Invalidný dôchodok je kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktorým dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bráni vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. V prípade reumatoidnej artritídy, chronického autoimunitného ochorenia postihujúceho kĺby, môže byť získanie invalidného dôchodku dôležitou podporou pre zvládanie každodenného života a zabezpečenie finančnej stability.
Čo je invalidný dôchodok?
Invalidný dôchodok slúži na čiastočné alebo úplné nahradenie príjmu, ktorý by osoba mohla dosiahnuť prácou, ak by bola zdravá. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie. V prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri hlavné podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok, ak poistencom v dôsledku krízovej situácie hrozí, že po skončení PN budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Špecifiká reumatoidnej artritídy pri posudzovaní invalidity
Diagnózy ako reumatoidná artritída by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení ďalších predpisov mohli byť posudzované na účely invalidity, najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Prípadná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pohybuje v rozpätí 10 až 80 %, závisí však od viacerých faktorov.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak ide o diagnózu „reumatoidná artritída“, sa určuje na základe funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu.
V prípade porúch hustoty kostných buniek sa v týchto súvislostiach spomína až osteoporóza a osteomalácia (patria do skupiny chorôb nazvaných osteopatie a chondropatie) - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v tomto prípade závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu („kostry“) a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Reumatoidná artritída (RA) je nevyliečiteľné autoimunitné ochorenie, ktoré na Slovensku postihuje približne 30-tisíc ľudí. Chronický zápal postihuje najmä kĺby. Prejavuje sa bolesťou, opuchom, stuhnutosťou kĺbov a únavou, ale aj inými príznakmi. Online prieskum Ligy proti reumatizmu ukázal, že RA má výrazne negatívny dopad na pohodu veľkej časti pacientov. Schopnosť vykonávať každodenné činnosti či pracovať ovplyvňuje u viac než 90 % pacientov. Veľké bolesti pri fyzických aktivitách, pravidelnom pohybe alebo športe uvádza až 20 %.
Jana Dobšovičová Černáková, predsedníčka Ligy proti reumatizmu, ochorela v šestnástich rokoch a reuma ju poslala na invalidný dôchodok. Zdôrazňuje, že ,,Život s reumou je veľmi ťažký, naplnený každodennou bolesťou, najmä ak sa nelieči alebo liečba nezaberá. Pokiaľ sa však liečba podáva správne a včas, na prvý pohľad nemusí byť na pacientovi reumatické ochorenie ani vidieť.“
Dôležité je tiež dodržiavanie liečby, ku ktorej pacienti vo väčšine prípadov pristupujú zodpovedne. Až 85 % opýtaných ju užíva pravidelne a len 10 % priznáva, že z času na čas na tabletky zabudnú. Až 90 % respondentov na každej kontrole konzultuje svoju liečbu s lekárom, čo je kľúčové pre úspešnosť liečby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:
| Vek žiadateľa | Požadované roky dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Do 20 rokov | Menej ako 1 rok |
| Nad 20 do 24 rokov | Najmenej 1 rok |
| Nad 24 do 28 rokov | Najmenej 2 roky |
| Nad 28 do 34 rokov | Najmenej 5 rokov |
| Nad 34 do 40 rokov | Najmenej 8 rokov |
| Nad 40 do 45 rokov | Najmenej 10 rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. To znamená, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výpočet a výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa líši v závislosti od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť:
-
Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok):
Suma invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH.
-
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok):
Suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Kde:
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.
Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.
Zmena a odňatie invalidného dôchodku
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní.
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.
Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napríklad prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Liečba reumatoidnej artritídy a jej vplyv na život
Včasný záchyt ochorenia, nastavenie správnej liečby, jej dodržiavanie a ochota upraviť svoj životný štýl pomôžu dosiahnuť remisiu, teda stav, keď sa príznaky ochorenia zmiernia alebo úplne vymiznú. „Ak má pacient výrazné ťažkosti, mal by o tom hovoriť so svojím lekárom. Naším cieľom je nastaviť pacienta na optimálnu liečbu, ktorá mu uľaví od záťaže ochorenia,“ uvádza profesorka MUDr. Želmíra Macejová, PhD., MPH, prezidentka Slovenskej reumatologickej spoločnosti.
V liečbe RA sa v súčasnosti používajú nesteroidné protizápalové lieky, glukokortikoidy či lieky modifikujúce chorobu - DMARD, biologická liečba a cielená liečba malými molekulami. „Pri správne zvolenej liečbe možno nielen remisiu, no i predísť závažnému nezvratnému poškodeniu kĺbov a strate ich funkčnej schopnosti,“ dodáva profesorka Macejová.
Dôležité je teda lekára kontinuálne informovať, ako na vás liečba vplýva. Ak konvenčná nezaberá, prichádza na základe odporúčania odborníka na rad biologická liečba. Jana Dobšovičová Černáková z vlastnej skúsenosti hovorí, že biologická liečba bola prevratom, ktorý pomohol nielen jej, ale mnohým spolupútaniam a spolupútnikom.
K nim patrí aj Ivana Karelová, ktorej ochorenie diagnostikovali pred dvanástimi rokmi. Najprv jej opuchol ukazovák na ľavej ruke, potom sa objavila stuhnutosť a bolesť, ktorú dovtedy nepoznala. Diéty, maste, kryokomora, zmena životosprávy - nič jej nedokázalo vrátiť zdravie späť. „V čase, keď som nebola správne liečená, som skúšala čokoľvek, ale nič nepomáhalo. V roku 2020 mi nasadili biologickú liečbu, ktorá mi úplne zmenila život,“ hovorí Ivana. Vďaka nej sa mohla zbaviť všetkých liekov, aj tých na bolesť a venovať sa tomu, čo má rada - fitnessu. Pravidelne cvičila a postupom času zistila, že čím viac svalovej hmoty naberá, tým viac odľahčuje svoje choré kĺby.