Ako správne nahlásiť práceneschopnosť (PN) v Rakúsku, ak ste tam zamestnaný

V dnešnej dobe, keď čoraz viac Slovákov hľadá pracovné príležitosti v zahraničí, je dôležité poznať postupy a povinnosti, ktoré s tým súvisia. Jednou z kľúčových oblastí je nahlásenie práceneschopnosti (PN) rakúskemu zamestnávateľovi. Tento článok poskytuje podrobný návod, ako správne postupovať v prípade PN, a zároveň uvádza dôležité informácie o sociálnom zabezpečení a zdravotnom poistení v Rakúsku.

Práca v Rakúsku: Prvé Kroky a Povinnosti

Mnoho ľudí sa zaujíma o prácu v zahraničí, či už je dôvodom vidina väčšieho platového ohodnotenia, zlepšenie jazykových znalostí, či získanie potrebných skúseností a nových kontaktov. Jednou z populárnych destinácií pre Slovákov je Rakúsko. Zo skúseností mnohých ľudí je zrejmé, že Rakúšania bývajú k cudzincom veľmi prívetiví, sú priateľskí a majú zmysel pre kolektív.

Registrácia a povinnosti cudzincov v Rakúsku

Po príchode do Rakúskych sa musia všetci cudzinci do troch dní zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade (Gemeindeamt). Tu je potrebné nahlásiť svoju adresu na prihlasovacom lístku (Meldezettel) a obdržíte osobné číslo, ktoré je uvedené v registračnom formulári (Meldebestätigung).

Občania Slovenskej republiky síce nepotrebujú povolenie na pobyt, avšak ak sa predpokladá pobyt dlhší ako tri mesiace, je potrebné požiadať na regionálnom správnom úrade o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie (Lichtbildausweis für EWR-Bürger).

Právne predpisy v Rakúsku umožňujú uzatvárať pracovné zmluvy aj ústne.

Sociálne Zabezpečenie a Zdravotné Poistenie v Rakúsku

V Rakúsku pôsobia inštitúcie sociálneho zabezpečenia, určené pre rôzne oblasti hospodárstva. V súčasnosti majú v Rakúsku takmer všetci zamestnanci sociálne zabezpečenie. Pre väčšinu zamestnaných je kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia "Gesundheitskasse".

Sociálne zabezpečenie v Rakúsku

Sociálne zabezpečenie je povinné poistenie pre všetky zamestnané osoby v Rakúsku a zahŕňa:

• Zdravotné poistenie (Krankenversicherung)
• Úrazové poistenie (Unfallversicherung)
• Dôchodkové poistenie (Pensionsversicherung)
• Poistenie v nezamestnanosti (Arbeitslosenversicherung)

Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne musí vykonať zamestnávateľ a zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer). Následne zamestnanec dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Výška príspevkov sociálneho zabezpečenia sa odvíja od výšky príjmov. Toto poistenie je povinné a poistencovi vzniká právny nárok na niektoré dávky, ak bola splnená podmienka pre ich vznik.

Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügeArbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie.

E-card: Kľúč k zdravotnej starostlivosti

E-card je viac než len lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky.

Zdravotné poistenie a európske právne predpisy

Európske právne predpisy, ktoré v Slovenskej republike platia od vstupu do Európskej únie, stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Všeobecne platí, že osoba cestujúca do akéhokoľvek štátu Európskej únie s cieľom hľadania zamestnania je slovenským poistencom až do doby, keď získa v cudzine prácu.

V okamihu, keď táto osoba začne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte Európskej únie a EHP, začne podliehať tamojším právnym predpisom. Zdravotné poisťovne v daných krajinách vydávajú vlastné preukazy zdravotného poistenia. Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potrebné sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa potom môže požadovať doklad o priebehu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie.

Ako Správne Nahlásiť Práceneschopnosť (PN) v Rakúsku

Práceneschopnosť musíte nahlásiť do 7 dní od vzniku PN.

Dôležité kroky pri hlásení PN

1. Informovanie zamestnávateľa: Ako zamestnanec ste povinný informovať svojho zamestnávateľa o práceneschopnosti.
2. Lehota na nahlásenie: Práceneschopnosť (Krankenmeldung) musí byť nahlásená do 7 dní po vzniku práceneschopnosti príslušnej sociálnej poisťovni v Rakúsku (SVS).
3. Formulár Krankenmeldung: Práceneschopnosť sa oznamuje tlačivom Krankenmeldung. Je potrebné ho odoslať do 7 dní od začiatku práceneschopnosti na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Rakúsku (SVS). Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára.
4. Jazyk formulára: Potvrdenie-Krankenmeldung je potrebné predložiť v nemčine.
5. Dodržanie lehoty: V každom prípade treba dbať o to, a to hlavne pri ceste poštou, aby bola dodržaná 7-dňová lehota.
6. Pretrvávajúca PN: Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní.
7. Ukončenie PN: Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Ak oznámite ukončenie ku koncu príslušného mesiaca napr. 30.06., dávka bude vyplatená do tohto dňa.

Upozornenie: Po prekročení lehoty budú dávky vyplácané až od nahlásenia práceneschopnosti a nie od začiatku práceneschopnosti (od 4. dňa).

Nemocenské dávky (Krankengeld)

Každý, kto ochorie (t.j. je práceneschopný - PN), musí v Rakúsku od zamestnávateľa naďalej dostávať náhradu mzdy. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Zahŕňa aj pravidelné nadčasy alebo prémie vypočítané na základe priemeru.

Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Ak svoju práceneschopnosť (PN) do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia.

Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy. Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy. Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy.

Zamestnávateľ musí zaplatiť celú sumu, neskôr polovicu. Počas polovice pokračujúcej výplaty náhrady miezd dostanete aj polovicu nemocenskej dávky od ÖGK - Österreichische Gesundheitskasse (= rakúsky fond zdravotného poistenia). Ak vyplácanie polovice pokračujúcej platby zamestnávateľom skončí, do procesu vstúpi ÖGK a zamestnanec dostane plnú nemocenskú dávku.

Nemocenské dávky sú vyplácané maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov.

Zamestnanci zamestnaní na čiastočný úväzok so samopoistením podľa § 19a ASVG - Zákona o sociálnom poistení zamestnancov - dostávajú dávku vo výške 5,51 EUR za deň (165,44 EUR mesačne).

Upozornenie! Ak sa mzda zamestnanca mení z mesiaca na mesiac, má nárok na pokračovanie výplaty mzdy vo výške priemerného zárobku za posledných 13 celých odpracovaných týždňov. Do úvahy treba brať aj nadčasy, prémie, provízie či mzdové odmeny, nie však diéty či iné náhrady výdavkov.

Tabuľka: Dĺžka náhrady mzdy v závislosti od odpracovaných rokov

Pracovný rok sa vždy začína dátumom prihlásenia do poisťovne.

Nemocenská dávka z dôvodu pracovného úrazu

Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce).

Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).

Váš nárok na peňažné nemocenské dávky pri pohybe v rámci Európy

Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. dávky určené na náhradu straty príjmu v dôsledku choroby) sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení. A to bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt.

Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie.

Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. V mnohých krajinách bude tvoj nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho si v minulosti prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiadaš o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých si pracoval v iných krajinách EÚ.

Príklad: Anna, pôvodne z Poľska, pracovala v Poľsku 6 rokov. Potom sa presťahovala do Nemecka, kde pracovala 2 roky. Následne mala Anna dopravnú nehodu, po ktorej ochrnula. V Poľsku aj Nemecku požiadala o invalidný dôchodok. Nemecké úrady však jej žiadosť zamietli, pretože nemala v odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku. Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum. Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj Nemecka.

Práca pre slovenského zamestnávateľa s pracovnými cestami do zahraničia

Mnohí pracujú pre slovenského zamestnávateľa, no často absolvujú pracovné cesty do zahraničia. Podľa Sociálnej poisťovne má aj takáto osoba nárok na takzvané nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Je ale nutné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza. Medzi iné členské štáty sa považuje aj Švajčiarsko, Nórske kráľovstvo, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Čo robiť, ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje? V takomto prípade je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Je však dôležité, aby táto inštitúcia zabezpečila lekárske posúdenie PN a vystavila potvrdenia bezodkladne.

Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak ako Slovák žiješ a pracuješ v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podliehaš legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ťa zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému, pričom tejto krajine budeš odvádzať aj poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žiješ a pracuješ.

Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine, spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.

• Dovolenka alebo štúdium: Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny). Vznik poistenia je potrebné oznámiť do 8 dní.
• Práca v zahraničí: Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.
• Podnikanie v zahraničí: Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.

Dôležité povinnosti:

• Do 8 dní oznámte, že vám vzniklo poistenie v zahraničí.
• Oznámte, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený (údaj nájdete na preukaze poistenca alebo v sprievodnom liste k preukazu).
• Ak ním disponujete, predložte doklad o poistení v zahraničí (doklad vydáva zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia v krajine, kde pracujete alebo podnikáte).
• Ak takéto doklady nemáte k dispozícii, predložte pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa.

Na základe doručených dokladov vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku. V prípade návratu sa nezabudnite opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí.

Nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (S1/E106)

Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí.

Zdravotné poistenie pre rodinu

Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti).

O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.

Práca z domova a certifikát A1

Certifikát A1 je potrebný nielen pri vyslaniach či služobných cestách v členských štátoch EÚ, ale aj pri práci zo svojho bydliska v inej krajine, ako je krajina vášho zamestnávateľa. V prípade, že pracujete z krajiny bydliska viac ako 25% vášho pracovného času (napr. 2 dni do týždňa), podľa pravidiel EÚ by ste mali prispievať do sociálneho a zdravotného poistenia v krajine bydliska. V júli 2023 podpísalo 18 krajín EÚ Rámcovú dohodu, v ktorej zvýšilo hranicu z 25% na menej ako 50%. Slovensko, Česko, Poľsko aj Rakúsko k Rámcovej dohode pristúpili, Maďarsko zatiaľ dohodu neuplatňuje.

V prípade, že pracujete viac ako 25% a menej ako 50% z krajiny bydliska napr. z Rakúska alebo Česka a prajete si ostať poistený v SR, kde máte zamestnávateľa, je potrebné podať žiadosť o výnimku. Ak ste žiadosť ešte nepodali a pracujete tak už dlhšie obdobie, obdobie od júla 2023 je možné pokryť iba žiadosťou, ktorú podáte do 30. júna 2024. Týmto dátumom sa končí prechodné obdobie a spätne nebudete vedieť pokryť viac ako 3-mesačné obdobie.

Čo robiť po Ukončení Pracovného Pomeru v Rakúsku

V prípade, že ste občanom SR, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na úrade práce AMS elektronicky. Ak ste stratili prácu a chcete sa zaregistrovať ako nezamestnaný, použite ako prioritu účet eAMS.

V prípade, že ste občanom SR, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na príslušnom úrade práce na Slovensku. O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať prostredníctvom formuláru U1 (formulár získate prostredníctvom stránky rakúskeho úradu práce AMS).

Pri podaní žiadosti pred 30.6. je vymeriavacím základom pre výpočet príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka a pri podaní žiadosti po 30.6. príjem zo súčasného kalendárneho roka. Základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť max. 80%, bez rodinných dávok max. 60%. V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia podpora v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi nebude vyplatená prvé 4 týždne.

Dôležité informácie týkajúce sa práceneschopnosti a skončenia pracovného pomeru

Môžem dostať výpoveď počas trvania práceneschopnosti?

Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou. Dôvod výpovede nemusí uvádzať. Výpoveď však nesmie byť neopodstatnená. To znamená, že zamestnávateľ by nemal prepustiť zamestnanca napr. kvôli jednorazovej chrípke. Zamestnanec by sa voči takej výpovedi mohol odvolať. Zamestnávateľ nemusí uviesť dôvod výpovede, ale v prípade súdneho sporu musí preukázať jej opodstatnenosť.

Kto je chránený pred výpoveďou?

Pred výpoveďou počas práceneschopnosti sú chránené tieto osoby:

• tehotné ženy,
• osoby na materskej a rodičovskej dovolenke,
• osoby so zdravotným postihnutím (s mierou invalidity viac ako 50 %),
• vojaci.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Kedy mi začína plynúť výpovedná lehota?

Výpovedná lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, oznámenia alebo odovzdania výpovede. To znamená, ak zamestnanec obdrží výpoveď napr. 20. júna, výpovedná lehota začína plynúť 21. júna. Práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju.

Písomná forma výpovede sa nevyžaduje, odporúča sa však z dôvodu prípadného dokazovania a určenia dĺžky výpovednej lehoty. Pri telefonickej forme výpovede (prostredníctvom hovoru) sa oznámenie výpovede ťažko dokazuje. Zamestnanec môže dať výpoveď rovnakou formou ako zamestnávateľ, teda osobne, písomne aj telefonicky.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa?

Doba trvania výpovednej lehoty závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca. Zákonom stanovené výpovedné lehoty sú:

• 6 týždňov - pri odpracovaní 1 až 2 rokov,
• 2 mesiace - pri odpracovaní 3 až 5 rokov,
• 3 mesiace - pri odpracovaní 6 až 15 rokov,
• 4 mesiace - pri odpracovaní 16 až 25 rokov,
• 5 mesiacov - pri odpracovaní 26 rokov a viac.

Zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené lehoty, ak kolektívna zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty. Po dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť výpovedná lehota predĺžená až o 6 mesiacov. Platí to pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj zo strany zamestnanca.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca?

Zamestnanec je povinný dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je 1 mesiac (ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak). Pracovný pomer musí skončiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. To znamená, ak má pracovný pomer skončiť napr. 31. júla, zamestnanec musí dať výpoveď mesiac vopred, a to 30. júna.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Bude mi zamestnávateľ vyplácať mzdu aj naďalej?

Áno, zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu (vo výške 100 % a následne vo výške 50 %) aj naďalej. Výplata mzdy pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, ak nárok na výplatu mzdy ďalej trvá. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak práceneschopnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru a po ukončení výplaty mzdy od zamestnávateľa, zamestnancovi bude vyplácaná nemocenská dávka zo zdravotnej poisťovne. Nemocenská dávka sa vypláca max. 52 týždňov, ak sú splnené podmienky nároku.

Dôležité: Zamestnávateľ nepokračuje vo výplate mzdy po skončení pracovného pomeru, ak zamestnanec dostal výpoveď pred začatím práceneschopnosti.

S výpoveďou počas práceneschopnosti nesúhlasím, môžem sa voči nej odvolať?

Áno, zamestnanec sa voči výpovedi môže odvolať. Musia byť však splnené uvedené požiadavky:

• zamestnanec je v pracovnom pomere min. 6 mesiacov,
• výpoveď poškodzuje základné záujmy zamestnanca,
• zamestnanecká rada s výpoveďou nesúhlasila. Ak sa zamestnávateľ chystá ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, vopred o tom musí informovať zamestnaneckú radu.

Ako mám postupovať, ak sa chcem voči výpovedi odvolať?

Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou, o podanie odvolania musí požiadať zamestnaneckú radu. Tá má na podanie odvolania jeden týždeň od oznámenia výpovede. Ak však zamestnanecká rada nesúhlasí so zamestnancom a nepodá odvolanie, zamestnanec sa môže obrátiť na pracovný súd a podať odvolanie sám. Na podanie odvolania má dva týždne od uplynutia termínu pre zamestnaneckú radu.

Môžem odcestovať do domovskej krajiny, ak mi práceneschopnosť vznikla v Rakúsku?

Áno, ale len so súhlasom ošetrujúceho lekára a zdravotnej poisťovne.

tags: #kam #nahlasit #praceneschopnost #ak #som #zamestnany