Komplexný sprievodca PN (Práceneschopnosť) mimo pracovného pomeru a nárokom na dávky

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde.

V takom prípade má zamestnanec, ak spĺňa určité zákonné podmienky, nárok na finančné zabezpečenie, ktoré mu pomôže preklenúť obdobie bez pravidelného príjmu. Toto finančné zabezpečenie sa skladá z dvoch častí: náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenskej dávky od Sociálnej poisťovne. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tieto zákony definujú, kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské, aké sú podmienky pre vznik nároku, ako sa vypočítava výška dávky a aký je postup pri uplatňovaní nároku.

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.

Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské majú zamestnanci, ktorí sú nemocensky poistení. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistencom fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné.

Povinne nemocensky poistené osoby sú:

• Zamestnanec: definovaný ako fyzická osoba v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce. Zamestnancom je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): definovaná ako osoba, ktorej príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• Môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Všeobecné podmienky

Podľa § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku:

• počas trvania nemocenského poistenia alebo
• po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo
• v ochrannej lehote.

Zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1).

Podľa § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku:

• počas trvania nemocenského poistenia alebo
• po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo
• v ochrannej lehote.

Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

Podľa § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Špecifické podmienky

• Zamestnanec: Musí byť uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo mu musí byť nariadené karanténne opatrenie či izolácia. Nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
• SZČO a dobrovoľne poistená osoba: Musia byť uznané za dočasne práceneschopné a musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí byť v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je obdobie po zániku nemocenského poistenia, počas ktorého má poistenec ešte nárok na nemocenské dávky. Spravidla je to 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:

• 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Kolektívna zmluva môže dohodnúť vyššiu percentuálnu sadzbu, najviac však do výšky 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

SZČO a dobrovoľne poistená osoba majú nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je výška nemocenského 25 % DVZ, a od 4. dňa 55 % DVZ.

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) je základ pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského. Je to zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Vypočíta sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťujú vymeriavacie základy na určenie DVZ. Spravidla je to kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.

Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. obdobie poberania rodičovského príspevku).

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Maximálny DVZ

Zákon stanovuje aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Pre rok 2025 je predpokladaný maximálny DVZ približne 1 304 €.

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.

Výpočet DVZ:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €

Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:

• 1. deň trvania PN => 1.2.2024
• 1. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
• 4. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €

Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).

Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)

Postup pri uplatňovaní nároku na náhradu príjmu a nemocenské (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia povinne vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Tzv. elektronická péenka (ePN) je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana.

Lekár vytvára elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Tento záznam sa automaticky prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

V prípade, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Povinnosti zamestnanca

• Zamestnanec by mal kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Následne je povinný dodržiavať liečebný režim.
• Zamestnanec má možnosť prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“, kde môže skontrolovať údaje o svojej PN.
• Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Povinnosti zamestnávateľa

• Zamestnávateľ si môže pozrieť ePN svojich zamestnancov v systéme elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní, je povinný nahlásiť Sociálnej poisťovni určité údaje, napr. číslo účtu zamestnanca, údaj o poslednom dni výkonu práce pred vznikom PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrolu môže vykonať aj Sociálna poisťovňa. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. že ste boli na vyšetrení).

Ak zamestnanec poruší liečebný režim, môže mu byť uložená pokuta a môže stratiť nárok na výplatu nemocenského. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zánik nároku na dávku a povinnosť vrátenia dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Poistenec je povinný vrátiť dávku alebo jej časť, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom.

tags: #kde #si #uplatnit #pn #ak #mam