V posledných rokoch sa čoraz viac krajín celého sveta pripája k iniciatíve úplného zákazu fyzických trestov detí. Tento trend odráža rastúce povedomie o negatívnych dopadoch násilia na deťoch a snahu o vytvorenie bezpečnejšieho prostredia pre ich zdravý vývoj. Škótsko, ako jedna z posledných krajín, prijalo legislatívu, ktorá zakazuje akékoľvek telesné tresty detí, čím sa zaradilo medzi 58 krajín s podobným opatrením.
Poslanec za zelených John Finnie, ktorý sa aktívne podieľal na presadzovaní tohto zákona v Škótsku, poznamenal, že mnohí ľudia si mysleli, že takéto tresty už boli zakázané. Táto situácia poukazuje na potrebu jasnej legislatívy a osvety v tejto oblasti.
Európsky kontext: Rôzne prístupy k telesným trestom
Vo väčšine krajín Európy sú fyzické tresty detí už zakázané. Výnimku predstavujú krajiny ako Slovensko, Česko, Taliansko, Belgicko a Švajčiarsko, kde sú stále povolené tzv. „primerané tresty“. Tento pojem je však veľmi subjektívny a každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. Ako uviedla česká špeciálna pedagogička Klára Laurenčíková, pre niekoho to môže byť jemné capnutie, pre iného úder päsťou do hlavy. Táto nejednoznačnosť v definícii „primeraného trestu“ otvára priestor pre zneužívanie a nedefinuje jasné hranice ochrany dieťaťa.
Vedecké štúdie jednoznačne potvrdzujú, že fyzické trestanie detí je kontraproduktívne a spôsobuje viac škôd ako úžitku. Napriek tomu, Slovensko stále patrí medzi krajiny s nejednoznačnou úpravou telesných trestov v rodinách.
Zmeny v legislatíve: Wales a Česká republika
Nový zákon vo Walese, ktorý vstúpil do platnosti v marci 2022, zakazuje akúkoľvek formu telesných trestov detí, vrátane faciek, bitia a trasenia zo strany rodičov či vychovávateľov. Udretie dieťaťa sa teraz považuje za klasické napadnutie, rovnako ako v prípade dospelého. Podobný zákon už platí aj v Škótsku.
Česká republika pristúpila k významnej zmene v ochrane detí prijatím novely občianskeho zákonníka, ktorá zakazuje fyzické tresty v rodinách. Cieľom tejto legislatívy je najmä prevencia a zmena spoločenského postoja k telesným trestom, nakoľko priame sankcie nie sú primárne stanovené. Dôraz sa kladie na výchovu prostredníctvom iných prostriedkov a na sociálnu starostlivosť v prípade potreby zásahu.
„V modernom Walese už nie je miesto pre fyzické tresty,“ vyhlásil premiér Mark Drakeford, čo odráža posun v myslení smerom k humánnejšej výchove.
Situácia na Slovensku: Potreba zmeny
Na Slovensku sú telesné tresty zakázané v školách, škôlkach a iných zariadeniach, avšak v rodinách zostávajú právne neuchopené. Podľa vyjadrení Ministerstva spravodlivosti by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť v súvislosti s novými európskymi smernicami o ochrane detí pred násilím. Transpozícia predpisov EÚ je naplánovaná v priebehu nasledujúceho roka.
Zákon o rodine na Slovensku síce uvádza, že rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením a použiť „primerané výchovné prostriedky“, ale zároveň stanovuje, že nesmie byť ohrozené zdravie, dôstojnosť ani vývin dieťaťa. Tvorcovia zákona tvrdia, že telesné tresty nie sú tolerované, avšak v praxi určitý stupeň fyzických trestov stále akceptuje.
Napriek tomu, že Slovensko ratifikovalo Dohovor o právach dieťaťa a podpísalo Európsku sociálnu chartu, telesné tresty v rodinách sú v rozpore s týmito medzinárodnými dokumentmi.
Medzinárodné skúsenosti: Prísne postihy a pozitívne výsledky
V mnohých európskych krajinách sú zákony proti fyzickým trestom detí oveľa nekompromisnejšie. V Portugalsku môžu rodičia za bitie dieťaťa skončiť vo väzení na dva až päť rokov. Podobne prísne pravidlá platia v Chorvátsku, kde hrozí pokuta alebo väzenie. Nemecko taktiež uplatňuje vysoké finančné sankcie alebo tresty odňatia slobody, pričom v niektorých prípadoch môže byť trestné už aj pokus o fyzický trest.
Štúdie realizované v rôznych krajinách potvrdzujú, že tam, kde boli telesné tresty zakázané, ubudlo napríklad násilie medzi deťmi a spoločnosť sa stala celkovo bezpečnejšou. Výskumy jednoznačne ukazujú, že telesné tresty majú výlučne negatívne dopady na deti, vrátane narušenia ich fyzického a duševného zdravia, horších školských výsledkov, narušeného sociálno-emocionálneho vývoja a zhoršených vzťahov s rodičmi.
Výskumy potvrdzujú škodlivosť telesných trestov
Rozsiahle štúdie zrealizované v 88 krajinách ukázali, že v krajinách s úplným zákazom telesných trestov bola o tretinu nižšia pravdepodobnosť, že sa chlapci zapletú do bitky, a u dievčat to bolo až o 58 % menej. Tieto výsledky podporujú hypotézu, že spoločnosti, ktoré zakazujú telesné tresty, sú pre mládež menej násilné.
Najnovšie výskumy, analyzujúce 195 štúdií z rokov 2002 - 2024 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, potvrdili, že telesné tresty majú rovnaké negatívne dôsledky ako v krajinách s vysokými príjmami. Medzi tieto dôsledky patria fyzické a duševné zdravotné problémy, poruchy správania, problémy vo vzťahoch a zvýšené riziko násilia.
Vedci nenašli žiadne pozitívne výsledky spojené s telesnými trestami. „Konzistentnosť a sila týchto zistení naznačujú, že telesné tresty sú všeobecne škodlivé pre deti a dospievajúcich,“ uviedol autor štúdie Jorge Cuartas.
Alan Kazdin: Je vaše dieťa spratok? Používajte odmeny, nie tresty
Výbor pre práva dieťaťa OSN zdôrazňuje, že všetky telesné tresty, vrátane tých najmiernejších, sú ponižujúce a kruté. Fyzický trest nie je len úder rukou po zadku, ale akékoľvek použitie fyzickej sily s cieľom spôsobiť bolesť alebo nepohodlie, vrátane kopania, trasenia, štípania či ťahania za vlasy. Tieto metódy nie sú vhodným ani účinným prostriedkom na zabezpečenie disciplíny, na rozdiel od pozitívnych spôsobov učenia a budovania vzťahov založených na dôvere a vzájomnom rešpekte.