Vznik publikácie s názvom POMOC V PRAXI, ktorá vznikla v rámci národného projektu KomposyT realizovaného Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie, predstavuje významný krok k lepšiemu pochopeniu a riešeniu problémov v praxi sociálnych pedagógov. Táto publikácia ponúka možnosť nahliadnuť do praxe kolegov, získať inšpiráciu a vyvarovať sa možných chýb pri riešení rôznych situátorií.
Kazuistika, ako vedecké spracovanie konkrétneho prípadu, je neoceniteľným nástrojom v sociálnej práci, psychológii, pedagogike a ďalších pomáhajúcich profesiách. V sociálnej práci sa za priekopníčku v oblasti kazuistických štúdií považuje Mary Richmond. Kazuistika predstavuje štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov o jedincovi s cieľom diagnostického hodnotenia a formulovania záverov. Zahŕňa štúdium prípadu, klinické údaje o vývine a súčasnom stave jedinca, informácie o okolitých vplyvoch, osobný kontakt s klientom, rozhovor a pozorovanie.
Štruktúra kazuistiky v sociálnej práci zvyčajne zahŕňa nasledujúce časti:
- Základné údaje: Osobné údaje klienta, diagnostika a diagnóza.
- Anamnéza: Rodinná anamnéza a osobná anamnéza (zdravotná, školská, profesijná, sociálna).
- Status praesens: Analýza problému a momentálny stav klienta.
- Prognóza: Odborný predpoklad sociálneho pracovníka.
- Katamnéza: Spätné sledovanie vývoja problému po ukončení intervencie (nie vždy je súčasťou).
Kazuistiky sa delia z viacerých hľadísk, napríklad:
- Z hľadiska zamerania: Sociálna, medicínska, psychologická, sociologická, právna, pedagogická, kriminologická.
- Z hľadiska spracovania a prezentovania: Opis histórie prípadu, štúdium a rozbor prípadu, komplexná kazuistika.
- Z hľadiska komplexnosti informácií: Čiastková, parciálna (týka sa iba niektorých stránok osobnosti) alebo celková, komplexná (obsahuje všestranný opis).
- Z hľadiska spracovania: Voľná (bez vopred určeného plánu) alebo štruktúrovaná (vypracovaná podľa schém).
Kazuistika plní viacero funkcií:
- Heuristická funkcia: Objavovacia, výskumná, zameraná na získavanie prvotných informácií.
- Verifikačná funkcia: Overovacia, dokumentačná, overuje postupy, metódy a správnosť získavania informácií.
- Ilustračná funkcia: Poskytuje názorné príklady na objasnenie prípadu.
- Poznávacia, metodická funkcia: Zaoberá sa javmi, vzťahmi a hypotézami.
- Hodnotová, postojová a morálna funkcia: Zameraná na kritické skúmanie morálnych aspektov pri rozhodovaní o jednotlivcovi.
- Aplikačná a formatívna funkcia: Spracúva návrhy a hodnotenia.
- Koordinačná a integračná funkcia: Zameraná na hľadanie zákonitostí a podstatných vzťahov.
Štýl kazuistiky je náučný, stručný, jasný, objektívny, pojmový, presný, zreteľný a odborný. Kazuistický prístup predstavuje profesionálny, systematický a analytický postup odborníka s cieľom získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade.
Potreba sociálneho pedagóga v školskom prostredí
V súčasnosti, keď sa kladie dôraz na profesionalizáciu v školskom a poradenskom systéme, je nevyhnutné počítať s profesiou sociálneho pedagóga pri vytváraní podporných tímov. Sociálny pedagóg disponuje kompetenciami nevyhnutnými pre poskytovanie komplexných služieb. Podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022) je sociálny pedagóg expertom na sociálne prostredie, rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a žiaka a dokáže tento vplyv posúdiť a vyhodnotiť.
Podľa J. Koláčkovej (2022) a N. Bizovej (2022) môže sociálny pedagóg predstavovať jeden z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je súčinný pri riešení rôznych problémov a situácií v školskom prostredí. N. Bizová uvádza, že sociálne aspekty inklúzie sú explicitnou sférou činnosti sociálneho pedagóga.
V zahraničí má sociálna práca v školách dlhoročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje už viac ako 100 rokov. Na Slovensku však táto disciplína nie je oficiálne plne zavedená do praxe, hoci legislatívne je pôsobenie sociálneho pedagóga v školách umožnené od roku 2008 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie. Ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie.
Kompetencie a úlohy sociálneho pedagóga
Medzi kľúčové kompetencie sociálneho pedagóga patria:
- Prevencia
- Poradenstvo
- Prevýchova
- Manažment
- Edukačná kompetencia
Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov. Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania a sociálno-patologických javov. Cieľom je odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a zároveň podporovať vytváranie priaznivých podmienok pre zdravý vývin jednotlivca.
V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
Sociálny pedagóg je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školskú klímu, problémy žiakov, rodičov a zamestnancov. Jeho úlohou nie je známkovať alebo hodnotiť žiakov, ale venovať sa tým, ktorí majú problémy, a pomáhať im a ich rodinám. Svojimi aktivitami môže prispievať k vytváraniu priateľskej atmosféry v škole a znižovať výskyt javov ako záškoláctvo, agresivita či šikanovanie.
V praxi sa osvedčilo, že školský sociálny pracovník je tiež možnosťou na realizáciu kvalitnej sociálnej prevencie zameranej na rozvoj správneho vzťahu k vzdelávaniu, škole, k sebe samému a svojmu okoliu.
Spolupráca a integrácia
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Ak v škole pôsobia viacerí odborní zamestnanci, ich vzájomné pôsobenie môže byť základom multidisciplinárnej spolupráce v rámci multidisciplinárneho tímu, ktorého súčasťou môže byť aj sociálny pedagóg.
Počas praxe sa zistilo, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami. V tomto procese je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga alebo liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Sociálny pracovník je nápomocný pri integrácii, nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj pri začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaní poradenstva.
Sociálne znevýhodnené prostredie, definované školským zákonom č. 245/2008 Z. z., predstavuje prostredie, kde sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne stimulujú rozvoj osobnosti. Výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje s využitím špecifických metód a foriem.
V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť aj menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť k závažnejším formám správania. Považuje sa za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.
Príklady zo zahraničia
Pôsobenie sociálnych pedagógov v Nemecku
V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách legislatívne ošetrené, čo môže byť inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej a sociálno-pedagogickej práce sa začala od 60. - 70. rokov 20. storočia. Vytvorili sa viaceré koncepcie školskej sociálnej práce:
- Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule): Zameraná na riešenie vzniknutých problémov (sekundárna a terciárna prevencia), úzko súvisela so vzdelávacou politikou a cieľom bola rovnosť vzdelávacích príležitostí.
- Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule): Najbližšia slovenským podmienkam, vychádza z kritiky školy zameranej na výkonnostnú orientáciu. Cieľom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer a zamerať sa na primárnu prevenciu.
- Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule): Očakáva rozsiahle zmeny, kde sa samotný učiteľ má stať sociálnym pedagógom.
Sociálna pedagogika v Poľsku
Hoci sociálna pedagogika v Poľsku má dlhšiu históriu, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Funkcia školského pedagóga existuje, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg. Školský pedagóg plní úlohy výchovného charakteru, realizuje prevenciu, zabezpečuje individuálnu pedagogicko-psychologickú starostlivosť a materiálnu pomoc.
Sociálna pedagogika v Čechách
Vývoj sociálnej pedagogiky v Českej republike je porovnateľný so Slovenskom, avšak možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v školskom prostredí sú neporovnateľne lepšie. Zabezpečovanie prevencie v školskom prostredí je ošetrené vyhláškou o poskytovaní poradenských služieb v školách, ktoré sú zamerané na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.
tags: #kazuistiky #socialny #pedagog