Profesia sociálneho pedagóga má v podporných tímoch svoje špecifické postavenie a prináša nenahraditeľné benefity, akými sú napr. podpora inkluzívneho prostredia a kultúry školy, prevencia sociálno-patologických javov, adaptácia detí so špecifickými sociálnovýchovnými potrebami (zo segregovaných oblastí, na úteku pred vojnovými hrozbami, s problémovým správaním), intenzívna spolupráca s rodinou a podpora aktivít komunitného charakteru (otvorená škola).
Príspevok sa zameriava na dôležitosť a nevyhnutnosť pôsobenia školského sociálneho pedagóga v školách. Cieľom je zdôrazniť dôvody, prečo je potrebné vytvoriť priestor pre túto profesiu, ktorá by pre dieťa, respektíve rodiča, predstavovala prvý kontakt pri riešení problémov v školskom prostredí.
Sociálno-pedagogická kazuistika je metódou kompenzácie nevhodných podnetov. Metóda kompenzácie nevhodných podnetov je podľa Z. Bakošovej metódou, „ktorá spočíva v nahrádzaní nevhodných podnetov prostredia, ktoré narúšajú integritu osobnosti“(Bakošová, 2005, s.56). Nedostatky môžeme nahrádzať rôznymi inými možnosťami, ale musíme si dávať pozor nato, aby nenastala manipulácia s klientom.
Potreba rozvoja školskej sociálnej práce na Slovensku
V zahraničí má sociálna práca v školách dlhoročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje už viac ako 100 rokov. Na Slovensku však táto disciplína nie je oficiálne zavedená do praxe. Cieľom je odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce, najmä v jej praktickej rovine, a to poukázaním na súčasnú situáciu v Slovenskej republike. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu školského sociálneho pracovníka do praxe.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie. Ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie. Jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, sociálny pedagóg konkretizuje ďalšie odborné činnosti.
Sociálny pedagóg je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď.
V praxi sa osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili.
Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce.
Sociálno-patologické javy v školách
Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesu autority učiteľov v školách.
V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.
Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania a sociálno-patologických javov. Cieľom je odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
Kompetencie sociálneho pedagóga
Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu.
Spolupráca sociálneho pedagóga s ostatnými odborníkmi
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo a koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve (§ 24, zákon č. 317/2009 Z. z.).
Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.
Sociálne znevýhodnené prostredie
Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia.
Počas praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.
Príklady zo zahraničia
Pôsobenie sociálnych pedagógov v Nemecku
V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách aj legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej a sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70. rokov 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme.
Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce (Zemančíková, V., 2012):
- Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule)
- Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule)
- Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule)
Prvá z uvedených koncepcií, Sociálna práca v škole, úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“. Jej cieľom je riešiť vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) a nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie).
Druhá koncepcia pod názvom Sociálna pedagogika v škole je slovenským podmienkam najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi a spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pričom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznym nežiaducim a sociálno-patologickým javom a ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.
Poslednou z koncepcií je Sociálno-pedagogická škola. Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov a sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nie vo vzdelávaní.
Sociálna pedagogika v Poľsku
Aj napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené (Karcz, E., 2012). Ani v súčasnosti nie je v poľských školách zavedená funkcia sociálneho pedagóga, ale iba školského pedagóga, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg.
Nariadením Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7.11.1975, osobitne v prílohe smernice ministra výchovy a vzdelávania sú uvedené hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách nasledovne:
- úlohy výchovného charakteru,
- uskutočňovanie výchovnej prevencie,
- kuratívno-kompenzačné činnosti,
- individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
- zabezpečovanie materiálnej pomoci.
V súlade s platnou legislatívnou normou (ministerstva školstva z roku 2010) plní v školách školský pedagóg nasledovné úlohy:
- sociálno-výchovná práca - kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom,
- výchovná prevencia - realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy,
- individuálna pedagogická starostlivosť - pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov a i.,
- poskytovanie hmotnej pomoci - spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov a rodičov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi (štipendia, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie a i.,
- profesionálna orientácia žiakov - pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania a i.
Sekundárna prevencia ako uvádza J. Konieczna sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré fungujú v rámci školy. Môžu sa uskutočňovať aj iné činnosti, ktoré patria medzi formy individuálnej alebo skupinovej práce vedenej školským pedagógom alebo psychológom.
Medzi všeobecné úlohy školského pedagóga patrí: dodržiavanie pracovnej disciplíny, ochrana spoločného majetku školy, dodržiavanie práv v školách.
Medzi špecifické činnosti patria: plánovanie výchovných, didaktických, sociálnych, terapeutických, preventívnych úloh, poradenstvo pre žiakov, vedenie individuálnych dokumentácií žiakov, organizovanie pedagogicko-psychologickej pomoci.
Medzi ďalšie aktivity školského pedagóga patria: poradenstvo pre rodičov, spolupráca s ďalšími odbornými inštitúciami pri riešení problémového správania sa žiakov, šírenie osvety v lokálnom prostredí, zabezpečovanie rôznych kurzov a seminárov pre žiakov (nácvik asertivity a pod.).
Školskí pedagógovia zohrávajú významnú úlohu v školách. Ich prítomnosť je nutná na všetkých stupňoch škôl od základných až po stredné školy. Ich úloha je nedoceniteľná zvlášť v súčasnej „náročnej dobe“ plnej rôzneho ohrozenia a nebezpečenstva (Babiarz, M., 2009).
Sociálna pedagogika v Čechách
Aj keď vývoj sociálnej pedagogiky v Českej republike je porovnateľný s vývojom v Slovenskej republike, možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v Českej republike v praxi a najmä v školskom prostredí sú neporovnateľné. Pôsobenie sociálneho pedagóga v školách v Českej republike nie je doposiaľ legislatívne ošetrené.
Zabezpečovanie prevencie v školskom prostredí v Českej republike je ošetrené Vyhláškou č. 72/2005 o poskytovaní poradenských služieb v školách a školských zariadeniach. Poradenské služby poskytované v školách a školských zariadeniach sú zamerané na uskutočňovanie primárnej prevencie sociálno-patologických javov.
Pôsobenie sociálneho pedagóga na Slovensku
V súčasnosti na Slovensku už viaceré legislatívne normy upravujú pôsobenie sociálneho pedagóga v školách. Podľa zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní § 27 patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie, kde má vykonávať svoju činnosť v materských a základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatórach a v školách pre deti so špeciálnymi výchovnými potrebami. Sociálny pedagóg môže tiež pracovať aj v školských internátoch.
V intenciách zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa v § 24 uvádza, že: „sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva, najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným, deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie soci...“
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. sociálny pedagóg je odborným zamestnancom, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.
Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy.
Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaduceho správania.
Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.
Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole)
tags: #kazuistika #socialny #pedagog #na #skole