Predstava, že osamelo žijúci starý rodič zostane po úraze niekoľko hodín bez pomoci, je pre rodinu skľučujúca. Úrazy seniorov sú doslova nočnou morou, pričom jedným z následkov úrazu dôsledkom pádu je aj prechladnutie pri nevládnosti a dlhšom ležaní na zemi bez pomoci. To hrozí najmä v prípade, že starší človek žije sám. Viacgeneračné bývanie je na ústupe a dnešný život je individualizovanejší ako pred polstoročím, keď seniori prirodzene starli v rámci širšej rodiny. Počet starých ľudí sa má v priebehu prvej polovice 21. storočia zdvojnásobiť a vzhľadom na tento demografický vývoj sú témy ohľadom osamelo žijúcich ľudí a ich bezpečnosti čoraz aktuálnejšie.
Samota je postrachom mnohých seniorov. Obávajú sa, že jeseň života strávia bez prítomnosti rodiny a priateľov. Niektorým bránia v spoločenskom živote zdravotné problémy, ďalší sa pred ním z rôznych dôvodov sami uzavrú. Život v osamelosti prináša množstvo negatívnych vplyvov na zdravie. U seniorov môže zvýšiť šancu predčasnej smrti až o 14 %.
Rozdiel medzi samotou a osamelosťou
Je nutné vymedziť rozdiel medzi samotou a osamelosťou. Samota je stav, ktorý znamená neprítomnosť iných ľudí a pre niekoho môže mať pozitívne účinky a nenavodzuje sa tým pocit osamelosti. Sám môže byť človek, ktorý nemá priateľov, ale môže byť sám aj sociálne, keď príde do prostredia ľudí, ktorí hovoria iným jazykom, alebo ho medzi sebou neakceptujú. Samota je niekedy dobrá, pretože sa môže človek venovať sebe samému, svojim pocitom. Osamelosť sa poníma ako nenaplnená potreba kontaktu s inými ľuďmi a pocitom nezáujmu o našu osobu. Ďalej sa uvádza, že osamelosť môže byť prvým príznakom depresie a človek, ktorý žije sám, bude osamelý pravdepodobnejšie ako človek žijúci v páre. Samota a osamelosť predstavujú extrémne nepríjemné stavy, ktorým sa ľudia snažia vyhnúť. Ľudia potrebujú ľudí.
Typy osamelosti
Osamelosť môžeme definovať ako negatívny emočný stav sprevádzaný pocitmi izolácie a nedostatku zmysluplného vzťahu s inými ľuďmi. Pocit osamelosti je možné rozdeliť do týchto kategórií:
- Kognitívna osamelosť sa objavuje v prípade, kedy je v okolí veľmi málo ľudí alebo nikto, s kým by mohol jedinec zdieľať svoje významné myšlienky (diskutovať, riešiť problémy a pochybnosti atď.).
- Behaviorálna osamelosť - tento stav vzniká vtedy, ak človek nemá s kým tráviť aktivity (návšteva divadla, reštaurácie) mimo vlastného domova. Spoločné trávenie voľnočasového programu zvyšuje uspokojenie s činnosťou.
- Emočná osamelosť sa prejavuje v prípade neuspokojenej potreby pozitívnych citových prejavov zo strany ostatných ľudí (náklonnosť, uznanie, láska atď.). Tento typ osamelosti je najhorší.
Čo zvyšuje riziko osamelosti u seniorov?
Samotou sú väčšmi ohrození seniori žijúci v mestách. Často sa stáva, že ľudia žijúci v panelákoch sa so susedmi vôbec nepoznajú alebo len veľmi málo. Život na dedinách je spravidla viac komunitný. Častou príčinou osamelosti je, ak sa o seniora prestane zaujímať rodina a svoj záujem zúži len na sporadické návštevy alebo telefonáty. Ohrození sú aj tí, ktorí žiadnu rodinu nemajú.
Mnohí seniori sa stávajú osamelými po tom, čo sa začnú dobrovoľne strániť ostatných ľudí. Nechcú byť iným na príťaž, hanbia sa za svoj zhoršený zdravotný stav a nechcú sa ukazovať pred inými ľuďmi. Strata zraku a sluchu v dôsledku staroby predstavuje osobitné riziko zvyšujúce pocit izolovanosti. Smrť rovesníkov môže prispieť k presvedčeniu, že seniora už na svete nič pozitívne nečaká. Nájsť si nových priateľov je v starobe omnoho ťažšie a to najmä pre tých, ktorí boli hanbliví a introvertní aj počas produktívneho života. Seniori najmä v mestách žijú často osamelý život, čo vedie k sociálnej izolácii a depresiám.
Na izolácii a osamelosti sa podpisujú aj psychické choroby a zhoršenie a spomalenie komunikácie. Poruchy pamäte zapríčiňujú problémy s vybavením potrebných slovných výrazov. Seniori majú tendenciu opakovať, čo už povedali. Niektorí majú zas problém s nedoslýchavosťou, ďalším je ťažko rozumieť. To všetko môže spôsobiť izoláciu v medziľudskej komunikácii.
Negatívne následky osamelosti
Osamelosť sa veľmi negatívne podpisuje na psychike seniora. Prejavuje sa smútkom, podráždenosťou, nervozitou, apatiou, vedie k depresii a vo veľkej miere znižuje duševnú pohodu. Senior ťažšie zvláda stres a jeho fyzické zdravotné problémy sa následkom negatívneho zmýšľania zhoršujú. Môže začať odmietať naordinovanú liečbu. Pocit osamelosti a izolácie od ostatných tiež zvyšuje krvný tlak a podieľa sa na zhoršení imunitného systému. Môže narušiť dobrý spánok a znižuje chuť do jedla. Nedostatok sociálneho kontaktu má za následok zhoršenie vyjadrovacích schopností a sociálnych zručností. Potrebu kontaktu u osamelých seniorov, dôverčivosť a zhoršenú ostražitosť môžu navyše využiť rôzni podvodníci a špekulanti, ktorí ich okradnú, zadlžia alebo pripravia o celý majetok.
Dôsledky a prejavy osamelosti
Osamelosť je jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik najčastejšej psychickej poruchy vyššieho veku, teda depresie. Medzi ďalšie riziká ochorení v súvislosti s osamelosťou patria:
- kardiovaskulárne ochorenia,
- náhla cievna mozgová príhoda,
- zvýšená hladina stresu,
- zhoršenie pamäti a učenia,
- asociálne správanie,
- zhoršená schopnosť rozhodovania,
- zhoršenie Alzheimerovej choroby,
- závislosť na alkohole a drogách,
- zhoršené myslenie.
Ďalšie významné ukazovatele, ktoré môžeme sledovať u osamelých jedincov, je slabšia komunikačná schopnosť, horšie nadväzovanie sociálnych kontaktov, tendencia k submisívnemu správaniu. Osamelí jedinci sa teda vyskytujú v bludnom kruhu vlastných problémov, sú typickí sebapodceňovaním, negativizmom.
Ako sa osamelosti vyhnúť?
Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety. Spoločnosť priateľov alebo rodiny pozdvihne náladu. Vhodné je aj navštevovanie komunitných centier pre seniorov, kde môžu nadviazať nové priateľstvá.
Zapájanie sa do komunitného života
Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodkov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť. Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod. Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku.
Domáci miláčik ako spoločník
Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky. Vhodnejšie je vybrať staršie zviera, ktoré je pokojnejšie a vyrovnanejšie ako živé a zvedavé mláďa.
Ako zistiť, či senior potrebuje pomoc?
Pomôžeme vám zistiť, či váš blízky senior to už doma sám nezvláda a potrebuje vašu pomoc. Máte isté tušenie, ale ste na pochybách, či je správne. Nechcete svojho blízkeho seniora uraziť, dotknúť sa ho... A je jedno, či je to váš rodič, starý rodič, vzdialenejší príbuzný, alebo len vám blízky človek. Samostatnosť a samostatné staranie sa o seba je naozaj citlivá téma. Zriedka si senior sám zhodnotí svoje schopnosti a požiada o pomoc. Pripustiť, že potrebuje pomoc nie je pre seniora jednoduché - veď sa skúste vžiť do jeho situácie. Ak ste spozorovali niektoré body, ktoré sedia na vášho blízkeho, neznamená to, že hneď zajtra si ho máte nasťahovať domov alebo hľadať nejaké zariadenie. Treba si len uvedomiť, že pomaly bude potrebovať vašu pomoc. Možno zo začiatku len s nákupmi, varením, praním… Pokračovať to môže veľmi pozvoľna alebo aj skokom. Pravdepodobne za nejaký čas bude vašu pomoc potrebovať denne. Dopredu sa radšej pripravte na všetky možnosti.
Preto je dôležité všímať si už prvé varovné signály starnutia: občasné zabúdanie, dezorientácia, vynechanie liekov, opakovanie vecí. Vtedy môže včasná liečba predĺžiť plnohodnotný život o roky. Nemusí to byť vždy len o službách štátu. Najprv môže začať pomáhať rodina alebo okolie a postupne sa pridávajú formálnejšie formy pomoci.
Ako sa pripraviť na starostlivosť o seniora?
Keď sa zdravotný stav rodiča náhle zhorší, rodina sa často ocitá v šoku a obviňuje systém. Miroslav Kakaš však upozorňuje, že až osemdesiat percent prípadov odkázanosti prichádza postupne a dá sa na ne pripraviť, ak rodina prestane vytesňovať nepríjemné témy. Rodina by sa mala začať pripravovať skôr, ako nastane akútny problém. Nemusí to byť vždy len o službách štátu alebo samosprávy. Mala by si všímať príznaky starnutia u blízkych a riešiť odkázanosť dopredu. Netreba čakať na moment, keď mama alebo otec spadnú alebo začnú vážne zabúdať, a až vtedy to riešiť zo dňa na deň.
Ako plánovať starnutie: Vy alebo starší rodič
Rozdelenie úloh v rodine
Premyslite si, kto, ako, kedy môže pomôcť. Ak máte tú možnosť, je dobré, ak si úlohy rozdelíte viacerí. Starať sa o niekoho každý deň je proste náročné - časovo aj psychicky. V práci máte nárok na dovolenku. Tu nie. Každý deň znamená to, že vašu pomoc bude potrebovať aj vtedy, keď sa vám nebude chcieť, mali by ste mať iný program, ste chorý alebo potrebujete oddych a chcete ísť na dovolenku… preto v tom nezostávajte sami. Ak sa starostlivosť o seniora rozdelí medzi dvoch, či troch, hneď je to ľahšie a máte viac energie sa mu venovať. Táto situácia môže byť jednoduchšia, ak je súrodencov viac a na starostlivosti sa podieľajú. Ak sú však dvaja a jeden pracuje napríklad v zahraničí alebo ide o jedináčika, je to náročná situácia. Dôležitá je aj rodinná dynamika - či sa budeme hádať alebo si povieme, kto prispeje časom a kto peniazmi.
Rodina musí spolupracovať. Úloha muža či ženy je nepodstatná, dôležité je rozumne si to rozdeliť. Najhoršie je, keď niekto zostane sám a ostatní súrodenci mu namiesto pomoci len rozdávajú múdrosti a kritizujú ho. Tá dynamika sa musí zmeniť. Aj keď ste v Bratislave a váš súrodenec v Detve, vždy môžete z Bratislavy objednať lekára, lieky alebo poslať peniaze na pomoc. Je to kolektívna zodpovednosť. Najhoršie je, podobne ako keď sa stratíte v lese, podľahnúť panike.
Komunikácia v rodine
Dôležité je, aby rodina vôbec začala komunikovať. Ideálne je sadnúť si spolu osobne - napríklad pri príležitosti Veľkej noci alebo si na to proste vyhradiť čas a stretnúť sa v jednej miestnosti. V deväťdesiatich percentách rodín sa prirodzene nájde niekto, koho nazývame „primárny opatrovateľ“. Je to človek, ktorý si to viac uvedomuje alebo je aktívnejší, a ten by mal ostatných poprosiť o stretnutie. Treba si spísať, aká je situácia a čo mama s otcom potrebujú. Ak sú v stave, že sa môžu na tejto diskusii zúčastniť, je to ideálne - je lepšie, ak o nich nehovoríme ako o objekte, ale sú subjektom diskusie. Majú k tomu čo povedať. Musíme si prejsť agendu: čo treba vybaviť, koľko to stojí, aké máme financie. Môžu zostať rodičia v dome sami alebo potrebujeme niečo financovať?
Úpravy domácnosti
Senior vtedy potrebuje „barličky“ - nielen úradný papier, ale aj úpravu domácnosti. Treba si všímať detaily: dokáže sa starší človek dostať po schodoch do bytu, aby v ňom nezostal uväznený? Nemá tam uvoľnené koberce alebo predlžovačky, o ktoré by sa mohol potknúť? Sú to drobnosti, ktoré rodina dokáže vyriešiť aj bez obrovských projektov. Dokáže si pripraviť jedlo? Ak nie, existujú donášky nákupov, dnes sa dá takmer všetko objednať. Ako bariéry pribúdajú, rodina by mala nenápadne plánovať starostlivosť a prispôsobovať ju tak, aby mohol senior žiť dôstojne.
Možnosti pomoci a starostlivosti pre seniorov
Dobrovoľníci a komunitné programy
Ak vášmu seniorovi zatiaľ chýba hlavne spoločnosť, tak niektoré kresťanské alebo charitatívne organizácie mávajú programy venované dobrovoľníctvu pre seniorov. Ja som napríklad istý čas chodila cez organizáciu ADRA do Domova dôchodcov na Pažítkovej a robila som spoločnosť jednej pani, ktorá bola na vozíčku a nemohla sama chodiť mimo areál.
Denný stacionár
Ak váš blízky senior zatiaľ potrebuje len spoločnosť, možnosť porozprávať sa s rovesníkmi, rôzne spoločné aktivity a navarené jedlo, tak denný stacionár je ideálny. Ďalšie možnosti poskytujú buď verejní alebo neverejní poskytovatelia. V skratke asi toľko, že ak je zriaďovateľom obec alebo mestská časť, tak je služba dotovaná a teda lacnejšia ako od neverejného poskytovateľa - teda súkromníka. Pri verejnom poskytovateľovi sa nikam nepohnete bez „posúdenia odkázanosti“ - to znamená, že posúdia vášho seniora a zaradia ho do stupňa odkázanosti od 1 do 6 (6 - najvyšší stupeň odkázanosti). Je dobré si toto posúdenie vybaviť. Ale rátajte s tým, že to nebude také jednoduché (a ani rýchle), aby ste vybavili pomoc od verejného poskytovateľa. Kapacity sú všade plné, preto si radšej pripravte peňaženku pre súkromníkov.
Opatrovateľská služba
Opatrovateľská služba je terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Nemožno ju poskytnúť napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Súkromné inzeráty - na stránke domelia.sk nájdete profily opatrovateľov, prípadne viete umiestniť svoj inzerát. Hodina sa pohybuje okolo 5 - 7 Eur.
Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) a Zariadenia pre seniorov
Pravdupovediac, v týchto dvoch zariadeniach nie je veľký rozdiel, okrem toho, že do ZOS vám seniora zoberú len dočasne - max na 1 rok. Na toto naozaj POZOR. Pre tetu sme hľadali zariadenie na stálo, ale v Domove seniorov Archa mali podmienku, že musí ísť teta najskôr do ZOS na pol roka. A presne, čoho sme sa obávali sa stalo - po polroku nám povedali, že nemajú voľné trvalé miesto, takže musela ísť domov. Doteraz som nepochopila ten systém.
Moderné technológie na pomoc seniorom
MONSE upozorní na situácie, kedy je potrebná okamžitá kontrola dohliadanej osoby. Ako takýmto situáciám predísť a postarať sa do určitej miery o osamelo žijúcich seniorov aj na diaľku? Podobné otázky, ako tisíce Slovákov, si kládli aj v slovenskej spoločnosti Aliter Technologies. Chceli vytvoriť pre osamelo žijúcich seniorov čo najbezpečnejšie domáce prostredie. Monitorovací systém MONSE neobsahuje žiadne kamery a mikrofóny, ktoré by vyhotovovali záznamy, iba pohybové a tepelné senzory. Upovedomí vás o akejkoľvek neštandardnej situácii v domácnosti seniora, ktorá sa vymyká bežnému dennému režimu (napríklad chýbajúci pohyb v domácnosti, napr. v dôsledku pádu, alebo choroby).
Veľkou výhodou systému je bezdrôtová inštalácia senzorov pomocou špeciálnej lepiacej pásky, takže sa nemusíte báť zbytočného vŕtania a káblov. MONSE poskytuje permanentný dohľad v domácnosti, ale aj mimo nej pri aktivitách v exteriéri (práca v záhrade, návšteva lekára, nákupy či prechádzky). K monitorovaniu mimo domácnosti je určený prívesok MONSE mini, ktorý je vhodné umiestniť na kľúče. Obsahuje lokalizáciu GPS a SIM kartu a má tiež SOS tlačidlo. MONSE je inteligentný systém, ktorého sa nemusíte báť. V reálnom čase zobrazuje v aplikácii všetky notifikácie a alarmy a poskytuje nepretržitý dohľad 24 hodín denne 7 dní v týždni. Osobe, ktorá bude na seniora týmto spôsobom na diaľku dohliadať (môže to byť rodinný príslušník alebo opatrovateľ), postačí mať zariadenie s pripojením na internet. MONSE je príkladom toho, ako moderné technológie dokážu zlepšovať nielen život jednotlivcov, ale aj celých rodín - dáva pocit istoty a bezpečia osamelo žijúcim seniorom a zároveň aj ich rodinným príslušníkom.
Zdvíhacia stolička Raizer
Dnešní seniori sa dožívajú čoraz vyššieho veku a snažia sa byť čo najdlhšie nezávislí. Je to výborné, ak sa dokážu sami o seba postarať a uchovať si svoju samostatnosť. Zvyšujúci sa vek však so sebou nesie zmeny i zdravotné obmedzenia. Seniori postupne strácajú svalovú hmotu, pevnosť kostí, rovnováhu, zhoršuje sa im zrak aj pružnosť a mnohí sa postupne pohybujú s pomocou nejakej pomôcky. Keď mladý človek zakopne, jeho svaly a reflexy mu pomôžu udržať sa na nohách. Ale starší človek má oveľa vyššiu šancu spadnúť a zraniť sa. V lepšom prípade sa pád obíde bez zranenia, nastáva však problém s postavením sa naspäť na nohy. Mnohí seniori to sami nedokážu a pokiaľ žijú sami, často sú odkázaní čakať niekoľko hodín či do druhého dňa, kým im niekto príde na pomoc a zdvihne ich. Dánski konštruktéri preto vyvinuli špeciálnu zdvíhaciu stoličku, ktorá túto situáciu elegantne a bezpečne rieši. Raizer je pohotovostná zdvíhacia stolička, ktorá ako prvá na svete umožňuje jedinej osobe zdvihnúť bez námahy niekoho, kto spadol na zem.
Stolička Raizer je rýchlejšia, silnejšia a stabilnejšia ako bežne používané nafukovacie zdvíhacie vankúše. Bezkonkurenčnou výhodou Raizera je jednoduchá obsluha, ktorú zvládne každý. Nie je nutné dlhotrvajúce školenie ani nácvik. Stolička sa poskladá bezprostredne vedľa spadnutej osoby a dá sa použiť v priebehu 2-3 minút. Ovláda sa pomocou batérie - stlačením tlačidla alebo diaľkového ovládania, čo umožňuje pomáhajúcej osobe pracovať vo fyziologicky vhodnej a pohodlnej polohe. Pacienti a seniori oceňujú aj dôstojnosť, s akou sú pomocou zdvíhacej stoličky Raizer polohovaní do sedu či stoja. Úplne je vynechané rôzne poťahovanie, naklápanie či iné stresujúce pohyby - zdvíhanie s Raizerom je plynulé a dokonca príjemné. Odpadá aj stres pomáhajúcej osoby či personálu, či sa zdvíhaná osoba nevyšmykne alebo nejako inak pri zdvíhaní nezraní, nakoľko zdvíhanie s Raizerom rešpektuje ergonómiu a je bezpečné. Raizer sa nestratí ani v úzkych a stiesnených priestoroch - jeho kompaktné rozmery umožňujú zdvihnúť spadnutú osobu aj tam, kde majú iné pomôcky problém. Zdvíhaciu stoličku Raizer prináša na slovenský trh v exkluzívnom zastúpení spoločnosť ARES.
Dôležité dokumenty a plánovanie budúcnosti
Kým je rodič pri vedomí, je dôležité vedieť, kde má uložené poistky, zmluvy či vlastnícke listy. Ale aj fotky a spomienky. Dôležité sú splnomocnenia, posledná vôľa a téma „posledného želania“. V parlamente sa o tom diskutuje - ide o to, či chce byť človek umelo udržiavaný pri živote, ak mu napríklad odumrie mozog. Ak to vyjadrí vopred, je to obrovská pomoc pre rodinu aj lekára pri tom ťažkom rozhodovaní, či oživovať alebo nie. Dnes chýba poistenie pre prípad odkázanosti, ktoré by človeku neskôr vykrylo napríklad opatrovateľku na pár hodín denne.
Komunikácia so seniorom
Komunikácia so seniorom je neodmysliteľnou súčasťou práce opatrovateľa. Neznamená to len rozprávanie ako také, ale aj snahu pochopiť, čo sa nám snaží zverená osoba povedať. Pri senioroch je dôležitým faktorom aj samotné podanie informácií. Vždy treba mať na zreteli to, že ide o staršieho človeka, ktorý má síce mnoho životných skúseností, avšak jeho miera chápania súčasného sveta je už o čosi oklieštená.
Nevyhnutné komunikačné zručnosti
Aby opatrovateľ alebo opatrovateľka mohli so starším človekom fungovať a komunikovať bez problémov, mali by si osvojiť nevyhnutné komunikačné zručnosti. Nielen rozprávanie, ale aj aktívne počúvanie, prejavenie úcty a empatie či vzájomná dôvera sú dôležitou súčasťou vášho kontaktu so seniorom. Vypočujte si, čo vám chce dôchodca povedať, je možné, že ste jedinou osobou, ktorej sa môže zveriť so svojimi pocitmi. Empatia vám pomôže lepšie sa vcítiť do jeho vnútorného rozpoloženia a ľahšie pochopíte, čo senior práve prežíva. Ak vám bude niektoré veci opakovať viackrát, vypočujte si ich s porozumením, akoby išlo o vášho starého otca alebo starú mamu. S tým súvisí aj úcta a rešpekt k človeku, ktorý je síce odkázaný na pomoc druhého, avšak ešte stále je osobou, ktorá si od vás zaslúži pochopenie a láskavé slovo.
O čom sa rozprávať?
Ak neviete, o čom sa s dôchodcom porozprávať, nechajte to na ňom. Vo všeobecnosti je známe, že ľudia vždy radi rozprávajú o tom, čo majú radi alebo čo robia najradšej. Nadviažte preto rozhovor na tému, ktorou prejavíte úprimný záujem o život seniora, veci, ktoré robil alebo robí rád, pekné spomienky, ktoré počas života zažil. Ak by ste sa každý deň pýtali, čo má nové alebo čo zažil, veľmi by ste asi v komunikácii nepokročili. Život starých ľudí je často stereotypný a nie je popretkávaný novými zážitkami ako u ľudí v produktívnom veku.
Trpezlivosť a pochopenie
Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že v komunikácii so starším človekom budete potrebovať tiež veľa trpezlivosti. Nebuďte náhlivý, nevyvíjajte na človeka, ktorého opatrujete zbytočný tlak. Doprajte mu, aby na sklonku života zažil ešte niekoľko príjemných chvíľ. Často totiž stačí spoločne strávený čas, záujem, komunikácia a pochopenie, aby sa človek necítil na všetko úplne sám. Uvidíte, človek, ktorý sa cíti príjemne a v pohode, bude ústretový aj voči dennej rutine a bude o niečo ochotnejší zdolávať aj povinnosti, ktoré ho nebavia alebo mu nie sú príjemné. Držíme vám palce, určite to zvládnete. A nezabudnite, každá chyba sa cení najmä ak sa z nej poučíme a niečo hodnotné sa z nej naučíme.
Komunikácia s autoritatívnym seniorom
Komunikácia so seniorom, ktorý celý život pracoval vo vedení, môže byť často náročná. Má vo zvyku delegovať úlohy a byť dominantný, aj keď už dávno nepracuje. Nie je ľahké starať sa o seniora, ktorý chce mať všetko pod kontrolou. Základom je pochopiť, prečo sa takto správa.
Príčiny dominantného správania
- Strach: Odchod do dôchodku v kombinácii so starobou a zhoršeným zdravím je pre každého človeka náročným obdobím. Ak má senior pocit, že svoj život už viac nedrží pevne v rukách a je odkázaný na pomoc iných ľudí, často dostane strach. Vnútorná úzkosť zo zdravotných ťažkostí a obmedzení môže vyústiť k panovačnému správaniu, ktorým si ventiluje vlastnú frustráciu.
- Nedôvera: Príčinou dominantného správania môže byť aj nedôvera v schopnosti iných ľudí. Takýto senior si myslí, že všetko zvládne najlepšie sám. Vo veku, keď seniorovi stále niekto hovorí, čo má alebo nemá robiť, sa so situáciou vyrovnáva tak, že sa snaží stať jedinou autoritou vo svojom okolí.
- Pocit nadradenosti a túžba po moci: Ak sa senior celý život správal autoritatívne, či už v práci alebo v rodine, nie je prekvapivé, že si tieto povahové vlastnosti ponecháva aj v starobe. Ak sa jeho príkazom celý život nikto nepostavil, pocit nadradenosti a túžba po ovládaní ostatných sa rokmi len stupňovala.
- Porucha osobnosti: Príčinou panovačnosti, autoritatívnosti až agresie môže byť aj porucha osobnosti, najčastejšie narcistická alebo asociálna.
Ako sa správať k autoritatívnemu seniorovi?
- Uvedomte si vlastnú hodnotu: Vaša hodnota a hodnota vašej práce sa neodvíja od názoru druhého človeka. Musíte si uvedomiť, že príčinou panovačného správania seniora nie ste vy, je to jeho duševný problém. Ak si začnete všetky výčitky brať osobne, veľmi rýchlo vám klesne sebavedomie a duševná pohoda.
- Reagujte asertívne: Riešením takejto situácie nie je ostať ticho. Ak sa vám správanie seniora nepáči, pokojným hlasom mu to otvorene povedzte. Neurážajte ho, ani mu nehovorte, že je panovačný. Svoju nespokojnosť môžete vyjadriť takto: „Pracujem pre vás už niekoľko mesiacov/rokov a myslím, že svoju prácu robím dobre. Keď ma kritizujete, mám pocit, že si moju prácu nevážite a nedôverujete mi, hoci som na ňu odborne vyškolená.“
- Zachovajte pokoj: Zostaňte pokojná a trpezlivá, aj keď budete chcieť kričať. Keď sa začnete rozčuľovať, správanie seniora ešte viac zhoršíte. Ak vás uvidí rozčúlenú alebo smutnú, bude mať pocit, že vás môže ľahko ovládať. Zhlboka sa nadýchnite, vyhnite sa agresívnej odpovedi, hovorte stále pokojným a vyrovnaným hlasom.
- Monitorujte seniorovo správanie: Všímajte si zmeny seniorovej nálady. Možno zistíte, že nepríjemné správanie sa stupňuje, keď pociťuje úzkosť, strach a smútok. V takejto chvíli by ste mali byť oporou a upokojiť ho, že všetko dobre dopadne.
- Hľadajte pozitíva a verte si: Aj keď to znie nemožne, zapojte svoju kreativitu a snažte sa vo všetkom hľadať pozitíva. Nezabúdajte na to, že si musíte veriť. Nevnímajte samú seba ako obeť, ale ako vytrvalú bojovníčku, ktorá všetko zvládne aj napriek prekážkam.
- Pochváľte seniora, ak si to zaslúži: Ak ste zaznamenali pozitívnu zmenu v seniorovom správaní, pochváľte ho.