania návrhu.