Katarína Bednárová je významná slovenská prekladateľka, ktorej meno je spojené s prekladmi diel z francúzskej literatúry. Jej prekladateľská činnosť svedčí o jej jazykových schopnostiach a literárnom cite. Okrem prekladateľskej činnosti pôsobí aj ako samostatná vedecká pracovníčka v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i. a ako profesorka na Katedre romanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Akademické a vedecké pôsobenie Kataríny Bednárovej
Katarína Bednárová získala titul CSc. v rokoch 1986-1990 a titul PhDr. v roku 1984. Od roku 2005 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde pracuje ako samostatná vedecká pracovníčka na oddelení Translatológie. Jej hlavné oblasti záujmu sú translatológia, teória a dejiny umeleckého prekladu a francúzska literatúra 20. storočia.
Od roku 2005 je tiež spojená s Katedrou romanistiky, Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kde začínala ako odborná asistentka (2005), následne sa stala docentkou (2006) a v roku 2016 profesorkou. Aj tu sa zameriava na francúzsku literatúru 20. storočia.
V rokoch 1991-1996 pôsobila v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i. ako vedecká a samostatná vedecká pracovníčka, kde sa venovala translatológii, teórii a dejinám umeleckého prekladu a francúzskej literatúre 20. storočia.
Projekty a publikačná činnosť
Katarína Bednárová je aktívna v oblasti vedeckých projektov. Od roku 2022 je hlavnou zodpovednou riešiteľkou projektu APVV-21-0198 "Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí" v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i. V rokoch 1995-1996 bola tiež hlavnou zodpovednou riešiteľkou projektu VEGA „Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku“.
Od septembra 2024 spolupracuje s Francúzskym ústavom pre výskum v spoločenských vedách CEFRES v rámci svojich výskumov prekladu socio-humanitnovedných textov, dejín umeleckého a literárneho prekladu a otázok kultúrneho transferu a literárnej recepcie v 20. storočí.
Je tiež členkou Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. od roku 2020 a v rokoch 2007-2010 bola predsedníčkou Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.
Jej publikačná činnosť je rozsiahla a zahŕňa množstvo vedeckých štúdií a článkov. Zameriava sa na dejiny prekladu, translatológiu a francúzsku literatúru. Niektoré z jej významných publikácií sú:
- Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. : od sakrálneho k profánnemu = Histoire de la traduction littéraire en Slovaquie - du sacré vers le profane
- Kontexty slovenského umeleckého prekladu 20. storočia = Contexts of Slovak Literary Translation of the 20th Century
- Histoire de la traduction littéraire en Europe médiane : des origines à 1989 (spoluautorka)
- Neúplné poznámky k teórii a praxi prekladu filozofickej literatúry (na Slovensku)
- Literárny kánon v prekladovom a kultúrnom priestore = The literary canon and translation in cultural space
K VECI # 32 rozhovor s J. Gedrom: Slovensko potrebuje lacnú ropu a plyn, nie ideologické experimenty
Prekladateľská činnosť Kataríny Bednárovej
Katarína Bednárová preložila diela viac ako dvadsiatky francúzskych spisovateľov v knižných a časopiseckých vydaniach. Medzi jej kľúčové diela patrí preklad knihy Borisa Viana Dušpastier z plavárne (vydavateľstvo Petrus). Táto kniha, obsahujúca prozaické útvary z rokov 1946-1950, ktoré predtým neboli publikované, predstavuje Viana ako všestranného umelca. Vian bol strojný inžinier, ktorý sa venoval literatúre, divadlu, filmu a bol aj džezovým trubkárom. Vianove poviedky sa odohrávajú v mestskom prostredí a ich hrdinami sú mladí ľudia, pričom zachytávajú ich povojnovú eufóriu a zároveň mravný nihilizmus. Vian používa čierny humor, iróniu a persifláž. Jeho postavy sa menia na hovoriacich psov, komolí mená a pohráva sa so slovami.
Hodnotenie prekladu diela "Dušpastier z plavárne"
Preklad Kataríny Bednárovej bol v recenziách hodnotený ako vynikajúci. Recenzia prekladu sa zameriava na jej schopnosť preniesť Vianov jedinečný štýl do slovenčiny. Bol ocenený jej cit pre mestský jazyk a hovorový štýl Viana, ako aj jej úspešné hľadanie ekvivalentov pre autorove slovné hračky. Jedinou výhradou recenzenta bolo používanie fonetického prepisu značiek áut, ako "kadilak" a "renoltka", namiesto štandardných tvarov. To bolo vnímané ako potenciálne narušenie celkovej konzistentnosti prekladu.
Kontext Vianovej tvorby
Pre lepšie pochopenie významu prekladu Kataríny Bednárovej je dôležité poznať tvorbu Borisa Viana. Vian bol francúzsky spisovateľ, básnik, hudobník a inžinier. Jeho dielo je charakteristické experimentovaním s jazykom, čiernym humorom a absurdnosťou. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Pena dní a Červená tráva. Vianova tvorba sa často zameriava na kritiku spoločnosti a jej hodnôt. Vo svojich dielach zobrazuje svet, v ktorom vládne chaos a absurdita. Jeho postavy sú často mladí ľudia, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto v tomto svete.
Význam prekladateľskej práce
Prekladateľská práca Kataríny Bednárovej je dôležitá pre sprístupnenie diel svetovej literatúry slovenskému publiku. Kvalitný preklad umožňuje čitateľom pochopiť a oceniť dielo v inom jazyku a kultúrnom kontexte. V prípade Vianovej tvorby je prekladateľská práca obzvlášť náročná kvôli jeho experimentovaniu s jazykom a používaniu humoru. Katarína Bednárová sa s touto náročnou úlohou vysporiadala úspešne, čím prispela k šíreniu Vianovej tvorby na Slovensku.
Ďalšie významné preklady Kataríny Bednárovej
Okrem Borisa Viana preložila Katarína Bednárová diela aj od ďalších významných francúzskych autorov:
- Samuel Beckett: Malone umiera, Prvá láska a iné prózy
- Christiane Rocherfort: Deti nášho storočia
- Michel Tournier: Kráľ tmy
- Elisabeth Barillé: Anais Ninová s maskou a bez nej
- Annie Ernaux: Miesto medzi ľuďmi. Žena
- Andrée Chedid: Géricault
- André Schwarz-Bart: Posledný Spravodlivý
- Fernando Arrabal: El Greco
- Boris Vian: Jeseň v Pekingu
- F. Crommelynck: Vášeň ako ľad
- A. S. Tiberghien: Moje srdce patrí Amazónii
- Anne Delbée: Osud jednej ženy
Súvislosť s Alfonzom Bednárom
Pre pochopenie kontextu literárnej scény, do ktorej Katarína Bednárová vstúpila, je užitočné spomenúť Alfonza Bednára. Alfonz Bednár sa narodil 19. októbra 1914 v Rožnovej Neporadzi (dnes Neporadza) a zomrel 9. novembra 1989. Študoval na Filozofickej fakulte v Prahe (1934 - 1938) a v Bratislave (1938 - 1940). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 pôsobil takmer dvadsať rokov ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave. Hoci priame spojenie medzi Alfonzom Bednárom a Katarínou Bednárovou nie je v dostupných informáciách explicitne uvedené, prítomnosť oboch osobností v slovenskej literárnej a kultúrnej sfére naznačuje možnosť vzájomného ovplyvňovania, či už priameho alebo nepriameho.
Prínos pre slovenskú kultúru
Prekladateľská a vedecká činnosť Kataríny Bednárovej má významný prínos pre slovenskú kultúru. Jej preklady sprístupňujú slovenskému čitateľovi diela svetovej literatúry, čím rozširujú kultúrny obzor a prispievajú k medzikultúrnemu dialógu. Vďaka jej výskumu dejín prekladu a translatológie sa lepšie chápe úloha prekladu v rozvoji slovenskej literatúry a kultúry. V roku 2024 vydavateľstvo VEDA vydalo Slovník prekladateliek a prekladateľov: Vedy o človeku a kultúre, ktorý prináša 95 hesiel venovaných slovenským prekladateľkám a prekladateľom socio-humanitnovednej literatúry pôsobiacim v 20. a sčasti aj 21. storočí spolu s prehľadom najvýznamnejších diel filozofického, sociologického, historického, literárnovedného a umenovedného zamerania, ktoré boli preložené a vydané na Slovensku od medzivojnového obdobia po súčasnosť. Katarína Bednárová, ako významná osobnosť v oblasti prekladu, je súčasťou tohto dôležitého diela, ktoré mapuje bohatú históriu prekladu na Slovensku.