Zdravie je jednou z najdôležitejších hodnôt v živote každého človeka a zabezpečenie adekvátnej lekárskej starostlivosti pre všetky deti je kľúčové. Právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť patrí medzi základné ľudské práva, ktoré sú chránené medzinárodnými dohovormi a ústavami jednotlivých štátov. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zdravia detí, keďže ide o zraniteľnú skupinu obyvateľstva, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a zvýšenú ochranu. Na Slovensku je právo na zdravotnú starostlivosť detí zakotvené v Ústave SR, v Dohovore o právach dieťaťa a v ďalších právnych predpisoch. Napriek tomu, v praxi dochádza k rôznym formám porušovania tohto práva, ktoré môžu mať vážne dôsledky na zdravie a vývoj dieťaťa. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o právach detí na lekársku starostlivosť na Slovensku, pričom sa opiera o aktuálnu legislatívu a medicínske poznatky.
Právny rámec ochrany zdravia detí na Slovensku
Slovenská legislatíva venuje ochrane práv detí zvýšenú pozornosť, pričom vychádza z medzinárodných dokumentov, ako je Dohovor o právach dieťaťa. Charta práv pacienta v Slovenskej republike bola prijatá vládou Slovenskej republiky dňa 11. 12. 17. a vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov, ako aj z dokumentov medzinárodných organizácií. Právo na zdravotnú starostlivosť je garantované Ústavou Slovenskej republiky a konkretizované v zákonoch, ako je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento zákon definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Ďalším dôležitým právnym predpisom je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa, predchádzať ohrozovaniu jeho zdravého vývinu a poskytovať mu pomoc a podporu v prípade, že sa ocitne v ťažkej životnej situácii. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele zdôrazňuje, že všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia a vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov.
Práva pacientov v zdravotnej starostlivosti
Práva pacientov sú založené na princípoch ľudskej dôstojnosti, sebaurčenia a autonómie. Právo na zdravotnú starostlivosť znamená právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a služieb, ktoré sú dostupné v štáte. Každý má právo na prístup k štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a so súčasným stavom lekárskej vedy. Pri uplatňovaní práv možno pacientov podrobiť iba takým obmedzeniam, ktoré sú v súlade s Deklaráciou ľudských práv.
Všeobecné práva pacientov
- Každý, kto je telesne alebo duševne chorý, postihnutý alebo ohrozený takýmto stavom, má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu. Cieľom je obnova zdravia, zmiernenie následkov alebo zabránenie zhoršovania stavu.
- Pacient má právo na ochranu zdravia, usilovať sa o najvyššiu možnú úroveň zdravia a na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a stupňa postihnutia.
- Štát je povinný vytvárať podmienky na odbornú, plynulú, sústavnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
- Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
- Právo na prístup k zdravotníckym službám: každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie.
- Právo na rešpektovanie pacientovho času: každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase.
Nediskriminácia a rovnaký prístup
Nesmiete byť diskriminovaný či diskriminovaná pri prístupe k zdravotnej starostlivosti. Zákaz diskriminácie sa vzťahuje rovnako na štátne a samosprávne, ako aj súkromné zdravotnícke zariadenia a poskytovateľov. Zdravotná starostlivosť a služby s ňou súvisiace môžu byť poskytované štátnymi alebo samosprávnymi zdravotníckymi zariadeniami, domácimi lekármi alebo zariadeniami súkromnej lekárskej praxe. Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou spojených majú povinnosť dodržiavať zákaz diskriminácie voči vám z dôvodu vašich osobných charakteristík.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Každý pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti. Všetky deti sú si rovné.
Na druhej strane, uprednostňovanie starších ľudí pri očkovaní v kontexte pandémie COVID-19 nepredstavuje diskrimináciu, pretože takýto postup sleduje legitímny cieľ. Starší ľudia sú vírusom zraniteľnejší, čelia značne vyššej úmrtnosti a ťažším zdravotným komplikáciám. V niektorých prípadoch sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú občanmi EÚ. Napríklad, za niektoré zdravotnícke služby sa môže účtovať vyšší poplatok, alebo nemusia byť preplácané štátom.
Právo na informácie
Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza.
V prípade maloletých pacientov je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie.
Súhlas pacienta so zdravotným výkonom
Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon, s výnimkou prípadov ustanovených právnymi predpismi. Ak sa súhlas nedá získať a výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno ho urobiť aj bez súhlasu. Za maloletého pacienta udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca.
Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília.
Informovaný súhlas v prípade maloletých pacientov
Vo všeobecnosti platí, že základom na poskytnutie zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas, ktorému predchádza poučenie pacienta. V prípade maloletých pacientov tento informovaný súhlas dáva jeho zákonný zástupca, ktorým je najčastejšie rodič dieťaťa. Ak ale ide o osobu nespôsobilú na tento úkon, potom súhlas udeľuje jej zákonný zástupca. Zákonným zástupcom nemusí byť vždy len rodič dieťaťa.
Zákonným zástupcom je:
- opatrovník ustanovený na zastupovanie nespôsobilej osoby na základe rozhodnutia súdu,
- poručník ustanovený súdnym rozhodnutím,
- iná fyzická osoba ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
- štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy.
Ak ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytuje poučenie nespôsobilému pacientovi, mal by overiť, či osoba, ktorá sa za zákonného zástupcu vydáva, ňou skutočne je.
Nahradenie súhlasu rozhodnutím súdu
Ochrana záujmov nespôsobilého pacienta je zabezpečená prostredníctvom oprávnenia poskytovateľa podať na súd návrh na nahradenie informovaného súhlasu zákonného zástupcu rozhodnutím súdu. Súd sa v konaní zaoberá tým, čo je v danej veci oprávneným záujmom nespôsobilého pacienta. Z rozhodnutí súdov vyplýva, že záujem dieťaťa na zachovaní zdravia a života (právo na život) prevažuje nad právom rodiča rozhodovať o svojom dieťati resp. právom na ochranu súkromia.
Dôvernosť informácií
Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť sa týka spracovania aj výmeny údajov, vrátane ochrany údajov v počítačovej forme. Údaje možno poskytnúť prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov. Zdravotnícke zariadenie uchováva dokumentáciu 50 rokov po úmrtí pacienta.
Liečba a starostlivosť
Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie. Pacient má právo vedieť základné údaje o zdravotníckych pracovníkoch, ktorí sa o neho starajú. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa poskytujú eticky a dôstojne. Pacient má právo na starostlivosť v dohodnutom alebo primeranom čase, v čo najkratšom čase, ak ide o akútny stav. Žena má právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.
Ak pominú dôvody na ďalší pobyt v zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch prepustenia alebo presunu a o ďalšom liečebnom postupe. Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať aj sprievodcu. Pri starších deťoch možno prijať sprievodcu po posúdení jeho psychického a fyzického stavu.
Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich
Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na úľavu a zmiernenie bolestí. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.
Porušenia práva detí na zdravotnú starostlivosť v praxi
V praxi sa porušovanie práva na zdravotnú starostlivosť detí môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Ak nemáte prístup k zdravotnej starostlivosti alebo poskytnutá starostlivosť je nízkej kvality, môže to znamenať porušenie práva na zdravie.
Najčastejšie formy porušení
- Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti: Problémy s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti sa môžu týkať geografickej dostupnosti (napr. v odľahlých oblastiach), finančnej dostupnosti (napr. pre rodiny s nízkym príjmom) alebo kapacitnej dostupnosti (napr. nedostatok špecialistov alebo lôžok).
- Nekvalitná zdravotná starostlivosť: Nekvalitná zdravotná starostlivosť môže zahŕňať nesprávnu diagnostiku, nevhodnú liečbu, nedostatočnú informovanosť pacienta alebo nedodržiavanie štandardných postupov.
- Diskriminácia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti: Diskriminácia môže byť založená na rôznych dôvodoch, ako je etnický pôvod, sociálny status, zdravotné postihnutie alebo sexuálna orientácia.
- Nedostatočná ochrana práv dieťaťa v zdravotníckom zariadení: Ide napríklad o situácie, keď nie je rešpektovaný názor dieťaťa, nie je mu poskytnutá dostatočná informovanosť o jeho zdravotnom stave alebo nie je zabezpečená ochrana jeho súkromia a dôstojnosti.
- Porušovanie práv dieťaťa v kontexte povinného očkovania: Hoci je očkovanie dôležitou súčasťou prevencie infekčných chorôb, v niektorých prípadoch môže dôjsť k porušeniu práv dieťaťa, napríklad ak nie je dostatočne informovaný o rizikách a prínosoch očkovania alebo ak je očkovanie vykonané bez súhlasu rodičov (s výnimkou prípadov, keď je ohrozené zdravie dieťaťa alebo verejné zdravie).
Právne a rodinné aspekty
Medicínske právo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v právnej praxi veľmi často spojené s riešením rodinno-právnych otázok. Je vcelku bežné, že rozpad manželstva vyústi do nezhôd rodičov takmer o všetkom, čo sa týka maloletých detí. Do pomyselného zoznamu sporných otázok môžeme na jednu z prvých priečok zaradiť práve poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok je s konaním o rozvode manželstva nerozlučne spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Všeobecné súdy teda v rámci dokazovania skúmajú najprv vážne narušenie a trvalý rozvrat manželstva [§ 23 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov] a následne aj potreby a pomery maloletých detí.
Nebýva zvykom, aby v rámci rozsudku o rozvode manželstva (výnimkou sú tzv. rodičovské dohody) boli súdom dopĺňané výroky týkajúce sa súhlasov s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že aj napriek skutočnosti, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov (pokiaľ nebol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností alebo mu nebol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený), druhý rodič má plné právo spolurozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Uvedené vyplýva z § 28 ods. 2 zákona o rodine, ktorý ustanovuje (cit.): „Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.“
V tejto súvislosti je zaujímavé poukázať na rozsudok Okresného súdu N. sp. zn. 13 P 388/2015 v konaní, v ktorom sa otec dieťaťa okrem iného domáhal (cit.): „... aby súd uložil matke povinnosť zdržať sa konania, ktoré je v rozpore s § 24 ods. 4 a § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. s tým, že je najmä povinná s ním vopred prejednať akékoľvek zákroky týkajúce sa zdravia maloletého O. M. V prípade jeho nesúhlasu so zamýšľanými vážnymi zásahmi do zdravia dieťaťa (hospitalizácia, psychická terapia, opakované vyšetrenie) je povinná podať návrh na súd a následne konať len v zmysle rozhodnutia súdu.“
Zaujímavá je časť odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, prečo uvedenú požiadavku otca zamietol (cit.): „Vo zvyšnej časti súd návrh otca, ktorým otec maloletého dieťaťa žiadal, aby bola matka povinná s ním vopred prejednať akékoľvek zákroky týkajúce sa zdravia dieťaťa, a aby jej súd uložil v prípade nesúhlasu otca so zamýšľanými vážnymi zásahmi do zdravia dieťaťa povinnosť podať návrh na súd a následne konať v zmysle rozhodnutia súdu, zamietol. Paragraf 35 zákona o rodine, ktorý upravuje rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov totiž neumožňuje vopred a vo všeobecnosti uložiť povinnosť zdržať sa nejakého konania a obmedziť tým rodiča výkonu jeho rodičovských práv a povinností, ale naopak, musí dôjsť k nezhode pri konkrétnom úkone súvisiacom s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej potom súd rozhoduje.“
Zodpovednosť za porušenie práva na zdravotnú starostlivosť
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje.
Trestnoprávna zodpovednosť
Základom trestnoprávnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci a pod. Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
Občianskoprávna zodpovednosť
Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Najčastejším prípadom občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne je zodpovednosť za škodu, ktorá je upravená v §§ 420 - 450 OZ. Občiansky zákonník upravuje niekoľko druhov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.
Pracovnoprávna zodpovednosť
Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ. Zamestnávateľ má následne právo požadovať od zamestnanca náhradu, hovoríme o tzv. regrese. Tu už pôjde o pracovnoprávnu zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce.
Správna zodpovednosť
Je to zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu.
Disciplinárna zodpovednosť
Disciplinárnu zodpovednosť voči profesijným komorám možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory.
Zmluvná zodpovednosť
Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa.
Inštitucionálny systém ochrany práv detí
Na Slovensku existuje rozsiahly inštitucionálny systém, ktorý sa podieľa na ochrane práv detí, vrátane práva na zdravotnú starostlivosť. Medzi najdôležitejšie inštitúcie patria:
- Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately: Tieto orgány vykonávajú opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa, predchádzajú ohrozovaniu jeho zdravého vývinu a poskytujú mu pomoc a podporu v prípade, že sa ocitne v ťažkej životnej situácii. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dbá na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a prešetruje sťažnosti pacientov na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne (§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov), alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 43e ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. môže uložiť pokutu (§ 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.). Úrad môže uložiť sankcie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zariadeniu sociálnej pomoci, detenčnému ústavu, škole alebo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky za podmienok ustanovených v zákone č. 581/2004 Z. z.
- Súd: Súd rozhoduje o sporoch týkajúcich sa práv na zdravotnú starostlivosť a môže nariadiť opatrenia na ochranu práv dieťaťa.
- Inšpektoráty práce: Inšpektoráty práce vykonávajú kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v zdravotníckych zariadeniach a prešetrujú prípady porušovania práv zamestnancov.
- Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti: Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi a etickými zásadami.
Prípad Šimona Bucha
Najmedializovanejším súdnym sporom medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ostatné roky je určite kauza Šimon Buch.