Kde je zakázané lietať s dronom na Slovensku a ako získať povolenie?

Lietanie s dronom sa stáva čoraz populárnejšou aktivitou, či už pre rekreačné, športové alebo komerčné účely. S narastajúcim počtom dronov vo vzdušnom priestore však prichádza aj potreba prísnejšej regulácie a dodržiavania pravidiel. Na Slovensku, rovnako ako v celej Európskej únii, platia jasné pravidlá pre prevádzku dronov, ktorých cieľom je zabezpečiť bezpečnosť a minimalizovať riziká.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kde je na Slovensku zakázané lietať s dronom, aké sú obmedzenia a ako sa vyhnúť porušovaniu predpisov. Pred každým letom s dronom je nevyhnutné overiť si aktuálne platnú legislatívu a predpisy na stránkach Dopravného úradu Slovenskej republiky a ďalších relevantných inštitúcií.

Mapa Slovenska s vyznačenými no-fly zónami pre drony

Základné pravidlá pre lietanie s dronom na Slovensku

Na Slovensku je prevádzka dronov regulovaná zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a nariadením Komisie (EÚ) č. 2019/947, ktoré komplexne zjednocuje pravidlá používania UAS (bezpilotné letecké systémy) v EÚ.

Medzi základné pravidlá patrí:

  • Vizuálny dohľad: Pilot musí počas celého letu udržiavať nepretržitý očný kontakt s dronom.
  • Prednosť lietadiel: Dron musí za každých okolností uprednostniť iné lietadlá.
  • Bezpečný odstup: Je potrebné dodržiavať horizontálny odstup minimálne 50 m od vozidiel, ciest, stavieb a osôb (s výnimkou pilota a zaškoleného personálu).
  • Maximálna výška letu: V neriadenom vzdušnom priestore je maximálna výška letu 120 metrov.

Kategorizácia dronov a pilotné preukazy

Od 15.7.2024 platia na Slovensku nové pravidlá, ktoré rušia platnosť starých pilotných preukazov a zavádzajú nové kategórie a požiadavky.

Kategorizácia dronov (C-trieda)

C-trieda je certifikácia/štítok nalepený na drone v tvare C0, C1, C2, C3, C4. Určuje pravidlá letu vo vzdušnom priestore a preletu nad osobami. Čím menšie "C" číslo, tým je dron bezpečnejší a môže lietať aj bližšie k nezúčastneným osobám.

  • C0: Drony do 249g (napr. DJI Mini 4 Pro, Mini 4K, Mini 3, Neo, Flip). Prelet nad nezúčastnenými osobami povolený, ale nie nad zhromaždením ľudí.
  • C1: Drony do 900g (napr. DJI Air 3s a 3, DJI Mavic 3 V2.0, Cine V2.0, Classic, DJI Avata 2). Neočakáva sa prelet nad nezúčastnenými osobami (ak, treba skrátiť čas preletu čo najviac). Zákaz preletu nad zhromaždením ľudí.
  • C2: Drony pod 4kg (napr. Mavic 3 Pro, Mavic 4 Pro Mavic 3E, Mavic 3T, Mavic 3M, Matrice 4T a 4E, Matrice 30, 30T). Zákaz preletu nad nezúčastnenými osobami. Udržiavať horizontálnu vzdialenosť 30m od nezúčastnených osôb (pri aktívnom nízkorýchlostnom režime, možno skrátiť na 5m).
  • C3 a C4: Drony pod 25kg (napr. Matrice 400, Matrice 350 RTK, Inspire 3 a všetky staršie DJI drony bez "C" štítku s váhou 250g až 25kg). Zákaz preletu nad nezúčastnenými osobami. Let mimo osídlených miest a ďaleko od ľudí vo vzdialenosti 150m.

Pilotné preukazy (A1, A2, A3)

  • A1/A3: Základný pilotný preukaz (jednoduché spraviť - online).
  • A2: Nadstavba na A1/A3 (náročnejšie na vedomosti a platené skúšky - dovoľuje lietať s ťažším dronom bližšie k ľuďom).

Možnosti letu:

  • A1: Môžeme lietať nad nezúčastnenými osobami, ale nie nad zhromaždením ľudí.
  • A2: Môžeme lietať blízko ľudí, ale nie nad nimi.
  • A3: Musíme lietať ďalej od ľudí a nie nad nimi.
Tabuľka kategórií dronov a povolených letových zón

Oblasti, kde je lietanie s dronom zakázané alebo obmedzené na Slovensku

Lietanie s dronom je pekný koníček, ale spája sa s určitou zodpovednosťou. Ako prevádzkovateľ dronu využívate vzdušný priestor spolu s inými lietadlami, helikoptérami a v budúcnosti s inými lietadlami s vertikálnym vzletom a pristátím (VTOL). Preto nemôžete lietať s dronom kdekoľvek.

1. Chránené územia

Vo všeobecnosti je potrebný súhlas na let UAV v chránených územiach a ich ochranných pásmach s tretím a vyšším stupňom ochrany. Predmetom konania je vydanie súhlasu na let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (v našom prípade UAV), najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia.

Konkrétne sa to týka:

  • V treťom stupni ochrany: § 14 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.
  • Vo štvrtom stupni ochrany: § 15 ods. 2 písm. a) v znení § 14 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.
  • V piatom stupni ochrany: § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.

Je zakázané lietať v ochranných pásmach a v zónach s faunou citlivou na hluk z leteckej prevádzky, ktoré sú zriadené najmä v národných parkoch. Napríklad, používanie dronov v Tatranskom národnom parku (TANAP), ako aj v iných národných parkoch a chránených územiach, je zakázané z dôvodu rizika narušenia prirodzeného režimu zákonom chránených živočíchov. Zábery z vtáčej perspektívy na tatranské štíty môžu spôsobiť nemalé problémy.

Dôvody zákazu v TANAPe:

  • Ochrana fauny: Drony môžu negatívne ovplyvňovať správanie chránených druhov, ako sú svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý a veľké šelmy.
  • Rušivý faktor: Nízke lety dronov narúšajú rozmnožovací proces a denný rytmus živočíchov.
  • Negatívne vnímanie návštevníkmi: Bzučiaca elektronika dronov je vnímaná ako rušivý faktor v území, kde ľudia prichádzajú za účelom oddychu a úteku pred pretechnizovaným svetom.

Môžu drony zastaviť pytliakov v divokej zveri? - BBC News

Správa TANAPu však individuálne posudzuje každú žiadosť a za presne stanovených podmienok môže byť žiadateľovi udelená výnimka, najmä pre výskumníkov alebo filmové spoločnosti pod dohľadom pracovníka Správy.

Zákazy v jednotlivých stupňoch ochrany

Hoci v druhom stupni ochrany (podľa § 13 zákona o ochrane prírody a krajiny - územia chránených krajinných oblastí a D zón chránených území, niektoré chránené areály a územia európskeho významu) nie je z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny obmedzené lietanie UAV, pokiaľ žiadateľ nie je vlastníkom, správcom alebo nájomcom dotknutých pozemkov pod letovou dráhou, je potrebné brať na zreteľ zákazy:

  • jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle na pozemkoch za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny.

V treťom stupni ochrany (podľa § 14 zákona o ochrane prírody a krajiny - územie národných parkov a C zón chránených území, ochranné pásma prírodných pamiatok, národných prírodných pamiatok, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, niektoré chránené areály a územia európskeho významu) môžu byť dotknuté zákazy:

  • vyplývajúce z obmedzení v druhom stupni ochrany - zákaz jazdenia na motorovom vozidle podľa § 14 ods. 1 písm. a) v znení 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny a jazdenia na bicykli podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.

Vo štvrtom stupni ochrany (podľa § 15 zákona o ochrane prírody a krajiny - územie B zón chránených území, ochranné pásma niektorých prírodných pamiatok, národných prírodných pamiatok, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, niektoré prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, niektoré chránené areály a územia európskeho významu) môžu byť dotknuté zákazy:

  • vyplývajúce z obmedzení v druhom stupni ochrany - zákaz jazdenia na motorovom vozidle podľa § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. a) a 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny a jazdenia na bicykli podľa § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • vyplývajúce z obmedzení v treťom stupni ochrany - zákaz pohybu podľa § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, zákaz táborenia a ostatných aktivít podľa § 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • v prípade spoločnosti psa je zakázané voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov (služobný pes) a poľovného psa podľa § 15 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane prírody a krajiny.

V piatom stupni ochrany (podľa § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny - územie A zón chránených území, niektoré prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, niektoré chránené areály a územia európskeho významu) môžu byť dotknuté zákazy:

  • vyplývajúce z obmedzení v druhom stupni ochrany - zákaz jazdenia na motorovom vozidle podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny a jazdenia na bicykli podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • vyplývajúce z obmedzení v treťom stupni ochrany - zákaz pohybu podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, zákaz táborenia a ostatných aktivít podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • vyplývajúce z obmedzení vo štvrtom stupni ochrany - zákaz voľne pustiť psa podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane prírody a krajiny,
  • zákaz rušiť pokoj a ticho podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny.

2. Oblasť letísk

Prevádzka v blízkosti letísk má svoje pravidlá a podmienky. Lety nie je možné vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu, prípadne konzultácie. Postupy sa líšia podľa typu letiska:

  • Civilné letiská (riadený okrsok CTR): V mestách Bratislava, Piešťany, Žilina, Poprad a Košice sa nachádzajú medzinárodné civilné letiská a široké okolie týchto letísk patrí do vzdušného priestoru triedy D, teda riadeného okrsku letiska CTR. V prípade plánovanej prevádzky UAS v CTR priestore je povinné vykonať koordináciu letu s príslušným stanovišťom riadenia letovej prevádzky. Pre pilotov s certifikáciou A1/A3 alebo A2 je potrebné mať vydané Povolenie na prevádzku v osobitnej kategórii prípadne Osvedčenie LUC.
  • Vojenské letiská (vojenský vzdušný priestor): Často označené písmenom „R“, lety dronom sú výrazne obmedzené, prípadne aj úplne zakázané.
  • Športové letiská (letisková prevádzková zóna ATZ): V okolí každého športového letiska je vytvorená zóna s polomerom 5,5 km od ARP a pilot UAS so svojím dronom do nej bez predchádzajúcej komunikácie s letiskom nesmie vstupovať.

Ako lietať v okolí letiska (zmena 2024):

  • Voľný let bez koordinácie: Maximálne 30m nad zemou a viac ako 5,6 km od letiska (referenčného bodu letiska), vždy s vizuálnym kontaktom s dronom.
  • S koordináciou s letiskovou vežou: Podmienkou je mať pilotné skúšky a podať žiadosť na let v riadenom priestore letiska.
Schéma letiskových zón a obmedzení pre drony

Vojenský vzdušný priestor a vojenské letiská

Pre pilotov bezpilotných lietadiel, ktorí plánujú prevádzku UAS vo vojenskom vzdušnom priestore sa od 09/2023 zmenili pravidlá vykonania letu. V zmysle ustanovení § 17aa zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky č. 321/2002 Z. z., sa zakazuje činnosť bezpilotného lietadla bez predchádzajúceho písomného súhlasu Ministerstva obrany SR (ďalej aj ako MO SR).

Na bezpilotnú prevádzku preto MO SR vydalo viacero všeobecných písomných súhlasov (nájdete ich na webe MO SR), prostredníctvom ktorých určuje podmienky za akých je možné lety v tomto type vzdušného priestoru vykonávať. Vojenské letiská sú na Slovensku spolu tri a to Sliač, Malacky a Prešov.

Dňa 20.2.2025 vstúpil do platnosti nový všeobecný súhlas, ktorý (ne)umožňuje činnosť bezpilotného lietadla podľa vzdialenosti od ARP (vzťažný bod letiska):

  • Po novom sa v okruhu do 3 km od ARP nesmie lietať vôbec. Táto časť sa tak stala bezletovou teda „no fly zone“. Najčastejšie dochádzalo k incidentom v okolí letiska v Prešove (LZR315) a zároveň v tejto oblasti to spôsobí pilotom najviac komplikácií.
  • V okruhu od 3km do 5,6km je let možný ale iba na základe získania individuálneho písomného súhlasu MO SR a iba do výšky 120m. Na získanie tohto súhlasu je potrebné použiť Žiadosť o vydanie súhlasu na vykonávanie letovej činnosti s bezpilotným lietadlom nachádzajúcu sa na webe MO SR, ktorú je potrebné odoslať najneskôr dvadsať pracovných dní pred požadovaným termínom vykonávania letovej činnosti a spolu so žiadosťou sa zasiela aj prevádzková príručka a analýza rizík podľa metódy SORA 2.0. Súhlas sa už v súčasnosti nevydáva na 6 mesiacov ale maximálne na dobu jedného mesiaca. Po získaní súhlasu ďalej pilot pokračuje koordináciou s príslušným vojenským riadiacim stanovišťom čomu predchádza elektronické zaslanie príslušného formuláru a to 24 hodín pred vykonaním letu.
  • V prípade vzdialenosti nad 5,6km od ARP je let možný bez individuálneho písomného súhlasu o aký sa žiada v kratšej vzdialenosti, ale v zmysle všeobecného písomného súhlasu MO SR platí, že sa vyžaduje telefonicky informovať príslušné vojenské riadiace stanovište pričom maximálna výška letu je 120m.

Ministerstvo obrany SR si vyhradzuje právo kedykoľvek dočasne pozastaviť alebo skončiť platnosť akéhokoľvek súhlasu či už všeobecného alebo toho individuálneho, o ktorý sa žiada pre konkrétnu prevádzku UAS. Je preto potrebné si stále pred každým letom skontrolovať platnosť aktuálnych súhlasov.

3. Zóny s obmedzením letov (No-Fly Zones)

No-fly zóny sú oblasti, kde je lietanie s dronom úplne zakázané alebo prísne obmedzené. Lietanie v týchto oblastiach bez špeciálneho povolenia je nezákonné a môže viesť k pokute alebo zabaveniu dronu. Na orientáciu v no-fly zónach slúžia nástroje ako DronView.sk, letecká mapa SR, alebo európske platformy EASA/Droniq.

Okrem lokalít ako sú CTR alebo ATZ existujú aj obmedzené a zakázané vzdušné priestory. Tie zakázané, označované písmenom „P“ ako už z názvu vyplýva, neumožňujú pohyb UAS vôbec. Ide o vyhradený vzdušný priestor nad rôznymi strategickými a chránenými objektami štátu, medzi ktoré nepochybne patria napr. väznice či elektrárne. Ak v takýchto lokalitách stretnete dronistu, pravdepodobne si ho objednal sám štát alebo tam daný pilot vykonáva činnosť nelegálne.

Prevádzku UAS je však možné vykonať v obmedzenom vzdušnom priestore označovanom písmenom „R“.

4. Mestské oblasti a verejné priestory

Vo všeobecnosti platí, že ak prevádzkujete dron v tzv. otvorenej kategórii, prelety nad ľuďmi, ktorí sa nezúčastňujú na vašom lietaní alebo aktivite, nie sú povolené. To znamená, že musíte dodržiavať dostatočný odstup od ľudí a majetku.

Pre drony kategórií C3 a C4 platí minimálny odstup 150 m od obývaných štvrtí a aspoň 30 m od zhromaždení ľudí. Jedinou kategóriou dronov, ktorej prevádzka je povolená v blízkosti ľudí, je kategória C trieda 2 alebo podkategória A2. Všeobecne platí, že horizontálna vzdialenosť dronu od akejkoľvek nezúčastnenej osoby nesmie byť menšia ako výška, v ktorej dron letí (tzv. pravidlo 1:1, čiže ak dron letí vo výške 40 m, vzdialenosť od nezúčastnenej osoby, meraná na zemi, má byť aspoň 40 m) a dron sa nikdy nesmie k nezúčastnenej osobe horizontálne priblížiť na menej ako 30 m.

Ilustrácia bezpečných vzdialeností dronov od osôb a budov

5. Citlivé oblasti a chránené miesta

V Nemecku je zakázané lietanie s dronom v blízkosti citlivých oblastí alebo chránených miest, ako sú jadrové elektrárne, vojenské zóny, historické pamiatky, prírodné rezervácie a národné parky. Hoci toto obmedzenie priamo neplatí na Slovensku, je potrebné zvážiť potenciálne riziká a obmedzenia pri lietaní v mestských oblastiach, ako aj rešpektovať súkromie ostatných ľudí. Špeciálne nariadenie pre mestá Tokio a Nagoya v Japonsku zakazuje používanie dronov vo všetkých verejných parkoch.

Ako získať povolenie na lietanie v chránených územiach (3.-5. stupeň ochrany)

Uvedený podrobný manuál slúži na uľahčenie vybavenia povolenia na lietanie UAV (Unmanned Aerial Vehicle, bezpilotným vzdušným dopravným prostriedkom) - tzv. dronom - v tých chránených územiach SR a príslušných stupňoch ochrany, kde ho legislatíva vyžaduje. Povolenie má formu rozhodnutia, ide o vydanie súhlasu, prípadne vydanie súhlasov a povolenie výnimiek zo zakázaných činností na vykonávanie aktivít spojených s lietaním.

Legislatívny rámec

Proces správneho konania sa riadi týmito zákonmi:

  • Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
  • Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).
  • Zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“).

Zákon o ochrane prírody a krajiny v šiestej časti (Konanie) špecifikuje proces správneho konania a voči správnemu poriadku je v pozícii tzv. lex specialis (upravuje správny poriadok, § 81 ods. 1).

Veková príslušnosť

Vecná príslušnosť (dotknutý orgán ochrany prírody) nie je v zákone o ochrane prírody jednoznačná. Dotknutým orgánom štátnej správy pri vybavovaní povolenia letu v treťom stupni ochrany je podľa § 68 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny miestne príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. Keďže pri vykonávaní letov je spravidla potrebné riešiť aj iné súhlasy alebo výnimky zo zakázaných činností, ktoré má v kompetencii okresný úrad v sídle kraja, podľa § 83 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci rozhoduje v jednom konaní vecne príslušný, kompetenčne najvyšší orgán ochrany prírody - v tomto prípade miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a krajiny a vybraných zložiek životného prostredia kraja (ďalej aj ako „orgán ochrany prírody“).

Vo vyšších stupňoch ochrany je možné uplatniť pri vecnej príslušnosti okresného úradu v sídle kraja aj § 67 písm. u) zákona o ochrane prírody a krajiny („…plní ďalšie úlohy…“), čím podľa § 7 ods. 3 správneho poriadku začne konať ako orgán ochrany prírody, ktorému bola doručená žiadosť ako prvému.

Podanie žiadosti a správne konanie

Správne vyplnená a kompletná žiadosť (podanie) je základom bezproblémového priebehu správneho konania bez zbytočných časových zdržaní vyvolaných potrebou doplnenia podania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, orgán ochrany prírody musí žiadateľa vyzvať na doplnenie podania podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a oboznámi ho o prerušení konania s tým, že ak do predloženého termínu (závisí od povahy chýbajúcich podkladov, spravidla 14 dní) nedostatky podania neodstráni, konanie podľa § 89 ods. 9 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny zastaví. Pri prerušení konania lehoty neplynú (§ 29 správneho poriadku, resp. § 85 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny).

Orgány ochrany prírody nemajú predpísaný formát žiadosti (tlačivo), je možné použiť nami uvádzaný vzor. Forma podania má vplyv napr. na výšku správneho poplatku. Rovnako je možné odovzdať podanie osobne na podateľni dotknutého úradu, ako aj v miestne príslušných klientskych centrách okresných úradov v sídle kraja.

Vzor žiadosti o povolenie letu s dronom v chránenom území

Lehoty a náležitosti žiadosti

Ako uvádza § 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, žiadosť sa podáva najmenej dva mesiace od plánovanej činnosti. Uvedená lehota vytvára za bežných okolností dostatočný časový priestor na vybavenie povolenia. Žiadosť musí podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny obsahovať meno žiadateľa (fyzická osoba), prípadne názov právnickej osoby podľa obchodného registra.

Žiadateľ môže na správne konanie splnomocniť inú osobu, zákon o ochrane prírody a krajiny vyžaduje úradne overené splnomocnenie (§ 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny).

Obsah žiadosti

Súčasťou žiadosti je presné vymedzenie územia, kde je plánovaný let, čím je orgánu ochrany prírody uľahčená identifikácia prekryvu letovej trajektórie s chránenými územiami, stupňami ochrany ako i parcelným stavom. Je podkladom pre jednoznačné znenie výroku rozhodnutia a podmienok jeho vykonania, čo je rozhodujúcou podmienkou pre spätnú kontrolu činnosti. S vymedzením územia súvisí i určenie miestne príslušného orgánu ochrany prírody (dotknutý kraj) a pôsobnosť územných správ Štátnej ochrany prírody SR. Ideálnym spôsobom na identifikáciu plánovanej letovej trajektórie je využitie screenshotu z aplikácie MamDron. Rovnako je potrebné uvádzať časové rozmedzie letu, prípadne stanovenie konkrétneho obdobia počas roka. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie činnosti, vhodným doplnením žiadosti je i stručný opis činnosti, môže z neho vyplývať potreba sprievodných povolení.

Správne poplatky

Žiadateľovi vyplýva povinnosť priložiť k žiadosti potvrdenie o úhrade správneho poplatku:

  • V hodnote 10 € na splnenie podmienky žiadateľa ako fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch a podľa sadzobníka správnych poplatkov časť X. Životné prostredie, položka 160, bod 1.
  • V hodnote 100 € na splnenie podmienky žiadateľa ako právnickej osoby podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch a podľa sadzobníka správnych poplatkov časť X. Životné prostredie, položka 160, bod 2.

Správny poplatok je možné zaplatiť pri osobnom podaní žiadosti v klientskom centre priamo v kiosku. V prípade elektronického podania a platbe napr. bankovým prevodom je hodnota správneho poplatku znížená o polovicu (5, resp. 50 €). Vo vybraných prípadoch sú žiadatelia od správneho poplatku oslobodení.

Priebeh správneho konania

Dňom doručenia podania začína správne konanie, orgán ochrany prírody v oznámení o začatí správneho konania oboznámi žiadateľa a účastníkov konania o termíne začatia konania a možnosti sa k nemu vyjadriť. Zverejnením oznámenia o začatí správneho konania do troch dní od podania (§ 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny) na webovom sídle orgánu ochrany prírody sú upovedomené aj združenia s právnou subjektivitou, ktoré o to písomne požiadali podľa § 82 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Tieto sa môžu podľa § 82 ods. 3 uvedeného zákona do 5 pracovných dní od zverejnenia tohto oznámenia na internetovej stránke písomne alebo elektronicky prihlásiť za účastníka konania.

Účastníci konania, zúčastnené osoby a dotknuté orgány štátnej správy a samosprávy môžu nahliadnuť do spisu na príslušnom okresnom úrade v sídle kraja, navrhovať pripomienky, prípadne podať odvolanie voči rozhodnutiu. Každý účastník konania má právo na oboznámenie s kompletnými podkladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), ak niektorá ich časť nepodlieha utajeniu. Akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré by mali vplyv na predmet konania a vydanie rozhodnutia, musí žiadateľ bezodkladne oznámiť orgánu ochrany prírody (§ 82 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny).

Po doručení oznámenia si orgán ochrany prírody spravidla vyžiada odborné stanovisko od Štátnej ochrany prírody SR (miestne príslušnej správy), kde sa odborná organizácia zameria na potenciálne negatívne vplyvy na osobitne chránené časti prírody a krajiny a vyhodnotí prípadné riziká. Vydanie odborného stanoviska podľa § 65a ods. 2 písm. zc) zákona o ochrane prírody a krajiny je jedným z hlavných podkladov pre vydanie rozhodnutia a stanovenie podmienok vykonania činnosti. Miestne príslušná ŠOP SR má prehľad o spravovanom území a výskyte chránených druhov a biotopov.

V prípade potreby môže orgán ochrany prírody vykonať zisťovanie vykonaním ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou na zistenie skutočného stavu veci (§ 21 správneho poriadku), z ktorého je spísaná zápisnica (§ 22 správneho poriadku).

Vydanie rozhodnutia

Orgán ochrany prírody má na vydanie rozhodnutia 60-dňovú lehotu. V zložitých prípadoch a za presne stanovených podmienok (§ 85 zákona o ochrane prírody a krajiny) môže uvedenú lehotu predĺžiť najviac o štyri mesiace, no musí o tom oboznámiť všetkých účastníkov konania. Ak je dôvodom potreba vyčkania na vegetačné obdobie alebo rozmnožovací cyklus, lehotu možno predĺžiť maximálne o rok (§ 85 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny).

V prípade kladného posúdenia žiadosti sa rozhodnutie vydáva spravidla na tri roky. Uvedená lehota slúži orgánu ochrany prírody ku spätnej kontrole dodržiavania podmienok rozhodnutia a je dôležitým podkladom pri hodnotení prípadného predĺženia platnosti rozhodnutia. Účastníci konania sa môžu voči jeho zneniu odvolať v lehote do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na orgán ochrany prírody, ktoré vydal rozhodnutie. V prípade, ak je žiadateľ jediným účastníkom konania, môže sa vzdať práva na odvolanie, čím je rozhodnutie právoplatné dňom vzdania sa odvolania, rovnako to platí i v prípade, ak sa vzdajú odvolania všetci účastníci správneho konania.

Po splnení podmienok uvedených v § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny je možné predĺžiť platnosť rozhodnutia v prípade, ak oň požiada účastník konania najmenej 60 dní pred ukončením jeho platnosti. V uvedenom prípade nie je potrebné nanovo platiť správny poplatok, s výnimkou akejkoľvek zmeny znenia rozhodnutia.

Kontrola a dodržiavanie podmienok

Členovia stráže prírody, ktorí sa preukážu platným preukazom a odznakom stráže prírody, môžu vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok rozhodnutia podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny.

tags: #kde #je #zakazane #lietat #s #dronom