Syndróm karpálneho tunela: Príčiny, príznaky, liečba a prevencia

Karpálny tunel je zložitá anatomická štruktúra kostí a väzov zápästia. Je to úzka štrbina, ktorá vedie od predlaktia k dlani. Spodnú stranu karpálneho tunela tvoria zápästné kosti, strop tunela je vystlaný pevným elastickým väzivom. Cez tento tunel prechádza z predlaktia do prstov deväť šliach ohýbačov a stredový nerv (nervus medianus), ktorý je veľmi citlivý na tlak v kanáli alebo na iné zmeny v okolitom tkanive. Tento nerv zabezpečuje inerváciu palca, prostredníka a ukazováka, z polovice i prstenníka, pričom ide o senzitívne nervové zásobenie sprostredkujúce citlivosť. Ak sa priestor karpálneho tunela zmenší, vyvinie sa tlak na stredný nerv, čo spôsobuje súbor neurologických prejavov, ktoré označujeme ako syndróm karpálneho tunela (SKT).

Čo je syndróm karpálneho tunela?

Syndróm karpálneho tunela je poškodenie nervus medianus (stredový nerv) v karpálnom kanáli. Ide o stav, pri ktorom je nerv v oblasti zápästia utláčaný v priestore karpálneho tunela, čo vedie k poruche jeho funkcie a radu problémov. Tento syndróm patrí celosvetovo medzi najčastejšie úžinové syndrómy, teda stavy, pri ktorých dochádza k stlačeniu nervu v zúžených priestoroch.

Príznaky syndrómu karpálneho tunela

Prejavy syndrómu karpálneho kanála nie sú vždy rovnaké a závisia od úrovne postihnutia nervových vlákien a ich typu. Výsledný klinický obraz je preto vždy individuálnou kombináciou narušenia funkcie pohybu a citlivosti v oblasti zápästia, dlane a prstov. V skorých štádiách ochorenia môžu akútne príznaky vymiznúť po precvičení. Prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela sa zvyčajne objavia na dominantnej ruke, ktorá je viac jednostranne zaťažovaná, avšak bežný je i obojstranný syndróm karpálneho tunela.

Typické príznaky zahŕňajú:

• Parestézie: Nepríjemné subjektívne pocity vo svaloch, ako tŕpnutie, mravčenie a brnenie v prstoch (najmä v palci, ukazováku a prostredníku), či pocity „elektrického šoku“, ktoré sa môžu šíriť od zápästia k predlaktiu a vystreľovať až k ramenu. Tieto pocity sa objavujú najmä v noci a ráno po rozcvičení zmiznú. S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká tento pocit nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň. Niektorým pacientom prináša dočasné zlepšenie „vytrasenie“ či rozcvičenie ruky alebo jej umiestnenie pod teplú tečúcu vodu.
• Bolesť: Pálčivá bolesť, ktorá sa často objavuje v noci alebo ráno. Môže sa šíriť až do lakťa, ba dokonca do krčnej chrbtice. Pacienti pociťujú stuhnutie, tlak alebo ostrú pichľavú bolesť.
• Poruchy citlivosti: Znížená citlivosť v postihnutej oblasti, pocit, akoby ste mali na ruke väčšiu rukavicu.
• Slabosť úchopu: Problémy nastávajú pri uchopovaní predmetov, ako je počítačová myš, kľúče, alebo pri zapínaní gombíkov. Môže sa stať, že vám veci vypadávajú z ruky.
• Problémy s jemnou motorikou: Zníženie obratnosti a jemnej motoriky prstov (napr. problémy so zapínaním gombíkov či šitie ihlou).
• Stuhnutosť prstov.
• Bolesti drobných kĺbov na rukách.
• Záchvaty zbelenia prstov.
• Časté prebúdzanie sa v noci kvôli bolesti.
• Opuch zápästia a zmeny teploty a sfarbenia kože: Môže dôjsť k začervenaniu alebo v ojedinelých prípadoch až sčervenaniu zápästia.

Fázy ochorenia:

1. Fáza 1: Znecitlivenie alebo brnenie. Klasickým príznakom syndrómu karpálneho tunela je brnenie prstov alebo mravčenie.
2. Fáza 2: Bolesť, ktorá vás prebúdza v noci. Príznaky syndrómu karpálneho tunela majú tendenciu sa zhoršovať, keď spíte, pretože počas zmien polôh v spánku si zápästie môžete priľahnúť alebo urobiť iný bolestivý pohyb.
3. Fáza 3: Bolesť, na ktorú nezaberajú ani analgetiká. Keď už lieky prestanú účinkovať, na rade je steroidná injekcia, ktorá má veľmi silný protizápalový účinok. Úplne zníži opuch a vydrží 3-4 mesiace.
4. Fáza 4: Nezvládnuteľná bolesť, rozširujúca sa do lakťa alebo krčnej chrbtice. Neexistuje žiadna efektívna liečba, vitamíny alebo injekcia, ktorá vylieči syndróm karpálneho tunela v tejto fáze.

Príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela

Syndróm karpálneho tunela je často spôsobený dlhodobým, jednostranným a opakovaným preťažovaním rúk a zápästí. Zvyčajnou príčinou je opakované preťažovanie šliach na ruke. Pri sústavnom či opakovanom preťažení ruky dochádza k zápalu tkanív v karpálnom tuneli, čím sa vytvára tlak na stredový nerv.

Medzi rizikové faktory patria:

• Pracovné činnosti: Manuálna práca (výroba, stavebníctvo, doprava, ťažba, montáž strojov, remeslá), kaderníctvo, krajčírstvo, chirurgia, zubné lekárstvo, práca na počítači (úradníci, grafici, novinári). Karpálny tunel sa často zhoršuje pri stereotypných pohyboch, ako sú práca s počítačovou myšou, klávesnicou či vibrácie náradia.
• Opakovaná činnosť: Vnútené tempo stereotypnej práce, nedostatok času na obnovu funkcie.
• Zvýšené svalové napätie: Silné a dlhé uchopenie predmetov rukami.
• Nepriaznivé polohy rúk: Ohnutie dlane do maximálnych polôh.
• Práca s rukami nad hlavou: Zhoršené zásobenie krvou.
• Držanie vibrujúceho nástroja: Zúženie ciev, poškodenie nervových vlákien.
• Expozícia chladu: Zhoršené zásobenie krvou, pokles citlivosti hmatu.
• Anatomické zmeny: Chybná poloha zápästných kostí (napríklad po zlomeninách zápästia), dedične menší karpálny tunel.
• Reumatické ochorenia: Zápalové stavy šliach a pošiev, reumatické postihnutie oblasti zápästia.
• Zápaly zápästných kĺbov.
• Zmeny objemu telesných tekutín: Zadržiavanie vody, napr. v tehotenstve.
• Hormonálne zmeny: Tehotenstvo, klimaktérium, užívanie hormonálnej antikoncepcie, poruchy činnosti štítnej žľazy. Výskyt syndrómu karpálneho tunela v tehotenstve je pomerne častý, štúdie z roku 2015 ukazujú, že so syndrómom sa môže stretnúť až 61% tehotných žien.
• Ochorenie nervov: Chorobné stavy poškodzujúce nervy, napr. cukrovka.
• Ďalšie rizikové faktory: Obezita, hypotyreóza, artritída, trauma, amyloidóza, sarkoidóza, mnohopočetný myelóm a leukémia.

Výskyt syndrómu karpálneho tunela rastie aj s vekom, a ochorenie je typické po 50. roku života. Ženy postihuje 3 - 4x častejšie ako mužov, keďže ich karpálne tunely sú prirodzene menšie a užšie.

Diagnostika syndrómu karpálneho tunela

Ochorenie karpálneho tunela má pomerne jednoznačné príznaky, a preto sa pomerne ľahko diagnostikuje. Pokiaľ prejavy narúšajú bežné denné aktivity alebo spánok, je namieste navštíviť lekára. Môžete navštíviť praktického lekára, neurológa alebo ortopéda.

Diagnostické metódy:

• Anamnéza: Lekár zhodnotí subjektívne ťažkosti pacienta, odoberie pracovnú i mimopracovnú anamnézu. Bude ho zaujímať presný opis problémov, kedy sa bolesti objavujú, čo vám prináša úľavu a ako dlho problémy trvajú.
• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vykoná fyziologické a palpačné vyšetrenie (vyšetrenie pohmatom), testuje citlivosť a silu prstov a ruky.
• Provokačné testy:
  • Phalenov test: Spočíva v tom, že k sebe pevne pritlačíte chrbty rúk, prsty mierite smerom dole a predlaktia máte paralelne so zemou. V tejto pozícii vydržte aspoň minútu. Ak budete cítiť brnenie, mravčenie alebo pálčivú bolesť, pravdepodobne trpíte syndrómom karpálneho tunela.
  • Tinelov test: Je založený na jemnom poklepe v oblasti karpálneho tunela.
• Elektromyografia (EMG): Vyšetrenie rýchlosti vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu prebiehajúceho zápästným kanálom a porovnávanie s rýchlosťou v priľahlých úsekoch nervu na predlaktí. Pri tomto vyšetrení sa do svalov vkladá tenká ihla s elektródou, ktorá meria elektrickú aktivitu svalov pri sťahovaní a uvoľňovaní. EMG tak môže identifikovať poškodenie svalov ovládaných mediálnym nervom aj u pacientov s atypickými symptómami, alebo vylúčiť iné diagnózy.
• Štúdie nervového vedenia: Na kožu sa prilepia dve elektródy a mediálnym nervom prejde slabý elektrický šok, aby sa zistilo, či sú elektrické impulzy v karpálnom tuneli spomalené.
• Injekčná blokáda nervu: Metóda injekčnej blokády nervu lokálnym anestetikom spolu s podaním kortikosteroidu, ktorá v prípade, že dôjde k utlmeniu príznakov, potvrdí diagnózu.
• Zobrazovacie techniky:
  • Röntgen: Dokáže stanoviť rozmer kostenej časti karpálneho kanála, ale nevie odlíšiť jednotlivé štruktúry vo vnútri.
  • Ultrazvuk, CT alebo MRI: Možno doplniť diagnostiku SKT o priame zobrazenie rozsahu poškodenia nervov, šliach a svalov v karpálnom tuneli.

Liečba syndrómu karpálneho tunela

Liečbu syndrómu karpálneho tunela môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Je nutné navštíviť lekára a začať s liečbou čím skôr. Prehliadanie problémov a nedostatočná liečba môžu spôsobiť trvalé poškodenie nervov a svalov.

Konzervatívna (nechirurgická) liečba

Konzervatívna liečba sa používa v skorých štádiách ochorenia a zahŕňa kombináciu viacerých krokov podľa príčiny a intenzity príznakov. V prípadoch, kde je syndróm karpálneho kanála dôsledkom iného ochorenia (zlomenina, zápal), je prvoradá liečba práve tohto základného ochorenia za účelom minimalizácie ďalších následkov a komplikácií.

Hlavné metódy konzervatívnej liečby:

• Kľudový režim a znehybnenie končatiny: Základom je nastaviť kľudový režim a v čo najväčšej miere zamedziť preťažovaniu postihnutej končatiny. Na tento účel slúžia rôzne typy bandáží, ortéz a dláh, ktoré pomáhajú zápästie alebo celé predlaktie znehybniť a udržať rovné, čím zmierňujú tlak na nerv. Možno ich nosiť počas dňa, kedy je ruka najviac namáhaná, alebo aspoň v noci počas spánku, pretože vtedy najviac hrozí, že ruka skĺzne do nesprávnej polohy.
• Lieky:
  • Lieky proti bolesti a zápalu: Na krátkodobú úľavu od bolesti vám môžu pomôcť voľnopredajné lieky zo skupiny nesteroidných antiflogistík, napríklad s obsahom ibuprofénu alebo diklofenaku. Sú dostupné vo forme tabliet, práškov alebo granulátov na perorálne použitie, alebo ako masti, krémy a gély určené na natieranie postihnutého miesta. Tieto prípravky však neliečia príčinu, ale iba prejavy. Nemali by sa užívať dlhodobo.
  • Kortikoidy alebo antireumatiká.
  • Obstreky: Doktor vpichne protizápalovú látku priamo do zápästia na postihnuté miesto. Obstreky látkami analgetickej, anestetickej alebo steroidovej povahy sa uplatňujú nielen v diagnostike, ale aj v liečbe. Nezaručujú však stopercentný úspech.
  • Podporná liečba: Od prvých príznakov je okrem liečby naordinovanej lekárom vhodné zvýšiť príjem kyseliny alfa lipoovej a vitamínov skupiny B (najmä vitamínu B6). Majú priaznivý efekt na metabolizmus a správne fungovanie periférnych nervov. Odporúčaná denná dávka vitamínu B6 je približne 100 až 200 mg. Vitamín by sa mal užívať až niekoľko mesiacov s postupným znižovaním dávky.
• Rehabilitácia a fyzioterapia: Špeciálne cviky na posilňovanie a uvoľňovanie šliach, cviky na natiahnutie stredového nervu, ohýbačov a vystieračov prstov, uvoľnenie svalov krku. Prospieva hydroterapia a plávanie.
• Kineziotejping: Ide o metódu, ktorej cieľom je fixácia ruky pomocou špeciálnej pásky - tejpu. Páska slúži ako opora zápästia, ťahá sa okolo zápästia, aby sa znížil nadmerný tlak na karpálny tunel. Pomáha tak zmierniť bolesti a navyše má priaznivé účinky na krvný obeh. Tejp môžete nosiť aj niekoľko dní.
• Domáce prostriedky: Úľavu od bolesti môžu priniesť masti s obsahom mentolu alebo rôznych bylinných extraktov. Studené obklady pomáhajú na opuchy.

Chirurgická liečba

Ak sa ochorenie neliečilo, konzervatívna liečba nezabrala, alebo sú príznaky SKT závažné a nie je možné ich zvládnuť inou liečbou, je nutné problém riešiť chirurgicky. Cieľom operácie je uvoľnenie tlaku na stredový nerv. Jedná sa o pomerne krátky a jednoduchý operačný výkon, ktorý sa väčšinou realizuje v ambulantnom režime, resp. v režime jednodňovej chirurgie, pri miestnom znecitlivení.

Typy operácií:

• Klasický chirurgický zákrok: Operatér vnikne skalpelom do karpálneho tunela cez kožu dlaňovej časti zápästia a preruší priečny karpálny väz. V iných prípadoch je pri operácii uvoľnený nerv zo zrastov na zápästí, ktoré vznikajú zvyčajne po zápale, zlomenine alebo inom úraze.
• Endoskopický zákrok: Chirurg pretne kožu iba v ryhe asi jeden a pol centimetra pred karpálnym tunelom. Tento výkon je miniinvazívny, trvá kratšie a je sprevádzaný menšími pooperačnými bolesťami. Vzhľadom na menšiu možnosť kontroly krvácania je ale zaťažený väčším počtom pooperačných komplikácií v zmysle krvného výronu v mieste operačného zásahu.

Operácia karpálneho tunela je hradená zdravotnými poisťovňami.

Pooperačná starostlivosť a rekonvalescencia:

• Pacient je po operácii prepustený domov v ten istý deň.
• Po zákroku sa môže vyskytnúť bolesť, opuchy alebo modriny v mieste operácie, čo je však bežné. Úľava od príznakov ochorenia sa dostavuje do pár dní od operácie.
• Polohovanie končatiny smerom nahor a studený obklad na zápästie.
• Prekrývanie pooperačnej rany sterilnou gázou a premývanie chladnou vodou.
• Rehabilitácia: Začína už na druhý deň a je nutné ju dodržiavať, aby medzi šľachami nevznikli zrasty. Zahŕňa uvoľňovanie jazvy, rozcvičovanie prstov, zápästia a predlaktia. Prospieva hydroterapia, pobyt vo vírivke, magnetoterapia a iné fyzikálne terapie. Kúpeľná liečba môže pomôcť, aby sa rana rýchlejšie hojila a minimalizoval sa tak návrat ochorenia alebo komplikácií.
• Dĺžka práceneschopnosti (PN): Zotavenie z operácie môže trvať 4 až 6 týždňov. Dĺžka PN závisí od typu práce. Pri fyzicky nenáročnej práci je návrat do zamestnania možný už pár dní po zákroku. Sila a úchop by sa mali vrátiť do normálu do troch mesiacov. Pri zotavovaní po operácii je potrebné ruku zaťažovať postupne a nevystavovať zápästie extrémnym pozíciám alebo veľkej záťaži.

Medzi operačné komplikácie patrí najmä nekompletné uvoľnenie tlaku na stredný nerv. Najčastejšou príčinou zlyhania operácie a návratu ťažkostí je, že sa vnútro karpálneho tunela zjazví. Operácia karpálneho tunela má rovnako ako akákoľvek iná operácia určité riziká, napríklad infekciu alebo opuch v mieste operácie.

Prevencia syndrómu karpálneho tunela

Tomuto ochoreniu sa nedá úplne predchádzať. Avšak prispôsobenie pracovného prostredia a správna poloha rúk pri práci môžu pomôcť obmedziť tlak v karpálnom tuneli. Tak, ako pri každom ochorení, je najjednoduchšie zdravotným problémom predchádzať.

Odporúčané preventívne opatrenia:

• Ergonomické pracovné prostredie: Správne nastavenie pracovnej stoličky, klávesnice a myši. Ergonomická klávesnica a myš, gélová podložka.
• Pravidelné prestávky a relaxačné cvičenia: Robte si krátke a časté prestávky počas práce. Pravidelne jemne natiahnite a ohnite ruky a zápästia. Aj pár minút každú hodinu môže znížiť riziko syndrómu karpálneho tunela.
• Správne držanie zápästia: Vyhýbajte sa ohnutiu zápästia úplne nahor alebo nadol. Uvoľnená stredná pozícia je najlepšia. Udržujte klávesnicu alebo myšku vo výške lakťa alebo mierne nižšie.
• Minimalizujte silu a uvoľnite zápästie: Pri mnohých každodenných činnostiach nevedomky tlačíte na zápästie veľkou silou bez toho, aby to bolo potrebné. Ak napríklad pri výkone zamestnania pracujete s pokladňou alebo píšete na klávesnici, stláčajte klávesy jemne.
• Vyhýbajte sa práci v chlade. Ak pracujete v chladnom prostredí, s veľkou pravdepodobnosťou sa u vás prejaví bolesť a stuhnutosť rúk. Noste rukavice.
• Striedanie pracovných činností: Ak je to možné, počas prestávky vykonávajte alternatívne úlohy, kde nenamáhate zápästia.
• Masáž ruky: Na zlepšenie krvnej cirkulácie.
• Cvičenie:
  • Zatínanie a otváranie päste.
  • Dvíhanie rúk nad hlavu: Umožní lepšie prúdenie krvi.
  • Cvik „modlitby“: Začnite s rukami v modlitbe. Roztiahnite prsty tak ďaleko, ako je to možné, potom od seba odťahujte dlane a opakujte. Je však dôležité, aby sa prsty oboch rúk stále dotýkali. Týmto cvikom sa rozťahujú štruktúry karpálneho tunela.
  • Trasenie rukami: Trasenie rukami, ako by ste ich práve umyli a snažíte sa ich vysušiť na vzduchu. Stačí keď to budete cvičiť minútku alebo dve každú hodinu, aby sa svaly v rukách a stredný nerv nestiahli počas dňa.
  • Naťahovanie zápästia: Vystrite ruku priamo pred seba s roztiahnutým zápästím tak, aby prsty smerovali dolu k podlahe. Prsty roztiahnite od seba a druhou rukou jemne tlačte na zápästie smerujúce nadol. Keď dosiahnete maximálny bod flexibility, držte túto pozíciu približne 20 sekúnd. Precvičujte dvakrát až trikrát na každej strane a skúste naťahovať sval každú hodinu.
• Dbajte na správne držanie celého tela: Nesprávne držanie tela skracuje krčné a ramenné svaly, ktoré tak tlačia na nervy v krku, čo sa môže odraziť na zápästiach, prstoch a rukách.

Karpálny tunel ako choroba z povolania

Karpálny tunel môže byť uznaný ako choroba z povolania, ak vznikol v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Na Slovensku patrí medzi najčastejšie uznané choroby z povolania.

Ako sa uznáva choroba z povolania?

1. Navštívte svojho lekára a popíšte mu pracovné podmienky.
2. Lekár vás pošle na vyšetrenie k špecialistovi na choroby z povolania.
3. Príslušný RÚVZ prešetrí pracovné podmienky na pracovisku.

Zamestnávateľ a choroba z povolania

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov, môže dať výpoveď sám, alebo mu ju môže dať zamestnávateľ. Zamestnávateľ môže dať výpoveď len v prípade dlhodobej práceneschopnosti (dlhšej ako 12 mesiacov).

tags: #karpalny #tunel #praceneschopnost