Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím: cesta k inklúzii a samostatnosti

Ľudia s mentálnym postihnutím (MP) čelia v spoločnosti mnohým prekážkam, vrátane obmedzeného prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu. Tento článok sa zameriava na situáciu mentálne postihnutých v kontexte voľného trhu práce na Slovensku, pričom analyzuje pretrvávajúce problémy a poukazuje na potenciálne riešenia a iniciatívy. Práca je kľúčom k plnohodnotnému a samostatnému životu, preto je dôležité zamerať sa práve na túto oblasť.

Mentálne postihnutie: definícia a realita

Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere. Dôležité je zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na obmedzenia. Podľa Thorovej mentálne postihnutie je vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.

Podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha znamená nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Ľudia s mentálnym postihnutím nie sú chorí, ale majú rôzny stupeň poškodenia mozgu. Jeho príčinou môže byť choroba, alebo môže byť spôsobená genetickými príčinami (napr. Downov syndróm). Môže byť spôsobená fyzickým poškodením mozgu v tehotenstve, v priebehu pôrodu alebo v priebehu života. Môže mať komplexné alebo psychologické príčiny. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len tie prípady, ak k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18. roku veku alebo v ktoromkoľvek veku. Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním ako i s pomocou okolia je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil.

Aktivisti Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, ktorí majú dlhoročné skúsenosti so starostlivosťou o týchto ľudí, zdôrazňujú, že je potrebné odstraňovať bariéry a poskytovať primerané poradenstvo v širokom spektre potrieb. Medzi tieto potreby patrí sebaobhajoba, príprava na prax, zamestnanie v chránených dielňach a chránené bývanie. ZPMP patrí medzi najväčšie občianske združenia na Slovensku a jeho hlavným cieľom je začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Pre združenie je významné, aby bolo samozrejmosťou naplnenie ich ľudských práv a aby boli akceptovaní takí, akí sú.

Prínosy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo výhod pre jednotlivcov, zamestnávateľov aj celú spoločnosť.

Pre jednotlivcov

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie. Zamestnanie plní prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím. Práca im umožňuje rozvíjať svoje schopnosti, získavať nové zručnosti, budovať sociálne kontakty a cítiť sa užitočnými členmi spoločnosti.

Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia, už v staroveku povedal: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie". Aby bol človek spokojný, musí vykonávať zmysluplnú prácu. To si uvedomujú aj ľudia s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže tiež viesť k finančným a daňovým výhodám pre zamestnávateľov a to vďaka rôznym programom podpory a znížením daní. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov.

Pre spoločnosť

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny. Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím znižuje závislosť týchto osôb od sociálnych dávok a prispieva k ich plnohodnotnému zapojeniu do spoločnosti.

Vzdelávanie ako základ úspešného začlenenia

Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú podporu aj v oblasti vzdelávania. „V predškolskom veku dieťa musí mať pre svoj rozvoj veľa podnetov, stimulácií a mnohostranný kontakt s ľuďmi. Hlavným zdrojom citových podnetov je rodina, no pre svoj zdravý vývoj potrebuje tiež bohaté kontakty s rovesníkmi,“ uvádzajú predstavitelia ZPMP v SR. Na Slovensku sú špeciálne škôlky aj integrované škôlky, avšak nikto nezaručí rodine, že dieťa s mentálnym postihnutím bude do takejto škôlky prijaté.

„Najmä ak má dieťa viacnásobné, kombinované postihnutie. Škôlky často povedú, že preňho nemajú vytvorené dostatočné podmienky,“ konštatuje riaditeľka združenia Iveta Mišová. Možnosti pre takéto deti závisia od miesta bydliska rodiny a dostupných služieb. „Dieťa môže navštevovať špeciálno-pedagogické poradne či detské integračné centrá, kde môže chodiť individuálne na pár hodín týždenne alebo pravidelne,“ priblížila.

Žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku v minulosti vzdelávali v osobitných a pomocných školách a aj dnes sú vzdelávaní v špeciálnych základných školách. „Tradícia vzdelávať túto skupinu ľudí segregovane je na Slovensku mimoriadne silná a sieť špeciálnych a špecializovaných výchovno-vzdelávacích inštitúcií je hustá,“ tvrdí riaditeľka ZPMP v SR. Podľa nej je len málo ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku zaradených do bežnej školy. Vzhľadom na postupnú implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím predstavitelia ZPMP v SR predpokladajú, že v najbližších rokoch sa budú viesť široké diskusie o modeli inkluzívneho vzdelávania, postavenom predovšetkým na rovnosti všetkých ľudí a akceptácii toho, že niekto je iný. „Stotožňujeme sa s princípmi inkluzívneho vzdelávania, aj keď si uvedomujeme, že jeho zavedenie do praxe v podmienkach Slovenska bude mať veľa úskalí. Predpokladáme aj odpor zo strany rodičov a profesionálov,“ tvrdia zástupcovia ZPMP v SR.

Prekážky v prístupe k vzdelaniu

Školský zákon na Slovensku neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím dosiahnuť úplné základné vzdelanie bez ohľadu na ich individuálne schopnosti. Aj keď žiak s mentálnym postihnutím úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy v bežnej triede, dosiahne len ukončenie primárneho vzdelávania. To mu následne znemožňuje prijať sa na ktorúkoľvek strednú školu okrem úzkej časti odborných škôl, kde môže získať maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie.

Ďalším problémom je absencia definície inkluzívneho vzdelávania v zákone. Deti so zdravotným postihnutím sú často vyraďované zo spádových škôl, pretože školy tvrdia, že nemajú vytvorené podmienky pre ich vzdelávanie. Mnohé deti, najmä tie s autizmom, sú tak vzdelávané v rodinách.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu.

Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky). Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielniach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť. Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Pracovné uplatnenie: realita a možnosti

Mladí, dospelí ľudia s mentálnym postihnutím, absolventi praktických škôl, si často na Slovensku nevedia nájsť prácu. Príčin je viacero, jednou z nich je nedostatočná príprava na konkrétne profesie, s ktorými by sa mohli uplatniť na trhu práce. Pokiaľ sa im nepodarí nájsť prácu, sú zväčša odkázaní na poberanie sociálnych služieb v zariadeniach, alebo zostávajú zatvorení doma.

Formy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

• Zamestnanie na voľnom trhu práce: Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní.
• Chránené dielne a pracoviská: Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Pomaly sa zriaďujú chránené dielne.
• Podporované zamestnávanie: Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.
• Sociálne podniky: Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

V niektorých západných krajinách majú veľmi dobre prepracovaný systém zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím. Tento systém je komplexný a umožňuje pracovať ľuďom s rôznou úrovňou pracovnej schopnosti. Francúzi venujú veľa času a námahu príprave a výuke učňovskej zdatnosti, ktorá vedie ku konkrétnej pracovnej činnosti. Garantom programov pre ľudí s MP je štát, ktorý plne hradí platy vychovávateľov, majstrov výcviku a supervízorov.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Medzinárodné štandardy

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. V pravidle č. "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení.

Bariéry a výzvy

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

• Nízka úroveň vzdelania a zručností: Osoby s mentálnym postihnutím často nemajú dostatočné vzdelanie a zručnosti, ktoré by im umožnili vykonávať kvalifikovanejšie práce.
• Negatívne postoje a predsudky zamestnávateľov: Niektorí zamestnávatelia majú negatívne postoje voči zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím a obávajú sa, že nebudú schopní vykonávať prácu efektívne alebo že budú vyžadovať príliš veľa podpory. Stále pretrvávajú negatívne stereotypy a predsudky voči osobám s duševným postihnutím, ktoré ich diskriminujú pri hľadaní zamestnania.
• Nedostatok pracovných príležitostí: Počet pracovných príležitostí pre osoby s mentálnym postihnutím je často obmedzený, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Pracovné prostredie a pracovné pozície často nie sú prispôsobené potrebám osôb s duševným postihnutím.
• Nedostatočná podpora a poradenstvo: Osoby s mentálnym postihnutím a ich rodiny často nemajú prístup k dostatočnej podpore a poradenstvu pri hľadaní zamestnania a pri riešení problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť na pracovisku.

Zuzana Stavrovská upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku, napríklad pri skončení pracovného pomeru. Často vstupuje do súdnych konaní, ktoré sa týkajú neplatnosti výpovedí. Ďalšia diskriminácia sa objavuje v rozvodových konaniach, kde musí rodič so zdravotným postihnutím preukazovať svoju schopnosť starať sa o deti. Diskriminácia sa objavuje aj v prístupe k informáciám, ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19, keď tlmočníci pre nepočujúcich nosili rúška, čo im znemožňovalo odčítavať z pier.

Iniciatívy a projekty na podporu zamestnanosti

ZPMP v SR realizuje projekt finančne podporený Európskym sociálnym fondom prostredníctvom Iniciatívy spoločenstva EQUAL. Cieľom projektu je eliminovať negatívne prístupy k mentálne postihnutým a vytvoriť poradenské centrá v regiónoch Slovenska. Projekt sa zameriava na ľudí s mentálnym postihnutím vo všetkých vekových kategóriách, ich rodičov, opatrovníkov a pracovníkov v sociálnych zariadeniach.

Regionálne vzdelávacie a informačno-poradenské centrá

V rámci projektu budú vytvorené Regionálne vzdelávacie a informačno-poradenské centrá v Prešove a v Košiciach. Ich úlohou bude poskytovať komplexný servis, vrátane komunikácie so samosprávnymi krajmi. Centrá sa zamerajú na vzdelávanie vo forme kurzov, ktoré pripravia mentálne postihnutých pre chránený aj voľný trh práce v závislosti od stupňa postihnutia.

Informačné databázy a komplexný poradenský systém

Ďalším cieľom projektu je vytvorenie informačných databáz, ktoré budú rešpektovať mentálne a psychické požiadavky mentálne postihnutých. V súčasnosti prebieha monitorovanie v regiónoch formou dotazníkov v školách a domovoch sociálnych služieb. Konkrétnym výstupom bude vytvorenie internetovej základne s komplexným poradenským systémom.

Komplexná podpora od narodenia po dospelosť

Projekt obsahuje množstvo ďalších aktivít, ktoré doteraz mentálne postihnutým chýbali. Ide o poradenstvo pre rodiny po diagnostikovaní postihnutia u dieťaťa, podporné a právne služby v školskom veku a kvalitné voľnočasové aktivity. Cieľom je zabrániť izolácii v ústave v dospelosti.

Projekt BIVIO: nádej pre lepšiu budúcnosť

Inovatívny sociálny projekt BIVIO, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Vďaka práci môžu ľudia s mentálnym postihnutím získať nielen finančnú nezávislosť. Zamestnanie im prináša množstvo sociálnych kontaktov, môžu žiť aktívnejší život a majú šancu posilniť svoju celkovú samostatnosť.

Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre BIVIO v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

„Realita je taká, že táto skupina ľudí sa veľmi ťažko uplatňuje na trhu práce. Príprava na zamestnanie nie je dostatočná, aby sa dokázali zamestnať a udržať si miesto," povedala riaditeľka Republikovej centrály ZPMP Iveta Mišová. Príčinou býva podľa nej nedostatočná príprava na konkrétne profesie.

V projekte BIVIO postavilo ZPMP centrum prípravy a zamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím. "Frekventanti si osvoja potrebné profesijné zručnosti, získajú pracovné návyky. Zaučia sa a pomôžeme im nájsť uplatnenie na trhu práce. Centrum bude poskytovať široké spektrum vzdelávacích a pracovne rehabilitačných aktivít za účelom efektívnej prípravy na zamestnanie a samostatný život," zhodnotil projektový manažér Marián Horanič.

V komplexe v Rači sa nachádzajú tri prevádzky, a to hotel, reštaurácia a práčovňa. Pridanou hodnotou projektu je vytvorenie 13 nových pracovných miest aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Všetky služby sú určené platiacej verejnosti a zisky ZPMP vracia do vzdelávacích a rehabilitačných programov pre postihnutých ľudí. "Náš koncept vychádza z poznatkov zo zahraničia. Sektor služieb je správnym miestom, kde ľudia s mentálnym postihnutím dokážu byť dlhodobo úspešní na trhu práce a dokážu konkurovať ostatným zamestnancom," vysvetlil Horanič. Vzdelávacie programy fungujú pre maximálne desať ľudí po dobu jedného školského roka, počas ktorého by sa mali naučiť praktickým znalostiam. Okrem toho ZPMP v komplexe poskytuje vzdelávacie kurzy pre širokú komunitu mentálne postihnutých ľudí. "K ľuďom chceme pristupovať individuálne, aby sme zistili, aká práca každému jedincovi najviac vyhovuje," uzavrela Mišová. ZPMP spolupracuje s pracovnými agentúrami aj so samotnými zamestnávateľmi. Vzdelávanie je určené pre ľudí z celého Slovenska.

Prípravou na zamestnanie prešla v Biviu aj Soňa Launerová. „Boli sme radi, keď Bivio vzniklo a zobrali ju. Páčilo sa jej tu. Prešla práčovňou aj hotelom a najviac sa jej darilo v reštaurácii a v kuchyni,“ hovorí jej mama Dana. Soni sa po výcviku podarilo zamestnať v školskej jedálni ako pomocná sila v kuchyni. „Priala by som to aj ostatným v iných regiónoch, aby niečo podobné mali, pretože na Slovensku je toho málo,“ dodáva Launerová.

V BIVIO určite stretnete nejedného človeka s mentálnym postihnutím. Mnohí z nich tu pracujú, ďalší sa v prevádzkach hotela, reštaurácie a práčovne zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná. Vďaka tomu, že využívate služby Centra BIVIO, podporujete práve tento sociálny rozmer. Keďže je BIVIO sociálny podnik, zisky z podnikania putujú do sociálnej sféry, v tomto prípade na činnosť rehabilitačno-vzdelávacieho centra BIVIO, v ktorom sa každoročne pripravujú na prácu ľudia s mentálnym postihnutím. Takto sa zvyšujú šance na ich začlenenie sa do pracovného života a do spoločnosti.

Do Vatikánu s našou prezidentkou cestovali v decembri 2022 výnimočné dary, zhotovené šikovnými slovenskými rukami. Medzi nimi aj pečivo upečené klientmi a zamestnancami integračného sociálneho podniku BIVIO. Nechýbali voňavé medovníky, vanilkové rožky, makovníky či linecké pečivo. Tradičné pečivo, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou slovenských vianočných zvykov, bolo uložené na prútenom podnose. "Sú nesmierne vďační za šancu, ktorú sme im poskytli. Tešíme sa, že aj v radoch verejnosti existujú ľudia, ktorí nám fandia a podporujú nás. Toto sú veci, ktoré nám pomáhajú vydržať,“ hovorí úprimne Iveta Mišová, riaditeľka republikovej centrály ZPMP v SR.

Všetky prevádzky Centra BIVIO fungujú úplne plnohodnotne a poskytujú prvotriedne konkurencieschopné služby. Centrum poskytuje široké spektrum vzdelávacích a pracovne rehabilitačných aktivít za účelom efektívnej prípravy na zamestnanie v sektore služieb a samostatný život.

Príklad z praxe: Zmena života vďaka podpore

Jeden z aktivistov ZPMP spomína príbeh muža, ktorý prežil celý život s rodičmi a nikdy neopustil ich vidiecky dom. Po smrti rodičov sa ho ujalo združenie a vzalo ho do svojho centra. Ukázalo sa, že muž sa s nadšením zapájal do nových aktivít, ako je kreslenie, diskotéky a karnevaly.

Oblasti vhodné pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím

Osoby s mentálnym postihnutím môžu úspešne pracovať v rôznych oblastiach, ktoré zodpovedajú ich schopnostiam a zručnostiam. Medzi typické oblasti patria:

• Jednoduché manuálne práce
• Údržba a upratovanie
• Práca v kuchyni (pomocná sila)
• Práca v poľnohospodárstve
• Práca v službách (napr. práčovne, hotelierstvo, pohostinstvo)

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí jasná a zrozumiteľná komunikácia, vizuálne pomôcky, prispôsobené pracovné postupy, individuálne trénovanie a mentorstvo. Vhodné je aj vytváranie stabilného a podporujúceho pracovného prostredia, kde sa zamestnanci cítia bezpečne a oceňovaní.

tags: #kde #pracuju #mentalne #postihnuti