Ľudské ruky sú v niektorých zamestnaniach vystavené takému druhu dlhodobého zaťaženia, ktoré ich môže v lepšom prípade doviesť "len" na operačný stôl. V tom horšom sa už dominantnou rukou takmer nenajedia. V ohrození sú tí, čo denne celé hodiny zvierajú počítačovú myš alebo iný nástroj.
Syndróm karpálneho tunela postihujúci zápästie a ruku patrí medzi nebezpečne rozširujúce sa civilizačné ochorenie na Slovensku. Týka sa najmä manuálne pracujúcich. Ruka prináša do mozgu ohromné množstvo informácií, je to nesmierne dôležitý orgán. Počítačová technika cez prsty rúk dáva všetky signály. Ak je nerv v úžine karpálneho tunela v dlaňovej časti postihnutý, nevieme robiť určité činnosti. Tento stredový nerv obalený deviatimi šľachami je dôležitý senzor pre mozog. Pri bolestivých príznakoch je potrebná diagnostika.
Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií syndróm karpálneho tunela bol v roku 2017 najčastejšou chorobou z povolania. Zároveň pripomenula dôležitosť prevencie pred ochorením cvičením ruky či jej zmenou polohy pri práci s počítačom. Fyzioterapická liečba je vhodná aj po operácii. Po rokoch, keď mal počet chorôb z povolania na Slovensku klesajúcu tendenciu, sa v roku 2021 situácia opäť otočila. Stúpajúcu tendenciu má aj ochorenie karpálneho tunelu. Je jedným z najčastejšie klasifikovaných chorôb z povolania horných končatín. Najvyšší výskyt chorôb z povolania v roku 2022 podľa klasifikácie ekonomických činností bol v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to 254 nových prípadov. Z tohto počtu bolo hlásených 242 nových prípadov v zdravotníctve, ktoré v porovnaní s rokom 2021 predstavujú nárast o 48,5 %.
Čo je syndróm karpálneho tunela?
Syndróm karpálneho kanála je najčastejšie ochorenie podpornopohybového systému zapríčinené pracovnou činnosťou. Je to poškodenie nervus medianus (stredový nerv) v karpálnom kanáli. Karpálny kanál je tvorený kosťami zápästia a väzivom. V ňom prebiehajú šľachy ohýbačov prstov a stredový nerv. Častejšie je postihnutá dominantná ruka.
Dispozície k ochoreniu:
- chybné postavenie zápästných kostí
- reumatické ochorenia šliach a pošiev
- všetky zápalové procesy, ktoré zužujú kanál
- následky poranení v tejto oblasti
Hlavné profesionálne faktory pri vzniku syndrómu karpálneho kanála:
- opakovaná činnosť, vnútené tempo stereotypnej práce (málo času na obnovu funkcie)
- zvýšené svalové napätie
- silné a dlhšie trvajúce uchopenie predmetu rukami (oslabenie krvného zásobenia)
- nepriaznivé polohy rúk (ohnutie dlane do maximálnych polôh)
- práca s rukami nad hlavou (zhoršené zásobenie krvou)
- držanie vibrujúceho nástroja (zúženie ciev, poškodenie nervových vláken)
- expozícia chladu (zhoršené zásobenie krvou, pokles citlivosti hmatu a tým spôsobené silnejšie zvieranie rúk)
Syndróm karpálneho kanála sa vyskytuje najčastejšie pri pracovných činnostiach, ktoré vyžadujú opakované ohýbanie zápästia pri vynakladaní sily, čo vedie k dráždeniu pošiev šliach vnútri karpálneho kanála. V postihnutej oblasti sa zhoršuje prekrvenie a vzniká opuch. Ak je preťažovanie tkanív rýchlejšie než ich regenerácia, vznikajú mikrotraumy, ktorých rozsah sa pri ďalšej záťaži zväčšuje.
Príklady výskytu: ľudia pracujúci s náradím, ktoré využíva presnú motoriku, práca s nožnicami, práca s motorovou pílou, alebo vibračným kladivom, práca na počítači a s myšou, hudobníci na strunové nástroje. Syndróm karpálneho tunela je jedným z najčastejších chorôb z povolania. Trpia ním najmä pracovníci z výroby motorových vozidiel, napríklad montážnych pracovníkov, operátorov výroby, zámočníkov, brúsičov kovov, zváračov, ale aj mäsiarov či krajčírky. Najčastejším spúšťačom tejto choroby z povolania je preťažovanie končatín, či práca s vibračnými nástrojmi (brúsky, vŕtačky, zbíjačky, kladivá atď.).
Príznaky a diagnostika
Príznaky ochorenia si človek určite všimne, ale nemusí ich správne vyhodnotiť. Syndróm karpálneho tunela sprevádza tŕpnutie, mravenčenie a iné nepríjemné pocity až bolesti v palci, ukazováku a prostredníku. Výraznejšie sú v noci, v postihnutej oblasti má človek aj poruchy citlivosti.
Brnenie až znecitlivenie v prstoch na ruke, bolesti v zápästí, po čase nemožnosť vykonávať drobné mechanické práce. Brnia vám prsty a bolí zápästie? Pokiaľ je tento stav dlhodobý, môže ísť o syndróm karpálneho tunela. Pokiaľ sa nelieči, môže mať trvalé dopady na váš život. Syndróm karpálneho tunela je neurologický stav, ktorý vzniká tlakom na nerv medianus v oblasti zápästia, čo vedie k brneniu, necitlivosti a bolesti v ruke a prstoch. Prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela môžu byť mierne, ale postupne sa môžu zhoršovať a ovplyvniť vašu schopnosť vykonávať bežné každodenné aktivity. Brnenie a znecitlivenie prstov pacienti často opisujú ako "mravčenie" alebo ako pocit, ako by sa prsty "zaspali". Postihuje najmä palce, ukazovák, prostredník a čiastočne prstenník. Bolesť sa objavuje v oblasti zápästia a dlane, ale môže sa tiež šíriť po celej ruke až k ramenu.
Syndróm karpálneho tunela môže spôsobiť problémy s uchopením predmetov, čo ovplyvňuje každodenné činnosti ako je písanie, držanie predmetov alebo zapínanie gombíkov. Svalstvo dlane na postihnutej ruke atrofuje, znižuje sa sila úchopu. Dochádza k záchvatom zbelenia prstov. V pokročilých prípadoch syndrómu karpálneho tunela dochádza aj k trvalému úbytku citlivosti v postihnutej ruke. Pacient necíti dotyk, teplotu alebo bolesť, môže mať problémy rozpoznať horúce a studené predmety alebo sa zraní bez toho, aby si to všimol. Mnoho pacientov so syndrómom karpálneho tunela hlási zhoršenie príznakov v noci.
Diagnóza syndrómu karpálneho tunela zvyčajne zahŕňa fyzické vyšetrenie ruky a zápästia, spolu s podrobným rozhovorom o vašej histórii príznakov a lekárskej anamnéze.
Liečba a prevencia
Liečba syndrómu karpálneho tunela závisí od závažnosti príznakov a individuálnych potrieb každého pacienta. Konzervatívna liečba syndrómu karpálneho tunela je často prvou voľbou pri miernych a stredne ťažkých prípadoch tohto stavu. Fyzioterapia je ďalším dôležitým prvkom konzervatívnej liečby, kde sú pacientom predpísané špecifické cvičenia zamerané na posilňovanie a pretiahnutie svalov ruky a zápästia, čo uvoľní tlak na nervy a zníži bolesť. Injekčná terapia je ďalšou možnosťou liečby syndrómu karpálneho tunela, najmä pre pacientov s vyšším stupňom bolesti a zápalu. Kortikosteroidy majú protizápalové vlastnosti a môžu poskytnúť úľavu od príznakov po dobu niekoľkých týždňov až mesiacov. V prípadoch, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu, alebo ak sú príznaky syndrómu karpálneho tunela už pokročilé, lekári zvážia a ponúknu chirurgickú liečbu. Tento zákrok obnoví normálnu funkciu ruky a zmierni bolesť a brnenie.
Existuje celý rad preventívnych opatrení, ktoré znižujú riziko rozvinutia syndrómu karpálneho tunela. Patrí medzi ne možnosť robiť relaxačné cvičenia aj počas pracovnej doby a dostať častejšie prestávky na oddych. Pri pracovných úkonoch je dôležité správne držanie zápästia, aby sa s ním nešlo do krajných polôh. Treba sa vyhýbať práci v chlade a snažiť sa odstrániť zdroje neprimeranej fyzickej záťaže technickými a organizačnými opatreniami.
Zamestnávateľ by mal dbať na správnu manipuláciu s bremenami a využívať na ňu dostupné technické zariadenia. Pomôže aj úprava nástrojov, aby bolo umožnené pohodlné držanie, či ergonomické usporiadanie pracoviska. Dobrým krokom je striedanie pracovných činností a rotácia pracovníkov v nich. Treba minimalizovať pracovné činnosti počas, ktorých sú zdvihnuté ruky, pomáha používanie ortéz. Odborníci radia aj masáž ruky na zlepšenie krvnej cirkulácie. Prevencia syndrómu karpálneho tunela zahŕňa opatrenia na minimalizáciu rizikových faktorov, ako sú opakované pohyby rúk a dlhodobé držanie ruky v rovnakej polohe.
Choroba z povolania a invalidný dôchodok
Choroby z povolania sú ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napr. chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom. Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkám a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení.
Pani Vlasta z Považia, ktorá dlhé roky pracovala v textilnej firme, zažila smutný príbeh podcenenia syndrómu karpálneho kanála. Začalo sa to tŕpnutím prstov pravej ruky, ktoré ju budilo aj v noci. Po rokoch liečby, ktorá nezaberala, jej neurologička diagnostikovala syndróm karpálneho tunela v druhom štádiu. Napriek tomu, že jej lekár odporučil šetriť ruku, zamestnávateľ ju tlačil do nadčasov a napokon ju prepustil, keďže pravú ruku takmer nemohla používať. Jej snaha o uznanie syndrómu ako choroby z povolania stroskotala na tom, že bola práceneschopná príliš krátko. Okrem fyzických problémov ju postihli aj depresie. Po pol roku hľadania práce vzdala a požiadala o polovičný invalidný dôchodok, ktorý paradoxne dostala na diagnózu depresia, pričom syndróm karpálneho tunela zavážil len 5 percentami.
Odborník Viliam Bršiak upozorňuje, že na Slovensku dochádza k chybám pri zaraďovaní pracovísk do kategórií zdravotných rizík. Syndróm karpálneho tunela sa často vyskytuje u ľudí pracujúcich v 2. kategórii rizika, kde sa nepredpokladá poškodenie zdravia, hoci mnohé pracoviská by mali patriť do 3. kategórie. To znamená, že posúdenia rizikovosti práce bolo vykonané nekvalifikovane. Títo zamestnanci nedostávajú informácie o znížení rizika a nie sú vykonávané periodické lekárske prehliadky, pri ktorých sa dajú odhaliť začínajúce príznaky ochorenia.
4 overené cviky na karpálny tunel 🔥
Pri podozrení na chorobu z povolania je dôležité postupovať systematicky. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou. Následne navštíviť všeobecného lekára, ktorý vás môže odoslať k špecialistovi na pracovné lekárstvo. Tento odborník posúdi váš zdravotný stav a pracovné podmienky. Zamestnávateľa je potrebné informovať o zdravotných problémoch a požiadať ho o záznam v súvislosti s rizikovými faktormi na vašom pracovisku. Následne úrad verejného zdravotníctva preskúma dokumentáciu a rozhodne o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania.
Ak choroba z povolania spôsobí zamestnancovi zníženie pracovnej schopnosti o viac ako 40 %, má nárok na invalidný dôchodok. Výška dôchodku závisí od miery zníženia schopnosti pracovať. Zamestnávateľ je pritom povinný predchádzať chorobám z povolania, a to najmä prijatím opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok. Ak choroba z povolania spôsobí zníženie pracovnej schopnosti, zamestnanec má nárok na náhradu za stratu zárobku, jednorazové odškodnenie za poškodenie zdravia, náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie, ako aj úhradu liečebných nákladov. Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, má právo na pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu.
Keď problémy so zdravím nestačia na invalidný dôchodok, dôležité sú aj odpracované roky. Pri slove invalidita si mnohí z nás predstavujú barly alebo invalidný vozík a ľudí, ktorí utrpeli úraz alebo mali nehodu. Lenže ľudí do invalidného dôchodku ženú najmä tzv. civilizačné ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku nezdravého životného štýlu, ale aj dlhodobého preťaženia organizmu či stresu.
Keďže syndróm karpálneho tunela je jedným z najčastejších chorôb z povolania a jeho liečba môže byť dlhodobá a nákladná, poisťovne ponúkajú špecializované poistenia. Napríklad MetLife ponúka doplnkové poistenie „Horné končatiny“, ktoré kryje trvalé následky úrazu a poranenia horných končatín, ako aj vybrané ochorenia rúk, ktoré nie sú kryté v iných poisteniach. Toto poistenie môže byť dôležitou finančnou istotou pre ľudí, ktorých práca závisí od zdravia ich rúk.